Jdi na obsah Jdi na menu
 


1. časť - Experiment menom Jake

21. 6. 2014

 „Opatrne! Je to záverečná fáza,“ povedal doktor. „To najhoršie máme za sebou, pane,“ povedal Vincent. „Ale vždy to zlyháva tu,“ povedal doktor, „myseľ.“ „Nezabúdaj Vincent, nikdy sa nám to nepodarilo, ak to zvládneme dnes, bude to prevrat,“ povedala Emily. Posledná fáza trvala dlho. Veľmi dlho. Nastal čas, kedy sa malo ukázať, či bola námaha úspešná. „V poriadku, teraz počkáme a uvidíme,“ povedal doktor. „Verím, že sa to tento krát podarí, pane,“ povedal Timon. „Ja som v to veril dvadsať rokov a doteraz nemáme žiaden výsledok,“ povedal doktor.  Sledoval chlapca v miestnosti cez sklo. Hľadel na neho ako vždy. Čakal kým začnú prvé príznaky. Tras, záchvat, zvracanie. Vždy to začínalo rovnako, aby mu napokon vypovedali službu orgány a mozog odmietol telo. Zakaždým na to hľadel, zakaždým sa tomu snažil zabrániť, avšak vždy bez úspechu. Kde robili chybu? To nevedel, ale svojho sna sa nevzdával. Chlapec nejavil žiadne známky záchvatu. Zatiaľ. Niekedy sa záchvat prejavil hneď, inokedy neskôr. Záležalo to na jeho sile. Keď hľadel na chlapca, spomenul si na toho svojho spred dvadsiatich rokov. Áno, on bol dôvod toho, o čo sa do dnes tak neúspešne snaží. Vytvoriť ho. Vytvoriť ho silného a poslušného. Ale hlavne vytvoriť jeho. Vniesť ducha do toho mŕtveho tela. Dvadsať rokov pokusov, neúspechov a sklamaní. Vedeli o čo sa snaží, celý svet to vedel a všetci mu držali palce, aby zajtra opäť ohlásil tlači, že sa mu to nepodarilo, ale nevzdáva sa. Musel veriť, že raz to dokáže, že raz ho vytvorí. Dokonalú kópiu, silného a mocného chlapca, ktorý bude senzáciou pre celý svet. Nechcel uznanie, chcel len jeho. Hodiny ubiehali a on sa od neho nepohol ani na krok. Sledoval ho každú sekundu. Blížila sa noc a chlapec nemal stále záchvat. Neprejavovali sa žiadne príznaky neúspechu. Začal dúfať, že možno teraz, možno práve dnes to dokáže a vytvorí ho. Dúfal, že možno dnes bude úspešný. Hodiny ubiehali a ubiehali, ale záchvat neprichádzal. Rozhodol sa ísť k chlapcovi. Jeho srdce bilo pravidelne. Vošiel dnu a pozrel sa na neho. Na svoj výtvor. Dokonalá tvár, dokonalá pleť, plné pery, krátke tmavohnedé vlasy. Isteže bol dokonalý, nič iné sa ani nedalo čakať. Bol jeho presná kópia. Už len aby otvoril oči, zelené žiarivé oči. Sadol si k nemu a čakal. Ani nevedel kedy, ale zaspal. Zobudil ho jemný zvuk zavŕzgania postele. Otvoril oči a hľadel do tých bolestivo známych zelených. Chlapec to zvládol. Bol živý. Prežil. Dokázali to. Hľadel na neho svojimi veľkými očami. Čakal. Nechápal. Doktor sa na neho usmial a povedal: „Ahoj, Jake. Som Duke Call, som doktor, ktorý ťa vytvoril. Práve sa nachádzaš v mojom laboratóriu. Chcem, aby si ešte zostal v posteli. Urobíme zopár testov a vyšetrení. Musíme zistiť, či si zdravý a v poriadku. Nechceme nič nechať na náhode,“ povedal a usmial sa na neho. V tom sa otvorili dvere a všetci ľudia, ktorí prišli na neho hľadeli s úžasom. „Toto je môj tím: Vincent, je medzi nami nováčikom, Emily, moja asistentka, Timon, večný optimista, Susan, vždy dokonale presná, Carl, pesimista ako vyšitý, Ren, tvrďák týmu, Simon, jeho  verná kópia, Tobias, výborný stratég, Gregory, bývalý vojenský generál a Patrícia, bývalá veliteľka polície,“ povedal doktor. Emily, Vincent a Timon sa na neho vrelo usmiali. Susan sa iba pousmiala, no ostatní neprejavili okrem úžasu žiadnu inú emóciu. „Teší ma,“ povedal Jake vystrašene. „To je v poriadku,“ povedal doktor, „nás sa nemusíš báť, to my sme ťa vytvorili, my sme ti najbližší. Možno je to pre teba príliš veľa ľudí naraz, ale všetci na teba boli zvedaví. Si totiž náš veľký úspech,“ povedal doktor. „Duke, mali by sme začať s tými testami,“ povedala Patrícia, bývalá veliteľka polície. „Súhlasím, nechceme predsa, aby sa to dostalo von a on by vzápätí zlyhal,“ povedal Gregory, bývalý vojenský generál. „Súhlasím, nech to už máme z krku,“ pridal sa Carl, pesimista ako vyšitý. „Nemyslím si, že by sme mali na neho takto tlačiť, nezdá sa vám, že by sme mali trocha spomaliť? Veď len teraz sa zobudil,“ povedala Emily materinským tónom, na čo Vincent prikývol. „Nie, jednoznačne urobíme tie testy a to hneď teraz,“ povedal Ren a jeho brat Simon prikývol. „Súhlasím s nimi, Emily. Môžeme spomaliť, ale až potom, keď urobíme tie testy, musíme si byť istý, poprípade urobiť nejaké opatrenia,“ povedala Susan. „V poriadku, Jake, teraz ti urobíme testy a potom si môžeš oddýchnuť,“ povedal doktor a všetci sa chopili práce. Po dlhom a únavnom testovaní si Jake konečne vydýchol a mohol si pospať. Ráno za ním prišla Emily s táckou. „Ahoj, Jake, priniesla som ti kakao a vianočku, tak sa najedz, aby si nabral sily,“ povedala a usmiala sa. „Ďakujem,“ povedal Jake a vzal si od nej tácku. Zahryzol sa do vianočky a zapil to kakaom. „Ste na mňa milá,“ povedal Jake. „Prečo by som nemala?“ spýtala sa ho milo. „Niektorí sa ku mne nesprávajú ako vy,“ povedal Jake. „Myslíš na tom testovaní? Viem, niektorí boli hrubí, používali také výrazy, akoby si...“ „Akoby som nebol človek,“ povedal Jake. „Ale ty si človek, máš predsa slobodnú vôľu, sám rozmýšľaš, uvažuješ, učíš sa, sám sa rozhoduješ, cítiš. To všetko z teba robí človeka. Si určite lepší človek, než mnohí, ktorých poznám. Tie ich poznámky si neber k srdcu,“ povedala Emily. „Ďakujem,“ odvetil Jake. „Za čo?“ „Za tie slová, ste iná ako oni....“ povedal a ona ho objala. Neskôr mu dovolili opustiť posteľ, tak sa prechádzal po miestnostiach. Narazil na Rena so Simonom a Gregorym. „Čo tu robíš?“ spýtal sa ho Ren tvrdo. „Ja sa len...“ „Tu nemáš čo robiť,“ dokončil Simon. „Nie, ja som len...“ „Nechajte ho,“ povedala Emily a vzala ho za ruku. Všetci traja – Ren, Simon i Gregory sa pri tom pohybe zamračili. Emily ho odviedla preč, do svojej izby. „Nemal by si sa tu len tak potulovať. Sú tu miestnosti, do ktorých nemôžeš ísť, doktor by sa veľmi hneval,“ povedala Emily. „Prepáčte, ja som nevedel,“ povedal Jake previnilo. „To je v poriadku, Emily, volaj ma Emily a žiadne vykanie,“ usmiala sa na neho. „dobre?“ spýtala sa. „Dobre, Emily,“ usmial sa na ňu. Celý deň strávil s ňou. „Poukazujem ti to tu,“ povedala a vzala ho na prehliadku. Poukazovala mu kuchyňu, jedáleň, obývačku a knižnicu, kde si môže ísť pozrieť nejaké knihy. Sľúbila mu, že ho naučí čítať. Z tak veľkého sídla mu ukázala len štyri izby, ďalšie dve poznal. Jedna bola jeho a druhá bolo laboratórium. O zvyšných miestnostiach nemal ani šajnu. „Pôjdeme aj von?“ spýtal sa jej Jake. „Raz ťa tam určite vezmem,“ sľúbila mu, „ale dnes nie, pán doktor by sa hneval, keby som ťa tam vzala bez jeho súhlasu,“ povedala a usmiala sa. Jake sa tváril sklamane. „Ale no, hlavu hore, poď do izby, naučím ťa nejaké hry,“ povedala a postrapatila mu vlasy. Celý deň sa zabávali hrami. Hrali karty, dámu, twister, človeče nehnevaj sa. Celý deň sa zabávali. Ďalší deň opäť testovanie, raňajky, testovanie, obed a hry s Emily. Každodenná rutina sa opakovala mesiac čo mesiac. Emily začala Jakea učiť. Učila ho čítať, písať i počítať. Jake sa učil veľmi rýchlo. O nedlho začal tráviť čas v knižnici a čítal čoraz viac a viac kníh. Začal sa vzdelávať sám a Emily mu občas pomohla. „To čo robíme spolu je iba medzi nami,“ povedala Emily Jakeovi. „Prečo?“ spýtal sa Jake. „Doktor by nebol nadšený z toho, že ťa učím čítať, písať, a že sa vzdelávaš,“ povedala Emily. „Ale prečo by mu to vadilo?“ spýtal sa Emily. „Neviem, len mi sľúb, že to zostane medzi nami,“ povedala a on prikývol: „Sľubujem.“ Stereotyp trval už rok. Jake strávil v sídle už rok, žil rok.... Vzdelával sa a testovali ho. Nemal ani potuchy ako to chodí vonku, čo sa tam deje, Emily ho nikdy von nezobrala. Začínalo mu byť ťažko. Začínal to tu nenávidieť. Správanie ostatných sa nezmenilo. Emily mal najradšej, pri čítaní kníh si uvedomil, že deti majú svojich rodičov. Ak je aj on človek, tak Emily je potom jeho matka. Tak ju bral. Ako matku. Susan aj Vincent boli fajn. Susan sa s ním moc nezhovárala, ale nikdy k nemu nebola hrubá. Plnila si len svoju úlohu a Vincent bol úžasný. Bral ho ako brata. Občas sa k nim pripojil a hrali sa spolu. Vincent ho naučil hrať ďalšie hry, hrávali i vedomostné a pohybové. Vždy sa zabavili. Oni boli jediným svetlým bodom v tomto väzení. Tak to bral. Jedného dňa sa ako vždy vybral do knižnice. „Kam si to valíš?“ spýtal sa Vincent. „Do knižnice,“ usmial sa Jake a šiel ďalej. Hľadal a hľadal v regáloch, policiach. Vedel za čím sa ženie. Boli to výtlačky novín. Staré, nové. Čokoľvek, čo by mu pomohlo spojiť sa so svetom. Ani nie po hodine ich našiel. Boli dobre ukryté, no vysnoril ich. Bol to výtlačok novín spred dvadsiatich rokov. Bol v nik on, Jake a vedľa neho stál doktor. O dvadsať rokov mladší, no Jake vyzeral úplne rovnako. Nechápal. Pozrel na článok a začal čítať: „Jake Rale zomrel. Príčina smrti nejasná. Jeho priateľ Duke Call vyhlásil, že Jakeovou smrťou to nekončí. „Privediem ho späť,“ povedal rozhodne. Čo máme čakať od nádejného doktora?“ v ďalšom výtlačku novín, o dva roky starších sa dočítal: „Experiment opäť zlyhal. Dokáže priviesť Duke Call svojho priateľa späť medzi živých alebo je to len jedna z ďalších planých predstáv?“ v ďalších novinách bolo to isté, v ďalších znova. Jake sa začal prehrabovať a prehrabovať, no nič viac nenašiel.  V tom začul ako sa dvere do knižnice otvárajú. Vošiel doktor. „Ahoj Jake. Čo tu robíš? Prezeráš si obrázky?“ spýtal sa ho a prešiel k nemu. Pozrel na noviny, ktoré boli v Jakeových rukách, a potom ustarane na Jakea. „Áno, prezerám si obrázky,“ povedal a doktor mu vzal noviny z rúk. „Kde si ich vzal?“ spýtal sa ho a Jake ukázal na jednu z poličiek. Doktor na ňu chvíľu zamračene hľadel, no potom sa s úsmevom otočil späť na Jakea. „Ako to, že som na tom obrázku ja?“ spýtal sa Jake, cítiac príležitosť na odpovede. „Ty?,“ spýtal sa doktor a pozrel na obrázok. „Ach,“ povedal a pozrel na Jakea. „Ty...“ usmial sa a pohladil ho po tvári. „áno, si to ty. A prečo si v tých novinách? A prečo nie?“ položil otázku doktor a opäť sa na neho usmial. Jake nebol s takou odpoveďou spokojný, cítil, že by s ňou nemal byť spokojný, ale bol. Na nič sa ho už nechcel spýtať. „No poď, hľadal som ťa, je čas na testovanie,“ povedal a vzal ho okolo ramien. Spolu šli k laboratóriu. Opäť. „Sadni si sem,“ povedal doktor a ukázal na stoličku. Aj keď si Jake nechcel sadnúť, bolo to, akoby ho niečo nútilo si sadnúť, a tak si sadol. Niečo muselo byť inak. Cítil, že niečo bolo inak. Od minulého testovania, akoby sa niečo zmenilo. „Daj mi ruku,“ povedal doktor a nadstavil dlaň. Jake do nej poslušne vložil svoju ruku. Doktor ho napojil na prístroj a čakal. Pritiahol si k nemu stoličku a usmial sa na neho. „Tak, už si tu hodnú chvíľu,“ usmial sa doktor. „Čo sa ti tu najviac páči?“ spýtal sa doktor. „Páči sa ti testovanie, pretože ho tráviš so mnou,“ povedal doktor vážne a Jakea to zarazilo. Prečo by sa mu malo páčiť testovanie? Nemal ho rád, no namiesto jeho skutočných pocitov z neho vyletelo: „Áno, je to testovanie, pretože ho trávim s vami.“ Doktor sa netváril prekvapene. Akoby presne toto očakával. Jake nechápal čo sa deje. Doktor sledoval monitor a klepal na Jakeovu ruku v pravidelnom tempe. Jake cítil pocit nadľahčenia, uvoľnenia. „Čo cítiš?“ spýtal sa ho doktor. „Cítim... voľnosť,“ povedal Jake. „Ako sa cítiš?“ spýtal sa doktor. „Akoby som.... akoby som mohol skočiť, letieť... neviem,“ povedal Jake napokon. „V poriadku.... Povedz, chcel by si ísť von?“ spýtal sa ho doktor. „Áno, samozrejme, bol by som rád,“ povedal nadšene Jake. „V poriadku,“ usmial sa doktor. „Len odpracem tieto spisy, odpojím ťa a môžeme ísť,“ povedal doktor. O chvíľu už Jake utekal popri doktorovi a kochal sa okolím. Boli na doktorovom pozemku a okolo bol Ren, Simon a Gregory, ale Jakeovi to nevadilo. Bol prvýkrát vonku a na inom nezáležalo. Doktor sledoval každý jeho pohyb, každý krok, ani na chvíľu ho nespustil z očí. Keď sa Jake unavil, doktor ho vzal späť so slovami: „Na dnes, už stačilo, pôjdeme aj zajtra“ „Skutočne?“ spýtal sa nadšene Jake. „Iste,“ povedal doktor s úsmevom. Jake sa vrátil do izby. Cítil sa šťastne. Cítil, že to tu má rád, že nič viac nepotrebuje vedieť, že mu na ničom inom nezáleží, pritom ešte ráno to tu nenávidel, ešte pred pár hodinami sliedil. Nechápal to, ale netrápilo ho to. Bolo mu to jedno. Deň za dňom sa cítil lepšie, poslušnejšie. Všetko čo mu doktor prikázal urobiť urobil s úsmevom. Neprotestoval, nezaujímal sa. Stalo sa rutinou tráviť s doktorom viacej času. Inokedy ho testovali všetci, teraz ho testoval len doktor a testovanie trvalo veľmi krátko. Zvyšok času trávili spolu vonku. Emily a Vincent s ním skoro neboli a jemu to nechýbalo. Cítil sa v doktorovej prítomnosti šťastný. „Jake, sadni si,“ povedal doktor a Jake si sadol. Doktor natiahol k Jakovi ruku a dotkol sa jeho tváre presne ako predtým. Prešiel ňou až k jeho perám, kde sa zastavil. „Páči sa ti to,“ povedal. Jake na to: „Páči sa mi to.“ Doktor sa usmial, a potom odtiahol svoju ruku. „Ja jediný, sa k tebe správam dobre,“ povedal doktor. „Áno, vy jediný. Ostatný sa ku mne správajú ako k nejakej veci,“ povedal Jake a doktor sa usmial. „Áno,“ prikývol a pritiahol si Jakea do náručia. Zavrel oči a vychutnával si chvíľu, keď mal Jakea v objatí. Na druhý deň sa scenár opakoval. Opäť boli spolu na testovaní, opäť šli spolu von. Takto to šlo celý mesiac. Už s nimi nechodili Ren, Simon a Gregory. Už chodili sami. Len Jake a doktor. Ráno šiel Jake na testovanie, nik pre neho nemusel chodiť. Sám vedel, že je čas testovania. „Jake, počkaj,“ povedala Emily. Dlho ju nevidel. „Mám testovanie, nesmiem meškať, doktor sa bude hnevať,“ povedal a Emily sa na neho prekvapene pozrela. „Čo ti urobili?“ spýtala sa ho. „Nič mi neurobili, teraz musím ísť na testovanie,“ povedal Jake neoblomne. „Nie, počúvaj, Jake, niečo ti urobili, nebol si takýto. Museli ti niečo dať. Niečo vďaka čomu si takýto“ „Musím ísť na testovanie, nesmiem meškať, doktor sa bude hnevať,“ povedal Jake opäť a Emily pochopila, že s ním nebude rozumná reč, a tak ustúpila Jakeovi z cesty. Jake vošiel dnu a pozdravil: „Dobré ráno, doktor.“ „Dobré ráno, Jake,“ povedal doktor a usmial sa na neho. Jake si sadol na stoličku a vystrel ruku. Doktor ju chytil a pripojil ho na prístroj. Potom ho odpojil a Jake vystrelil k dverám. Doktor sa usmial a otvoril dvere. Jake chytil doktora za ruku a šli von. Vonku opäť behal. Presne ako mu to kázali. Behal až kým sa neunavil. Potom si sadol vedľa doktora. Hlavu si položil na jeho nohy a doktor ho hladil po vlasoch. Každý deň to isté. Prežili takto šesť mesiacov. Jednu noc k nemu prišla Emily. Potichu sa vkradla do jeho izby. „Jake,“ povedala ticho. Jake sa zobudil. „Viem, čo ti spravilo. Je to v tom náramku čo máš na ruke, musíš si ho dať dole,“ povedala. „Nie, doktorovi sa nebude páčiť ak si ho dám dole,“ povedal rozhodne a Emily sa po ňom natiahla a strhla mu ho. Chvíľu sa nič nedialo. Potom sa Jake spamätal a pozrel na ňu. „Čo to bolo?“ spýtal sa jej. „Pššt, nevedia, že som tu. Musíme byť ticho. Chcem ti pomôcť. Počúvaj. Ten náramok ti dali na testovaní. Testovali ťa, aby si bol poslušný. Vyšlo im to. Urobíš presne to čo chce doktor. Stratíš sám seba, svoju vôľu, možnosť rozhodovať sa. Presne to chceli. Je v tebe viac a doktor to vie. Nechce ti ublížiť, chce len, aby si bol poslušný. Nedajú ti pokoj, Jake. Musíš odísť,“ povedala Emily. „Ako?“ spýtal sa jej Jake, „ a kam?“ „S útekom ti pomôžem. Mám tu podobný náramok. Nasadíš si ten a budeš predstierať poslušnosť. Potrebujem, aby ti doktor veril. Keď ťa vezme von, zdržím ho a ty vykĺzneš von. Tam ťa už počká moja sestra. Pôjdeš s ňou. Zavedie ťa k sebe domov. Je milá, môžeš u nej zostať. Neskôr prídem aj ja. Budeme spolu,“ povedala Emily, „rozumieš?“ spýtala sa a Jake prikývol. Emily mu dala dole náramok a vymenila ho za neškodný. „Nespozná to?“ spýtal sa Jake. „Len ak ho bude študovať zblízka,“ povedala. „Prečo to robíš? Prečo mi pomáhaš?“ „Pretože nie si ich hračka. Si človek, a to sa ľuďom nerobí... Navyše... Si mi ako syn,“ povedala, na čo ho pobozkala na čelo a odišla. Pri dverách sa ešte otočila a pošepkala: „Hraj svoju rolu presvedčivo,“ usmiala sa a odišla. Ráno sa Jake vyhrabal z postele a utekal na testovanie. Cestou však začul hlasy. Možno sa spolu ráno zhovárali každý deň, ale jemu povedali, nech si to nevšíma, tak si to nevšímal. Pritisol sa k dverám vedľa laboratória a počúval. „Všetko ide presne tak ako sme chceli, nie je žiaden dôvod na obavy, Susan. Počúva každé moje slovo,“ povedal doktor. „A čo Emily?“ spýtal sa Ren „Čo je s ňou?“ spýtal sa doktor. „Trávila s objektom príliš veľa času,“ povedal Simon. „Jakeovi to neublížilo, ako som povedal, počúva každé moje slovo,“ povedal doktor. „Nemyslím Jakea. Myslím ju. Čo ak nie je na našej strane? Čo ak nie je dosť silná, aby bola na našej strane?“ povedal Timon. „Za ten čas si s chlapcom vytvorila vzťah. Sledoval som ju. Vzťah medzi nimi možno označiť ako materinský. Môže to ohroziť chlapca,“ povedal Gregory, „ak bude príliš citlivá, môže zničiť čo sme doteraz dosiahli a chlapec ťa napokon nebude počúvať,“ povedal Gregory. „To nedopustím,“ povedal doktor. „Taký ako ona u nás nemajú miesto,“ povedala Patrícia, „pokiaľ to ohrozí dvadsaťročný  výskum, musíme s ňou niečo urobiť.“ „Súhlasím, musíme ju odstrániť,“ povedal doktor. „Nechajte to na mne,“ povedal Gregory. Jake sa zľakol. Chcú ju odstrániť? Chcú ju zabiť? Pritlačil sa k vedľajším dverám, či nezačuje nejaké hlasy. Nepočul nič, vošiel do laboratória a rýchlo pozeral po papieroch. Našiel ich okamžite. Roztvoril ich a rýchlo čítal: „Objekt 26 – úspešný. Nevykazuje príznaky záchvatu, strachu ani paniky. Pocity uvoľnenia- predpoklad letu. Pokus P- po prvom neúspešnom pokuse – zistenie- náramok potrebuje vypúšťať výpary do kože priamo, potrebný čas adaptácie. Náramok reaguje až po mesiaci. Začiatok pokusu P – náramok si neuvedomuje, nevníma, začína poslúchať. Priebeh pokusu P- o náramku nevie, poslúcha, koná príkazy samovoľne. Testy- o lete nevie, nepociťuje potrebu, potrebné testy.“ Odložil papier na miesto a hľadal ďalej „Bože, musí tu byť niečo o nich, niečo o nej...“ no začul hlasy, ktoré sa približovali, rýchlo to vrátil na miesto a sadol si na stoličku. Nahodil priblblý výraz a čakal. Vošiel doktor a Jake hneď zavelil „Dobré ráno, doktor“ Doktor sa usmial a odvetil: „Dobré ráno, Jake“ Jake vystrelil ruku a doktor ju chytil. Pripojil ho k prístroju a čakal. Sledoval čo sa bude diať. Po chvíli ho odpojil a Jake vystrelil k dverám. Doktor sa usmial a otvoril dvere. „Pane, potrebujem s vami hovoriť,“ povedala Emily a on sa usmial na Jake a povedal: „počkaj tu, za chvíľku prídem,“ a šiel s Emily. Emily sa na Jakea povzbudivo pozrela a Jake si všimol, že s doktorom a Emily šiel aj Gregory, Ren, Simon a Patrícia. „Chcú sa jej zbaviť?“ napadlo Jakea. „To nesmiem dovoliť,“ Jake sa pomaly zakrádal za nimi. Počkal kým nezahnú a šiel. Zavreli sa v miestnosti a Jake sa pritlačil k dverám. Načúval. „Viem prečo si prišla Emily. Nezdá sa ti ako zachádzame s Jakeom,“ povedal doktor. „Ja sa o to nezaujímam, pane,“ povedala, no on ju prerušil: „Viem to. Viem, že s ním tráviš veľa času. Viem, že ho berieš ako syna. Nie sme slepí, nemá dôvod zapierať, Emily. Myslel som si, že si na to pripravená. Pripravená spraviť objav, ale ty... si slabá. Nikdy si sa k nám nehodila,“ povedal doktor. „Nie som taká krutá ako vy. Všetci sa k nemu správate ako k experimentu, ale on je chlapec. Chlapec, ktorý má city a vy ich zabíjate. Utlmujete jeho osobnosť, meníte si ju podľa vlastných predstáv. To čo robíte je choré,“ povedala Emily. „Choré? Nebyť nás...“ „To stačí Patrícia. Nie sú potrebné vysvetlenia. Ani od nás, ani od Emily. Tu si skončila, drahá. Odteraz budem mať novú asistentku. Iste vieš, že nemôžeme dovoliť, aby si odišla,“ povedal doktor. „Preto ťa musíme odstrániť, ale to si iste vedela,“ povedal Ren. „Skonči to, Gregory,“ povedal doktor. Jake vedel, že pokiaľ nezakročí, zabijú ju. Nerozmýšľal, nebol čas premýšľať, iba konať. Rozrazil dvere a všetci sa k nemu otočili. „Jake?“ zareagoval ako prvý doktor, „povedal som ti, aby si počkal na mňa na chodbe,“ jeho tvár bola zamyslená a podozrievavá. „Čakal som na vás, ale bolo mi dlho,“ povedal Jake. „Dlho?“ spýtal sa doktor a jeho podozrievanie rástlo. „Má vlastný názor proti príkazu?“ spýtala sa Patrícia. „Nie,“ povedal pomaly doktor. Jake vedel, že je zle. Nemá zmysel hrať hlúpeho. Všetci na neho stále hľadeli a Emily bola blízko Gregoryho, ten zvieral v ruke zbraň. „Poď sem Jake a sadni si ku mne na stoličku,“ povedal doktor a ukázal na stoličku. Vedel, že to je test a vedel, že neuspeje. Keby si sadol na stoličku, nemal by šancu pomôcť Emily, ktorá bola na druhej strane miestnosti. Vybral sa jeho smerom, ale pri Patrícii, ktorá pozerala na Emily a nedávala pozor sa zastavil a rýchlo schmatol jej zbraň a utekal k stene. Všetci boli v šoku. „Jake,“ oslovil ho doktor. „Nikto sa ani nepohnite,“ povedal Jake. „Odlož to a sadni si na stoličku,“ povedal doktor, no bolo jasné, že Jake príkaz nesplní. Gregory hodil Emily Simonovi a šiel k Jakeovi. „Nepribližujte sa!“ skríkol Jake. „Ani nevieš ako s tým máš narábať,“ povedal Gregory pokojne a pokračoval v chôdzi. „Skutočne?“ spýtal sa Jake a strelil vedľa Gregoryho nohy. „Ako si vedel?“ spýtal sa ho prekvapene a zastal. „Knižnica. Viem aj o tom vašom náramku,“ povedal Jake. „Odkiaľ to vieš? Povedala ti to Emily?“ spýtal sa doktor pokojne. „Nie, Emily nie. Prečítal som si to vo vašich spisoch,“ povedal Jake a doktor sa tváril nahnevane: „Prečítal? Ty vieš čítať?!“ Už nebolo cesty späť. „Viem,“ povedal Jake. „To ty si ho to naučila, však, Emily? Čo ešte si ho naučila?!“ spýtal sa doktor. „Vie čítať, písať, počítať, ostatné sa učil v knižnici sám,“ povedala Emily. „V poriadku... Teraz na všetko zabudneme a začneme od začiatku. Jake, odlož tú zbraň, nechceme predsa, aby si si ublížil,“ povedal doktor a čakal na Jakea. „Nie,“ povedal rozhodne Jake. „Pustite Emily a ja tú zbraň pustím,“ povedal Jake. Ren sa k nemu približoval, ale Gregory ho zastavil. „Nie Ren, pokojne.“ „Pustite Emily,“ trval na svojom Jake. „A čo máš v pláne ďalej? Pustíme ju a čo potom?“ spýtal sa doktor. „Pustite ju a dozviete sa to,“ povedal Jake a doktor sa zasmial. „Pozri sa okolo seba Jake. Sme v presile, sme silnejší, rýchlejší...“ „Ale ja viem lietať,“ povedal Jake. „Skutočne?“ spýtal sa doktor. „To mi povedzte vy,“ povedal Jake. „Už toho bolo dosť. Patrícia, postarajte sa o Emily, Gregory, Ren postarajte sa o Jakea,“ povedal doktor a obaja sa k Jakeovi prirútili. Jake vystrelil. Hneď v tom momente mu Gregory vyrazil zbraň, chytil Jakea za ruky a skrútil mu ich za chrbát. Otočil ho a prirazil ho ku stene. „Čo si čakal?“ spýtal sa ho Gregory. Ren zobral zbraň a namieril na Emily. „Tu to máš,“ povedal Ren. „Nie!“ vykríkol Jake, ale nemohol sa pohnúť. „Máš to márne,“ povedal Gregory. „Aj tak to platí, Jake,“ povedala a Ren vystrelil. Tvár Emily sa zaliala krvou a jej oči zostali otvorené, no jej hrudník sa už viac nezdvíhal. Nedýchala, bola mŕtva. Gregory ho pustil a prešiel k Emily. „Odpracte ju,“ zavelil doktor. Jake sa zložil. Po tvári mu stekali slzy „Nevyhnutné zlo, Jake,“ povedal tvrdo. Gregory, Simon, Patrícia a Ren boli na jednej strane miestnosti. Ak by utiekol nestihli by ho dobehnúť. Doktor nebol príliš blízko. Stihol by to. Otočil sa a utekal. Utekal a neotáčal sa. „Stoj, Jake!“ kričal za ním doktor a ostatní sa za ním rozbehli. „Stoj!“ kričal Gregory. Jake bral schody po dvoch, už už vyšiel von z dverí, keď ho Gregory prirazil na dvere. „Mám ho!“ zakričal a obrátil ho chrbtom ku dverám. . „Čo si chcel spraviť Jake?!“ spýtal sa ho doktor. „Kam si si myslel, že ideš? Nikoho nemáš, len nás, kam si chcel ísť?“ spýtal sa ho doktor. „Odpovedz!“ skríkol Ren a udrel ho do tváre. „Upokoj sa,“ povedal mu Gregory. „Tak, odpovedz,“ povedal doktor. „K Emilinej švagrinej,“ povedal Jake a doktor k nemu pristúpil. Chytil ho za bradu a nadvihol tvár: „Takže ona má ešte švagrinú.... Ren, vieš čo máš robiť,“ prikázal doktor a Ren odišiel. „Kam ide? Čo jej chcete spraviť?!“ spýtal sa Jake. „Do toho teba nič nie je. Teraz pôjdeme do laboratória a napravíme chyby, ktoré sa stali,“ povedal doktor a Gregory chytil Jakea pod pažu a ťahal ho tam. „Čo chcete urobiť? Aj mňa chcete odpratať?“ spýtal sa Jake. „Nie, to určite nie, Jake. Nezničili by sme predsa niečo o čo sme sa toľké roky bezúspešne pokúšali. Nezničili by sme to len preto, že sa to vymklo spod kontroly,“ povedal doktor a ukázal na stoličku. Gregory ho tam položil a čakal pri ňom. Doktor prišiel s náramkom, ktorý mala u seba Emily. „Teraz sa nehýb,“ povedal doktor a pripevnil Jakeovi náramok na ruku. „Postav sa,“ povedal doktor a Jake sa postavil. „Sadni si,“ povedal a Jake si sadol. „Ako zistíme, či to funguje?“ spýtala sa Patrícia. „Nefunguje, ešte nie. Musíme pár dní počkať. Dovtedy si ho nesmie dať dole, dovtedy s ním budeme neustále v kontakte,“ povedal doktor a skutočne. Všetci sledovali Jakea na každom kroku, nik ho nespustil z očí. Začalo sa peklo. Nik sa s Jakeom nebavil. Doktor mu neustále vyčítal, že sa snažil ujsť. „Prečo si chcel odísť? Sme jediní koho máš! Nesprávame sa k tebe zle!“ kričal na neho, a tak Jake radšej mlčal, Vincent za nim radšej nechodil. Jake bol sám. Obklopovali ho ľudia, ktorých nenávidel. Stále mu chýbala Emily, mával nočné mory. Jeho vychádzky sa skončili. Bol ako vo väzení. Žiadna knižnica, žiadne hry. Takto to pokračovalo veľmi dlho. Ani sám nevedel kedy sa karta obrátila a jemu bolo zase dobre, bol ochotný, poslušný. Bol ako pes, pes, ktorý nemal nikdy dostať besnotu. Kolobeh sa opakoval, stále dokola a dokola. Napokon sa testujúci dohodli na nátlak médií umiestniť Jakea do školy. Samozrejme pod neustálu kontrolu. Mala ho mať pod dozorom riaditeľka, ktorá samozrejme o ničom nevedela a tím na čele s doktorom mal Jakea chodiť pravidelne navštevovať a pozorovať. Škola mala byť len dočasné umlčanie médií, dočasné riešenie. Len čo to utíchne, vezmú ho späť. Do školy infiltrovali členov Gregoryho skupiny, a tak pre Jakea začal skutočný život medzi rovesníkmi. Život, v ktorom netrúchlil na Emily, nepamätal si ju, nepamätal si nič z toho čo sa stalo, nevedel o svojom náramku, a to všetko preto, lebo si to doktor neželal.   

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA