Sen alebo nočná mora?- 2.časť- príliš rýchlo?
,,Mark? Čo tu robí ten chlapec, vyzerá akoby po ňom prešlo stádo slonov,“ povedala Flór, keď som s ním bol medzi dverami. Zavrela za mnou dvere a čakala na odpoveď ,,Opil sa, a tak som ho nechcel brať k nemu, kým z toho aspoň trošku nevytriezvie,“ povedal som a ona len prekrútila očami a dačo si zamrmlala popod nos. Zobral som ho do mojej izby a položil ho na moju posteľ. Medzitým Flór priniesla vedro a dajakú gebuzinu. Neviem koľko toho zjedol, avšak nepochyboval som, že všetko vyblval. Potom vypil tú gebuzinu a už vyzeral lepšie. ,,Kto ste?,“ spýtal sa ma ,,Mark, mám 22, študujem na výške medicínu. Toto je môj byt a ona.... no to je Flór a je.... to je moja spolubývajúca, čo čaká moje dieťa,“ napokon som to dajako skombinoval, aby som sa vyhol dajakým budúcim problémom, poviem mu to hneď. Vedel som, že s ním budem chcieť mať niečo viac ako len kamarátsky vzťah, takže nech vie všetko. Hľadel na mňa jemne prekvapený mojou úprimnosťou a o dosť dlhšou odpoveďou, než čakal ,,Vzal som sa ťa z baru sem,“ povedal som na vysvetlenie ,,Viem,“ odpovedal, ,,ďakujem,“ doložil a vstal, prešiel popri mne a vydal sa rovno k vonkajším dverám. ,,Kevin, počkaj,“ povedal som a on zastal Prižmúril oči ,,Čo je?,“ spýtal sa ma Strašne som si od neho chcel vypýtať kontakt, no nešlo to ,,Nabudúce to už toľko nepreháňaj,“ usmial som sa a on jemne prikývol, už ho nebolo. Môj objekt sa vytratil z mojich dverí, môjho bytu a dúfam, že nie z môjho života, pretože i ta chvíľa mi stačila, aby som vedel, že som z neho pobláznený ako nejaký pubertiak. Ráno som sa vybral na prechádzku do parku. Bol víkend, a tak som sa ako inokedy prechádzal po meste. V parku som si sadol na lavičku a pozoroval oblohu. Bol som unavený, pomaly sa mi zatvárali viečka, až kým som neuvidel jeho. Kevina. Prechádzal okolo a zašiel za roh. Zdvihol som sa a mieril si to za ním. Dostihol som ho, pretože skončil v reštaurácii a ja som ho nasledoval. Usmial som sa a on kývol. Prisadol som si k nemu. Obaja sme si objednali kávu. Pomaly sme popíjali. Vyzeralo to, že sa akosi nemá k slovu, a tak som sa snažil vymyslieť dajakú hlúpu tému, len aby reč nestála. Vážne som sa cítil hlúpo, avšak radšej kecať o hlúpostiach, než mlčať. ,,Kde študuješ?,“ spýtal som sa ho. Obzrel sa okolo seba a zastal pohľadom asi 135 stupňov vpravo. Pozrel som sa tam. Stála tam budova, obyčajná budova. Neviem, či to bol dom, alebo dajaký obchod, stále sa to akosi menilo. No to nebolo to, na čo hľadel. Spoza budovy vykúkala vzdialená strecha strednej školy. Pochopil som. To je jeho stredná škola. No.... snažil som sa, aby reč nestála, no on zjavne nechce hovoriť. Skúsil som dačo iné ,,Máš dajakých súrodencov?,“ pokrútil hlavou. ,,Partnerku?,“ pozdvihol obočie a konečne sa pozrel na mňa a nie na tú kávu, ktorú musel poznať naspamäť. Usmial sa. Vedel kam mierim ,,Nie a áno, som na chlapov,“ povedal stále s úsmevom. Pochopil to dosť dobre a uľahčil mi tie otázky okolo dievčat a orientácie. Trochu mi to vyrazilo dych, no mal som pravdu. Je odvážny, ale o tom či je výrečný budem musieť ešte pouvažovať. ,,Takže, čo s tým mieniš spraviť,“ spýtal sa ma. To som pozdvihol obočie ja a na mojej tvári sa zjavil prekvapený výraz. Je rýchly, to sa musí uznať, žiadne chodenie okolo horúcej kaše. Bol som síce prekvapený, no na druhej strane som bol za to rád. ,,Toto,“ povedal som a siahol som po jeho ruke na stole. Nedal ju dole, avšak mykol ňou. Buď sa zľakol, alebo nie je taký rýchly ako som si myslel a mal by som spomaliť. Nebudem to predsa riskovať, a tak som sa k nemu naťahoval pomaly, aby sa poprípade mohol uhnúť, či zabrániť mi v tom. On tak však nespravil. Nechal moje pery na jeho, pootvoril ústa a ja som si vychutnával tento moment. To myknutie bolo asi preto, že to nečakal. Pomaly som mu rukami prechádzal po vlasoch a prehrabával ich. Z nedostatku kyslíka sme boli nútený sa od seba odtrhnúť, avšak neskončilo to tak rýchlo. Ukázal som mu na auto a on si poslušne nastúpil. Ruku mal celý čas položenú na mojom stehne. Keď sme zastali, bol som riadne nadržaný. Zvalil som ho na posteľ a začal ho bozkávať. Prevliekol som mu tričko cez hlavu a označkovával jeho kožu. Rozopínal som mu rips, keď ma zrazu zastavili jeho ruky.