Jdi na obsah Jdi na menu
 


vianočný darček- 1.časť

18. 9. 2009

Sedeli v ich kaviarni. V kaviarni, kde sa spoznali, kde trávili krásne chvíle a svietky..,,Myslím, že by som tam mohol ísť", povedal Richard ,,Ja nechcem aby si tam išiel... Kto vie, čo by sa tam mohlo stať a..", povedal Tom ,, Ty mi neveríš? však ma poznáš už 2 roky, myslím, že by si mi mal veriť", povedal Richard ,, Vieš, problém nie je v tom, že by som neveril tebe ale skôr ľuďom okolo teba neverím, lebo ich dobre nepoznám. Nechcem aby si tam išiel s niekým koho nepoznám a neverím mu, v tom je ten háčik", povedal Tom ,,Myslím, že to nie je ten pravý dôvod. Myslím, že by si ma tam nepustil ani keby so mnou šiel niekto koho dobre poznáš", povedal Richard. ,, Fajn. Máš pravdu, nepustil by som ťa tam ani vtedy. Nie, že ti neverím, ale vieš.. no tam bude tolko ludí, tolko príležitostí... Jednoducho sa bojím..." ,,Či ti nezahnem, nie je tak?", dokončil Richard ,, Myslím, že ano. Bojim sa... Pracovná cesta a tak ďaleko odo mňa.. Nevidel by som ťa, nemal by som istotu.. ja...jednoducho ťa nechcem stratiť...", povedal Tom ,, Nezahnem ti.. To ti sľubujem...", povedal Richard ----------- V aute bolo dusno, vyšlo im to práve cez tie najväčšie horúčavy, nehovoriac o tom, že nemali klimatizáciu a cesta bola dosť dlhá... Strávili v aute asi tri hodiny a potom sa pozbierali celý zničený a spotený. Vyšli von aj s batožinou ,,Sú to len tri hodiny od toho, čo ma odprevádzal k autu a už je mi smutno... Ach Tom, ako mi tu len budeš chýbyť. Dúfam, že to rýchlo ubehne...Najviac mi je však lúto, že nebudem s tebou o tri dni na vianoce a to som ti už kúpil darček... Bolo to síce dosť ťažké, veď ty už máš odo mňa skoro všetko... Toľko sviatkov cez ten rok, že už neviem čo ti mám dať.... Už som ti dal aj cédečká s hudbou, filmy, tričko, fotoaparát, retiazku a to som bol už aj zúfalý a siahol som aj po plyšovom medveďovi... Našťastie teraz to bude niečo originálne, niečo čo ti ma bude pripomínať stále... Je to trošku hlúpe ale myslím, že ty by si sa potešil aj s roztrhanými ponožkami, keby boli odo mňa... A tomu som rád", pomyslel si Richard a vošiel do hotela. Tam už stál riaditeľ a spolu šli do susedných izieb kde sa zložili a už boli taký unavený, že aj zaspali. Ráno sa hrnuli do papierovačiek, aby sa mohlo dostať domov čím skôr. Tak sa aj stalo. ,,Pracovný výlet ubehol tak rýchlo a pritom stihnem aj vianoce s Tomov.... Je to úžastné... Zavolám mu a poviem, že sme to stihli, nech po mňa príde... Nie! To je hlúpe.... Zavolám mu a poviem, že stihnem Vianoce s ním, nech na mňa počká.. NIe... Aj to je hlúpe", a tak celou cestou premýšlal ako oznámy Tomovi, že stihne večeru a príde na vianoce..... Nakoniec sa rozhodol takto ,, Najlepšie bude, keď ho prekvapím... Aj to bude predsa milý darček- Ja! ", povedal hrdo a zároveň šťastne, tešiac sa na prekvapený výraz svojho milenca. Rýchlo berúc schody po dva sa vyškriabal na tretie poschodie, vytiahol klúče od Tomovho bytu, ktoré mu dal na ich ročné výročie a odomkol zamknuté dvere. Po tichu aby ho prekvapil stlačil klučku a otvoril ich. Po špičkách šiel do kuchyne, kde mal sám večerať. Tam však Tom nebol a nebolo ani prestreté. Na miesto toho boli v dreze špinávé taniere a poháre a tak sa s presvedčením, že je tu aj Tomova mama potichu prikradol do obývačky, otvoril dvere a zasvietil. Zostal nemo s otvorenou pusou hladieť na dvojicu milujúcu sa na gauči. Ako náhle si ho dvojica všimla prestali. ,,Teraz som to pochopil. To prečo si ma nechcel nikam pustiť. Chcel si sa so mnou totiž rozísť priamo na vianoce a predstaviť mi svoju novú známosť, však? to sa ti teda aj podarilo. ", povedal Richard ,, Nie ja som nechcel.. Nie takto... Malo to byť pre teba ...", začal Tom, zdvíhal sa z gauča a obliekal si nohavice nespúšťajúc z Richarda oči sa k nemu pomaly blížil s pokusom zapnúť gate. ,,Pre mňa čo?! Znesitelnejšie... menej bolestné... rýchle? Gratulujem podaril sa ti presný opak", kričal Richard, otočil sa a vybehol z bytu. Cestou bral schody po štyroch, kde na posledný hodil klúč od Tomovho bytu. Ten sa za ním rozbehol, no nedobehol ho. Keď sa Richard vrátil domov, povedal matke, že pracovne odchádza a viac jej povie, z miesta odkial zavolá. Nemal ani najmenšie chuť jej niečo vysvetlovať. Vzal si veci, ktoré anio nevybalil, zavolal si taxík a už ho nebolo.....

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

24.12

(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:23)

to mi připomíná že zanedlho budu vianoce a já nedostanem žádný darček pretože našeho santu postihla velmi velká kriza! :D to je v kelu!

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA