Jdi na obsah Jdi na menu
 


Neistota 5-6

30. 1. 2016

 

„Zostaneme dnes v práci až do večera alebo sa vyparíme skôr?“ spýtala sa Susan Dereka.  „Ak chceš, nemusíme tu zostať už ani minútu,“ povedal s úsmevom a zobral ju za ruku. „Kam máme namierené?“ spýtala sa Susan. „Niekam kde budeme mať čas jeden na druhého,“ uškrnul sa a ťahal ju ďalej. Rýchlo prechádzali cez rolu až na vrch kopca, kde už boli mimo dohľadu pracujúcich. „Môže byť? Máme tu pekný výhľad a sme tu sami,“ povedal Derek. „Iste,“ prikývla Susan a pobozkala ho. Derek sa začervenal a odvrátil tvár. „Ty sa červenáš,“ povedala s úsmevom. „Nie,“ odmietol hrdo. „Ale áno, červenáš. Nebola to otázka, ale konštatovanie. To nevadí, značí to, že si pre mňa ten správny,“ povedala Susan a chytila ho za ruku. Derek si ľahol a potiahol Susan, aby nasledovala jeho príklad. Obaja ležali na tráve na chrbtoch a pozorovali oblohu. „Vidíš ten oblak? Pripomína mi teba,“ povedala Susan so smiechom. „Mňa? Myslíš ten veľký oblak, ktorý vyzerá ako boxerista?“ povedal so smiechom. „Nie, myslím ten čo vyzerá ako myš.“ „Vyzerám snáď ako hlodavec?“ spýtal sa jej na oko ublížene. „Nie, vyzeráš zraniteľne,“ povedala vážne. „Zraniteľne?“ spýtal sa, „to ja mám povedať o tebe, nie ty o mne. Ja som muž, ja ťa mám chrániť, nie naopak,“ povedal urazene Derek. „Pozri, môžeme sa dohodnúť tak, že ak sa niečo stane, ochránime sa navzájom, platí?“ povedala Susan. „A čo ja? Ktorý oblak ti pripomína mňa?“ spýtala sa Susan. „Ten nad našimi hlavami,“ povedal Derek a ukázal nad nich. „Myslíš toho medveďa? No to nie je lichotivé, ale nevadí,“ povedala so smiechom. „Nie, to nie je medveď, vôbec sa to na medveďa nepodobá. Skôr to vyzerá ako vlk,“ povedal Derek.

 

Sam sa vybral na tréning. Spolu s ostatnými lovcami sa mali stretnúť hlboko v lese, aby nik z dediny nemal poňatia a netušil kto skutočne sú a čo vlastne robia. Stále sa museli udržiavať v kondičke, pretože beštie sú stále rovnako mocné a tréning nepotrebujú. V tom bola ich nevýhoda, nevýhoda ľudí – lovcov, pretože oni sa neustále museli trénovať a zdokonaľovať, hlavne nepoľaviť. Jeden druhému boli pomocníkom a v tréningu nepriateľom. Každý chcel byť najlepší a najsilnejší. Objavili nejakú svorku upírov na západe. Neboli to nič moc upíri, skôr sa správali ako ľudia, ale svoj pôvod nezakryjú, nie pred nimi – pred lovcami. Dohodli sa, že si pred útokom na tie beštie poriadne zacvičia a pripravia zbrane. Zbrane si pripravil už dopredu, nikdy si nič nenechával na poslednú chvíľu. Bol odhodlaný všetkých ich vyhladiť. Do poslednej beštie. Tréning bol náročný, a získal jeden dlhý škrabanec na predlaktí, ale dopadol veľmi dobre. Unavení a vysilení sa rozdelili s tým, že zajtra poobede, keď bude najostrejšie slnko zaútočia. Spotený sa vrátil domov. Dereka nebolo nikde, a tak si ešte párkrát prekontroloval zbrane, určite ho bude počuť prichádzať.

 

„Nie si môj manžel a nie si ani vodca klanu. Nemusím ti odpovedať,“ povedal Jeremy. „V poriadku, Jeremy. Bojuj, ale bude to pre teba len horšie. Skutočne si myslíš, že ja na to neprídem? Myslíš si, že ma nemusíš počúvať? Som o veľa starší než si ty, Jeremy. Bojoval som vo vojne a mal za sebou skúsené vojsko, ktorému som velil už nespočet rokov kým ty si ešte nebol ani na svete. Žijem niekoľko tisíc rokov a ty nemáš ani storočie. Myslíš si, že si neporadím s mláďaťom ako si ty a navyše keď budeš môj manžel? Som vodca klanu Weedy už dlhé roky, čakal som na teba ešte predtým, než si bol vôbec na pláne. Keď konečne prišiel tento okamih, myslíš si, že si nebudem vedieť dať rady? Mýliš sa Jeremy.“ „Vydávať rozkazy, to ti zostalo. Možno si bol veliteľ, ale ja nepatrím do tvojej skupiny, mne rozkazovať nebudeš,“ povedal Jeremy a prešiel popri Marcovi ku dverám. Marco ho zachytil za ruku a otočil ho k sebe. „Nemáš šancu Jeremy, vzdaj to,“ povedal a pritlačil ho ku stene. Jeremy sa ani nestihol spamätať a Marco mu pritisol ruky ku stene. „Čo blázniš?!“ povedal Jeremy a Marco sa k nemu naklonil. „Tak sa ukáž, vysloboď sa z môjho zovretia,“ povedal Marco a uprel na neho svoj pohľad. Jeho tvár bola nečitateľná. „To nie je fér,“ povedal Jeremy. „V láske a vo vojne je dovolené všetko. Ja nebojujem fér, to si zapamätaj Jeremy,“ povedal Marco  a pozrel sa na Jeremyho. Stále sa snažil vyslobodiť z jeho zovretia. „Tak to vzdaj,“ povedal Marco, no Jeremy sa stále snažil. Marcova ruka prešla od vonkajšej strany stehna k Jeremyho boku, kde sa na moment zastavila.  Končekmi prstov nadvihol jeho tričko a položil ruku na jeho nahý bok. „Nenávidím ťa,“ povedal Jeremy a Marco sa zahľadel do jeho zelených oči. „To viacej nehovor,“ povedal a ruku pustil z jeho boku, aby sa ňou mohol dotknúť Jeremyho brady. Ukazovákom prešiel jemne po jeho perách. V tom Jeremy prestal bojovať a nehýbal sa. Pochopil, že Marco ho skôr nepustí. „V poriadku,“ povedal Marco a pustil Jeremyho. Otočil sa ku dverám a stisol kľučku. Vtom sa obrátil k Jeremymu a pozrel sa mu rovno do očí. „Niekedy je lepšie sa vzdať, pokiaľ ide o vopred prehratý boj, ber to ako lekciu a radu. Melodie by to možno nazvala výstrahou. Oddýchni si Jeremy, náš rozhovor bude pokračovať neskôr,“ povedal Marco a odišiel. Jeremy si sadol na posteľ. Hnev v ňom kypel. „Nenávidím ho. Arogantný idiot,“   pomyslel si Jeremy a napil sa krvi. Čudoval sa, že vôbec zostal stáť na nohách.

 

 Bubny bubnovali čoraz hlasnejšie a čoraz rýchlejšie. Timea tancovala bosá. Jej nohy sa zabárali do piesku. Jack si tiež vyzul topánky. Mnohí zo svorky nechápali prečo skončili spolu práve oni dvaja. Timea bola pekná žena, to áno, ale bola veľmi temperamentná, výbušná, veľmi ľahko sa nahnevala a držala sa svojej pravdy, svojho názoru, bola dominantná a nerada robila kompromisy, lepšie povedané, nerobila kompromisy. Ak nastala nejaká situácia, v ktorej sa líšili názory alebo záujmy často a s obľubou sa hádala, za to Jack bol pohoďák a možno i flegmatik. Nič ho nevyviedlo z miery, do ničoho sa nepúšťal, ak sa malo schyľovať k hádke zaujal neutrálny postoj. Nikoho neodsudzoval a nemal predsudky. Boli protikladmi, ale ako sa vraví, protiklady sa priťahujú. Sebastian tomu veril. Už dlho pozoroval ako sa k sebe približujú ako majú k sebe blízko. U vlkolakov to netrvá dlho. Zahľadenie, dvorenie, láska a celoživotné spojenie. Väčšinou to býva v rámci jednej svorky, inokedy sa tak svorky zlučujú a zväčšujú. Sebastianova svorka bola veľká. Bolo ich 26 čo je na svorku vlkov veľký počet. Väčšinou žijú po ôsmich, dvanástich či šestnástich. Máloktorá svorka je taká veľká čo značí jej silu.

 

Jeffry sa túlal chodbami hradu. Jeho izba bola vzdialená od Jeremyho, a tak sa rozhodol, že si to vezme cez sieň obrazov. Hľadel na všetkých predkov a premýšľal či tam bude niekedy vyvesený i on, napriek tomu, že nie je prvorodení a či tam vôbec bude vyvesená i jeho matka, keďže nie je Ariovou prvou ženou, ale až druhou. Pomaly sa dostal do kuchyne, vedel, že ak vyjde Jeremy alebo Marco prejdú okolo neho a on ich uvidí. Sadol si na stoličku a rozmýšľal o obrazoch.

 

 „Ahoj Jeremy. Viem, že sa hneváš. Ani ja nechápem prečo to spravil a prečo nepočkal. Mrzí ma to, ale týmto to nekončí. Viem, že pre teba to bude ťažké, byť tu, cítiť sa ako zavretý medzi štyrmi stenami. Ale neber to tak. Nebude ťa kontrolovať tak ostro ako to dnes vyzeralo, navyše som tvoja najlepšia kamarátka a to má svoje výhody,“ usmiala sa Melodia a Jeremy na ňu pozrel „Aké výhody?“ opýtal sa a šklbalo mu kútikmi. „Áno, uhádol si správne. Od dnes ťa budem kryť ja,“ povedala a Jeremy sa k nej rozbehol. „Si úžasná, ani som si nemyslel, že sa postavíš proti bratovi,“ povedal Jeremy a ona na to „Vidíš, tvoja sloboda sa nekončí, aspoň do svadby,“ povedala a Jeremymu sa hneď zjavil úsmev na tvári. „Sme komplici,“ povedala veselo a hodila po ňom previnilý úsmev. „Ako ma vlastne chceš kryť?“ spýtal sa Jeremy. „To nechaj na mňa,“ povedala a žmurkla. „Ani mňa nebaví, že tu musím byť zavretá, pôjdem s tebou a Marca už nejakými hlúposťami spracujem, navyše môžeme zobrať aj tvojho brata,“ povedala a Jeremyho svet opäť nabral normálnu rovnováhu.

 

„Je to pravda. Nepustila by som ho,“ povedala a po tvári jej začali stekať slzy. „Povedz, prečo by si ho nepustila?“ spýtal sa Ario. „Bála by som sa o neho,“ povedala Selin. „Prečo by si sa o neho bála, čoho by si sa bála?“ „Bála by som sa, že by opustil bezpečie hradieb, že by sa dostal do nebezpečenstva, že by ohrozil svoj život a dostal by sa do nebezpečných rúk, k nejakým našim nepriateľom,“ povedala Selin a ďalej vzlykala. „Takže o neho by si sa bála, bála by si sa, že by sa dostal do nebezpečenstva a niekto by mu ublížil, ale o Jeremyho si sa nebála, jeho si pokojne nechala behať mimo hradieb, nechala si ho v nebezpečenstve a nechráneného. Napriek tomu, že neustále hovoríš, že Jeremyho miluješ rovnako ako Jeffryho, že ich berieš rovnako a nerobíš rozdiely, že obaja sú tvoji synovia. Jedna z ďalších tvojich lží, pretože SVOJHO syna by si nikdy nevystavila nebezpečenstvu a nikdy mu nedovolila, aby sa vzdialil z bezpečia hradieb, ale Jeremyho, ktorý NIE JE tvoj syn, toho si pokojne nebezpečenstvu vystavila,“ povedal Ario. „Ale pane, ja by som ho nikdy... Ja ho mám veľmi rada..... Je to môj syn....Ja som nechcela, aby.... Ja len...“ „Nechcem počúvať ďalšie klamstvá. Už ti viacej neverím a neželám si, aby si sa mi v blízkej budúcnosti ukazovala na oči. Sklamala si ma. Tak hrozne si ma sklamala. Myslel som si, že si úprimná, priateľská žena, ktorá má veľké materinské srdce i pre môjho syna, ale ty si len podlá luhárka, ktorá chráni len to, čo je jej. Povedz, chcela si ho zabiť a dosadiť svojho syna na trón, pretože neviem čo iné si o tom mám myslieť,“ povedal Ario. „Nie, to nikdy, zomrela by som ak by sa mu niečo stalo... pane..... prosím, verte mi.... mám ho rada, hrozne....“ „Neobviňujem ťa z vlastizrady Selin, neverím, že by tvoje srdce bolo až také podlé, ale sama si odpovedala, že svojho syna by si nebezpečenstvu nevystavila a to jasne značí, že medzi nimi robíš rozdiely a dokazuje to i to, že nie si taká, za akú som ťa pokladal. Nie si žena, ktorú som si zobral“ Selin sa rozvzlykala ešte viac. Chcela niečo povedať, nejako sa obhájiť, ale Ario jej nedal možnosť. Otočil sa a vykročil preč z miestnosti. Selin osamela a utápala sa v žiali. Ario mal pravdu , nikdy som Jeremymu nemala dovoliť opustiť hradby. Nikdy. To by skutočná matka nikdy neurobila.  Ario šiel do pracovne. Zavrel sa tam a hľadel na obraz svojej milovanej. „ Nedával som na nášho syna pozor. Keby som ho zveril Marcovi skôr, nikdy by sa nič také nestalo, ale nič také už sa nestane. Je pod Marcovým dozorom, je jeho a ja viem, že s ním bude v bezpečí,“ povedal Ario a zatvoril oči. Vydýchol si.

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA