Jdi na obsah Jdi na menu
 


Neistota 2

10. 7. 2018

 „Dobrý deň, madam,“ povedal koniar. Melodie sa na neho ani nepozrela. Bolo to pre ňu podradné zdraviť koniara. Nevšímala si nikoho po ceste. Mierila rovno do veže. Jemne zaklopala a počkala. „Vstúpte,“ ozvalo sa a Melodie vošla. „Melodie, čo si praješ?“ spýtal sa jej brat. „Chcela som sa s tebou pozhovárať. Máš čas?“ spýtala sa milo a on odtrhol oči od papierov na stole. „Iste, sadni si,“ povedal a ona ho poslúchla. Ticho prerušil až Marcov hlas: „Začni,“ povedal. Melodie prikývla a uvažovala ako začať. „Pozri, prišla som sa s tebou pozhovárať o Jeremym,“ povedala a Marcova ruka zastala na papieri v rozpísanom slove. Prižmúril oči a pozrel sa rovno do jej očí. „Máš snáď nejaký problém s mojimi metódami?“ spýtal sa je priamo. „Nie,“ usmiala sa, „vôbec nie, len si myslím, že si moc nerozumiete,“ povedala Melodie. „Nerozumieme?“ „Nie. Jeremy je dosť vzdorovitý. Nie je ako jeho mladší brat. Má rád dobrodružstvo, výzvu, adrenalín. Pokiaľ ho budeš tlačiť, bude sa cítiť zahnaný, bude vzdorovať čoraz viac. Nechcem, aby ste si navzájom ubližovali. Mám ťa rada, Marco. Si môj brat a Jeremyho mám tiež veľmi rada. Poznám ho takmer odjakživa. Chcela som sa ťa spýtať, či by som s ním mohla zájsť  okolo hradieb. Nikam ďaleko, len tu pod kopce, aby si na nás videl. Nechcem mať s ním zlé vzťahy, aby ma za niečo vinil. Navyše to pomôže aj vám dvom. Keď bude môcť ísť za hradby aspoň trošku, bude pokornejší a spokojnejší. Sám uvidíš. Veď predsa nechceš vyvolávať konflikty. Sám dobre vieš, že je lepšie niekedy trošku povoliť, aby nevznikla vo vojsku vzbura, no nie?“ usmiala sa a Marco pokračoval v písaní. Dokončil vetu, a potom na ňu pozrel. „Neuvidím na vás,“ povedal a Melodie sa zarazila. „Och, na to som ani nepomyslela,“ povedala nevinne a Marco namočil brko do atramentu. „V poriadku Melodie, verím ti. Vezmi ho pod kopce okolo hradieb, nech vychladne. Zverujem ti ho,“ povedal Marco a Melodie sa usmiala. „Iste, dám ti na neho pozor, veď predsa nejdeme ďaleko,“ povedala a vstala. Nechala v pracovni Marca samého. Nepozdávalo sa mu to. No v niečom mala pravdu. Možno to napokon nebude také tmavé ako sa zdalo.

 Melodie sa nadšene vybrala k Jeremymu. Cestou stretla Aria. „Dobrý deň,“ povedala a Ario sa na ňu usmial „Dobrý deň, dcéra,“ povedal a minuli sa. Melodie sa rýchlo pohla do Jeremyho izby. Zaklopala, no na povolenie vstúpiť nečakala. „Mám to!“ skríkla a Jeremy sa okamžite posadil a neveriacky na ňu pozrel: „Už?“ spýtal sa a ona prikývla. „Ani sa mi tomu nechce veriť,“ povedal a ona opäť prikývla. „Marco je zaneprázdnený, vtedy sa dá ľahšie presvedčiť. Navyše mi dôveruje, nezabúdaj, som jeho sestra,“ povedala nadšene Melodie a Jeremy vstal: „Takže už ideme? Hneď teraz?“ spýtal sa. „Áno,“ prikývla, „zbehneme po Jeffryho a môžeme ísť. Pokým Marco skončí budeme už späť, takže nebude mať žiadne otázky a prípadne námietky na našu ďalšiu vychádzku,“ povedala a Jeremy ju objal. „Už som ti povedal ako ťa zbožňujem?“ povedal a Melodie sa začala smiať: „Nie, ešte nie, ale vychutnávam si to.“ Obaja sa pobrali k Jeffryho izbe. Zaklopali a počkali pokým ich nevyzve. Obávali sa, že by u neho mohli nájsť Selin alebo Aria, a tak šli radšej na istotu. Po výzve vstúpili. „Ahoj,“ pozdravil ho Jeremy a Jeffry na oboch vyvalil oči. „Čo tu robíte? Bude to nápadné, keď za mnou budete takto potajomky stále chodiť, mali ste prísť až zajtra, keď to bude isté,“ povedal Jeffry na čo sa obaja usmiali. „Nehovorte...“ nestihol to dopovedať a obaja prikývli. „Áno, Melodie to vybavila,“ povedal Jeremy. „Môžeme ísť,“ dokončila Melodie. „Už? To ako hneď teraz?“ spýtal sa Jeffry nadšene. Prikývnutie ho vykoplo z postele a nadšene sa s nimi vybral do stajne. „Kam pôjdeme?“ spýtali sa Melodie s Jeffrym naraz.

Sebastian sedel na mieste a hľadel do diaľky. Jer mu nešiel z hlavy. Neustále premýšľal, či je v poriadku, kde je a či sa vôbec dostal domov. Ten upír mu od toho dňa akosi utkvel v mysli.„Nie, je mi jedno kde je,“ povedal si sám pre seba a snažil sa zmyť zo seba nepokoj, ktorý cítil. Stále pred sebou videl bezmocného upíra, ktorého doviedol ku svorke a vyčistil mu ranu. „Jer...“ to mu povedal, keď sa ho pýtal na meno. „Aké je tvoje meno, Jer? Si len Jer alebo nie? Si Jerry? Jered?“ vtom sa zahriakol a uvedomil si čo robí. Zhodil pohár zo stola a nahneval sa sám na seba. „Ako môžeš uvažovať o upírovi?!“ vynadal si a postavil sa. Šiel sa prejsť po vonku. Chcel vypnúť.  Po dlhej prechádzke si uvedomil známy pach. Upírov pach. Sledoval ho, až pokým nenašiel jeho pôvodcu.

––––––––

 „Kam  nás kone zavedú,“ odpovedal s úsmevom Jeremy načo Melodie odvetila: „Nie kone, ale kam nás Jeremy zavedie.“ Jeffry sa zasmial a vysadol na koňa. Melodie nasledovala ich príklad a vysadla i ona. Brány sa otvorili a oni boli za nimi. Jeffry nadšením ledva sedel na koni a Melodie s Jeremym si z neho robili srandu. „Nesmejte sa, ani neviete, aký som nadšený,“ povedal Jeffry a cválal vedľa nich. „Dúfam, že nás nevedieť do jamy levovej,“ povedala so smiechom Melodie. „Nie, neboj, žiadna jama levová,“ povedal a vybrali sa do dediny. Hneď v prvej dedine zastali. „Kde to sme?“ spýtal sa Jeffry. „Je to dedina za kráľovstvom. Upírska dedina, aby som bola presnejšia,“ povedala a Jeffry sa začal obzerať kolo seba. Ľudia sa na nich pozerali s úctou. „To preto si to vedela? Lebo na nás hľadia takto?“ spýtal sa Jeffry. „Nie, pozná ju, často sme tadeto prešli,“ povedal Jeremy a popchol koňa ďalej. „Povedal si, že nechceš ísť do jamy levovej,“ povedala vyčítavo Melodie. „Pokoj,“ povedal Jeremy. Po tretej dedine zastali v lese. „Je tu čistinka. Pri nej sa pasú zvieratá,“ povedal Jeremy. „To nemyslíš vážne,“ povedala vyčítavo Melodie. „Dúfam, že sa nemieniš sýtiť zvieratami. Ja sa toho ani nedotknem,“ povedala a Jeremy sa uškrnul. „Samozrejme, že nie. Neprišli sme sem, aby sme sa zasýtili. Prišli sme, aby sme zažili nejaké dobrodružstvo. Ľudia lovia túto zver, prečo by sme ju nemohli loviť aj my?“ spýtal sa Jeremy načo Jeffry nedočkavo prikývol: „Iste, poďme na to,“ povedal a už popchol koňa smerom k nej. „Nie, Jeffry,“ zahriakol ho Jeremy, no bolo neskoro. Zver sa vyplašila a ušla. Dupot koní ju vyľakal. Nestihli ju dobehnúť. Jeffry bol príliš pomalý a zaostával. „Super,“ povedala nahnevaná Melodie. „Máme po zábave. Ako ťa napadlo loviť zver na koni, keď ani nevieš poriadne jazdiť,“ povedala vyčítavo. „No tak, nekarhaj ho, je to jeho prvýkrát. Nech sa učí z vlastných chýb, nič sa nestalo,“ povedal Jeremy.

Sebastian ho pozoroval ticho, skrytý v húšti stromov. Nebolo ho vidieť,  v tom bol dobrý. ani nevedel prečo tam je. Len ho sledoval ako sa zabáva. Jeho i jeho priateľov. Hľadel na neho a uvedomil si, že mu odľahlo. Bol rád, že je upír v poriadku, živý a zdravý. Na druhej strane bol prekvapený, keď ho tu zbadal. Boli dosť ďaleko od hradu, od bezpečia. Myslel si, že po návrate domov ho budú strážiť prísnejšie. Mýlil sa. Nerozumel ako môžu dovoliť, aby bol upír v nebezpečenstve. Hlavne preto, lebo je to i ich budúci vládca. Nevedel, prečo sa nestarajú o jeho bezpečie poriadne. „Dopekla,“ nahnevaný sám na seba si uvedomil, že ho pozoruje celý deň. Upíra, ktorého videl len raz v živote. Upíra. To stačilo. Vstal a odišiel. Ešte predtým sa otočil a pozrel na neho „Dávaj na seba pozor, upír,“ povedal a odišiel.

––––––––-

 Zvyšok dňa strávili naháňaním a doberaním sa. O zábavu mali postarané. Domov sa vrátili unavení a vysmiati. Všetci traja sa rútili do svojich izieb, do sprchy a rovno do postele. Melodie sa rozhodla ísť k bratovi, aby mu oznámila, že sú späť živí a zdraví. Zaklopala na dvere jeho pracovne. „Vstúpte,“ povedal a ona stlačila kľučku a vošla. „Ahoj, Marco. Len som ti chcela oznámiť, že sme späť, všetci sú v poriadku a vo svojej izbe, sú šťastní a spokojní,“ povedala a usmiala sa. „Všetci? Kto ešte bol s vami?“ spýtal sa. „Jeremyho brat Jeffry,“ povedala, „ on chcel ísť hrozne s nami, tak sme ho vzali,“ povedala. „V poriadku,“ povedal, „choď si oddýchnuť,“ povedal, „ ja to tu ešte dokončím.“ Melodie prikývla a odišla si ľahnúť. Takmer okamžite zaspala rovnako ako Jeremy a Jeffry. Všetko bolo skvelé a trio si spolu užívalo výlety a prechádzky mimo hradby. Marcovi to neprekážalo a všetci boli spokojní. Ďalší deň sa opäť vybrali k čistinke. Pri lese sa rozhodli loviť zver. Tentoraz šiel prvý Jeremy. Zliezol z koňa a potichu sa prikrádal k srnke. Jeffry nasledoval jeho príklad a zliezol z koňa. Šliapol na konár, ktorý s hlasných puknutím praskol a srnka sa opäť vyplašila. Jeremy padol na kolená a váľal sa od smiechu. Melodie sa k nemu postojačky pridala a obaja pukali. „Si biedny upír,“ poznamenala Melodie. „Biedny? Ani len srnku nevie uloviť,“ povedal medzi smiechom Jeremy. „Mrzí ma to,“ povedal sklamane Jeffry. Jeremy sa postavil a vybral sa k bratovi. „To nič, od toho sme tu predsa mi. Navyše si dosť vysoko postavený. Nemusíš nikoho a nič loviť. Také niečo urobia za teba iní,“ povedal Jeremy, „nik nemôže byť dobrý vo všetkom,“ povedal a povzbudzujúco poklepal brata po ramene, „si nováčik, ešte nikdy si nebol mimo hradieb a nerobil niečo také, získaš prax a pôjde to samo,“ usmial sa a Jeffry prikývol. Druhý pokus sa opäť nevydaril. Neskončil však vyplašenou srnkou. Oproti sebe mali diviaka. Pil vodu a Jeffry videl príležitosť. Pozrel sa na Melodie a Jeremyho a obaja prikývli. „Idem na to,“ šepol a potichu sa zakrádal k diviakovi. Bol dosť blízko, a tak sa na neho vrhol, diviak však neušiel, naopak, rozbehol sa Jeffrymu naproti. Nahnevaný sa k nemu približoval. Jeremy i Melodie tušili ako to skončí. Nechceli doma vysvetľovať prečo a od čoho má šrámy, a tak sa k nemu rozbehli. Nechceli zakročiť skôr než musia, no vedeli, že ich zásah je nutný. Jeffry bol biedny upír. Nevedel uloviť srnku, premôcť diviaka. Ani jeden z nich si nechcel predstaviť aké by to bolo, keby narazil na lovcov. Zhodli sa, že ho nikdy nemôžu nechať samého. Zvyšok dňa sa ho snažili spolu učiť loviť. Postaviť sa zveri čelom, ukázať silu a moc. Väčšina pokusov sa obrátilo v chabé. Jeremy sa potom pustil do Jeffryho, nech sa mu bráni, avšak i ten výsledok bol jasný. Napokon sa všetci jašili do neskorého večera. Takmer sa zabudli, a tak sa rýchlo vracali domov. Vyzerali hrozne. Všetci boli ufúľaní od blata, a tak museli zastať pri jazere a očistiť sa. Potom sa rýchlo vybrali do hradu. Jeremy úplne unavení a zmorení z dnešného dňa a Jeffry sa vybrali do svojich izieb, Melodie do tej svojej. Chcela sa rýchlo prezliecť a podať Marcovi hlásenie. Výlety si čoraz viac užívala a dúfala, že zajtra pôjde aj niekam inam ako k čistinke. Pretože v necivilizovanej časti dediny nenájde nikoho, a tak sa osušila a prezliekla. Vybrala sa k Marcovi. Zaklopala rovnako ako včera. Po vyzvaní vstúpila.

 „Kvôli mne si sa prezliekať nemusela,“ povedal Marco. Melodie to zaskočila, no nahodila úsmev a povedala: „Nechcela som za tebou prísť v takých mokrých veciach. Okolo hradieb sme sa totiž zdržali a ....“ „Nemusíš mi to vysvetľovať Melodie, dôverujem ti,“ povedal Marco a ju bodlo pri srdci. Na druhý deň sa Marco rozhodol navštíviť Jeremyho, no pred jeho izbou si to rozmyslel. Začul smiech jeho a jeho brata, a tak sa otočil. Porozpráva sa s ním neskôr. Sám si predsa povedal, že na neho nebude tlačiť. Namieril si to späť do hradieb. Cestou na nikoho nenatrafil. Čakal, že natrafí na Aria alebo jeho ženu, ale nikoho z nich nestretol. Šiel do veže a sledoval okolie. Vzadu v lesoch za hradbami bolo bezpečne, a to bolo dobré. Nik nič neriskoval a všetci boli spokojní. Veril Melodie. Nikdy ho neklamala. Nemal najmenší dôvod o tom pochybovať. Pokojne sa otočil a vykročil späť do pracovne. Mal prácu. Práve riešil otázky vojska. Stále bol veliteľom, a tak si musel plniť povinnosti, navyše sa musel starať i o budúce povinnosti, ktoré ho čakali. Bude sa musieť s Jeremim normálne pozhovárať.

–––––––––

 

 „Jeremy vstávaj! No tak! Ideme, ideme, ideme!“ kričal na neho Jeffry a Jeremy si dal cez hlavu vankúš „Čt,“ vydal zo seba, „som unavený, chcem spať,“ povedal, no Jeremy sa nedal. „Nič také, ideme von! Za hradby!“ kričal „Neziap, ešte sem príde Marco a nepôjdeme nikam,“ povedal Jeremy. Melodie sa v pozadí smiala a Jeffry začal sťahovať vankúš z Jeremyho tváre. „No tak, poď už!“ kričal a kričal. Jeremy to už nezvládol a vstal. „Fajn, tak poďme,“ povedal a šiel do stajne. Únava ho pomaly premáhala, ledva vysadol na koňa a nasledoval ich. Šiel posledný. Jeffry a Melodie sa mu čoraz viac vzďaľovali z dohľadu až pokým sa Jeffry nerozbehol a Jeremy zakričal na Melodie nech ide za ním, nech ho nenechá samého, že on ich dobehne. Avšak nedobehol. Keď prišiel do lesa, nenašiel ich, a tak sa vybral ďalej. Začul hlasy, a tak pridal. „Melodie, Jeffry, kde ste toľko boli?“ spýtal sa s úsmevom siluety, ktorá sa vzápätí otočila. Nebola to Melodie. Žena, ktorá sa otočila mu bola povedomá, no nepatrila k upírom, ani k ľuďom. Bola to vlčica. Keď sa chcel otočiť a odcválať preč, bol obkľúčený. „Ale, ale, kto sa to tu potuluje takto sám?“ zabŕdala Timea. „Zasa náš upír,“ skonštatoval Tod. „Sebastian by mal vedieť kto to prišiel na návštevu,“ zvolala Susan. „Idem po neho,“ vyhlásil niekto ďalší, no vtom ho niekto zarazil. „Na čo? Aby ho zasa zachraňoval?“ „Určite!“ „Je to náš vodca!“ vtedy bol počuť súhlasný zvuk, a tak sa niekto oddelil od svorky. „Čo tu robíš, upír?“ spýtala sa ho Susan. „Nie je to vaše územie, pokiaľ viem,“ povedal a otočil sa. „Nikam nepôjdeš,“ povedal Tod. Začali sa po ňom naťahovať a Jack ho chytil za nohu a prudko ho strhol z koňa.

 „Pusti ho,“ zvolal známy hlas. Vlkolaci ustúpili a vytvoril sa koridor. Vzadu v strede sa týčil vodca vlkolakov. Sebastian. Nemusel svoje slová zopakovať a Jack už Jeremyho pustil. „Ako vidím, domov si sa dostal v poriadku. Obávam sa, že si sa zo svojho predošlého výletu nepoučil,“ povedal Sebastian a približoval sa k Jeremymu. „Vyhrážaš sa mi?“ spýtal sa Jeremy. „Nie,“ uškrnul sa Sebastian. „nie je to vyhrážka, skôr prekvapenie. Ten lovec ťa takmer zabil a ty sa tu po lesoch potuluješ úplne sám,“ povedal Sebastian, „To si až tak veľmi nevážiš svoj život?“ spýtal sa. „Nie som tu sám,“ povedal Jeremy. Sebastian podvihol obočie. „Skutočne?“ „Skutočne,“ odvetil Jeremy, na čo sa Susan zasmiala. „Je dobrý,“ poznamenala a Sebastian na ňu stočil pohľad, avšak takmer okamžite ho vrátil k Jeremymu. „Kde máš potom zvyšok?“ spýtal sa ho Sebastian. „Neviem, stratili sa mi,“ povedal Jeremy a Sebastian sa uškrnul. „Iste,“ poznamenal. „Neprišiel si práve vhod,“ povedal Sebastian. „Prečo nie?“ spýtal sa Jeremy. Vtom bolo počuť hrozný hluk a Sebastian prekročil medzeru medzi nimi. „Práve pre toto,“ poznamenal a chytil ho za lakeť. Pritiahol si Jeremyho koňa. „Čo sa deje?“ spýtal sa Jeremy a Sebastian ho chytil za pás. Jeremy sa zľakol, no nemal toľko času, pretože Sebastian ho už vysadil na koňa a sadol si za ním. Jeremy za sebou cítil silnú a svalnatú hruď, ku ktorej bol pritisnutý. Sebastian chytil uzdu a popchol koňa. Ostatní nasledovali jeho príklad a rozutekali sa do lesa. „Čo sa deje, čo to robíš?“ spýtal sa Sebastiana. „tíško, Jerr,“ povedal Sebastian. „Zaútočili na nás, sme v nebezpečenstve, všetci, odvediem ťa do bezpečia,“ povedal a už plachtili po lese. „Kto? Ako?“ „Pššt,“ zasmial sa Sebastian. Jeremy sa striasol a zavrávoral. Sebastian si ho pritisol bližšie, aby nespadol. Jeremy nedokázal nechať oči otvorené. Posledné čo vnímal boli stromy. Keď sa prebral, tak práve zastali. Nikde nebolo nikoho. „Čo to bolo?“ spýtal sa Jeremy. „Už si hore? To boli vojaci,“ povedal Sebastian. „Vojaci? Aký vojaci?“ Sebastian zliezol z koňa a podal Jeremymu ruku. Jeremy sa na ňu pozrel, no neprijal ju. Zliezol sám. Sebastian sa nad tým pousmial, no vrávorajúceho Jeremyho zachytil. „Pozor princezná,“ povedal a Jeremy sa na neho nahnevane otočil. „Aká princezná?!“ povedal nahnevane. „Pokoj, neublížim ti,“ povedal a otočil sa. „Kde to sme?“ spýtal sa Jeremy. „V bezpečí,“ povedal Sebastian. „A to je kde?“ nenechal sa odbiť. „Hlboko v lese. Na hranici vášho a nášho územia.“ „Nie, naše územia nesusedia, sú medzi nami ľudia,“ povedal som vážne. „Nie, nie všade,“ povedal. „Bieda, Jer. Si vysoký aristokrat a o vojne nič nevieš?“ „O vojne? o akej vojne?“ spýtal sa Jeremy.

––––––––––––

Sebastian sa smutne usmial. „Samozrejme, že ti to nepovedali. Prečo by aj mali. Ako to začalo? To nevieš? Prečo sme bojovali, o čo sme sa snažili, ako sa rozdelili územia a podobne? Nečudujem sa. Nepovedali ti to, pretože to nechcú šíriť ďalej. Vedia to len tí najvyšší aristokrati, ktorí sa priamo zúčastnili vojny. Ale to nič, nie je to podstatné,“ povedal Sebastian a pozrel na Jeremyho. „Preto nás nenávidíte? Preto my nenávidíme vás? Preto čo sa stalo vo vojne?“ spýtal sa Jeremy. „Nie. Vy ste nás nenávideli ešte pred vojnou,“ povedal Sebastian, „Ale ja ti viac nepoviem. Každý z nás má vlastnú verziu príbehu o vojne, nech ti ju povedia tvoji,“ povedal Sebastian. „Prečo si ma sem priviedol?“ spýtal sa Jeremy. „Lebo tam to bolo nebezpečné,“ povedal Sebastian. „Prečo si ma zachránil? Vtedy?“ spýtal sa Sebastiana. Ten si Jeremyho premeral a po chvíle ticha povedal. „Neviem, možno mi ťa bolo ľúto, možno som chcel potrestať toho lovca tým, že mu ukradnem korisť a možno z rozmaru,“ povedal Sebastian. „Tak prečo si ma potom zachránil aj teraz?“ spýtal sa ho Jeremy. „konal som pudovo, automaticky,“ povedal Sebastian. „Automaticky, pudovo? Som upír, čo je na tom pudové alebo automatické? Automatické je ma zabiť, nie zachrániť,“ povedal Jeremy. „áno, máš pravdu,“ povedal Sebastian. „Neviem čo ti na to mám povedať, proste som to spravil, asi som chcel,“ povedal. „Ale prečo?“ „Potrebuješ dôvod? Tak si nejaký nájdi, lebo ja ti ho neposkytnem,“ povedal a odmlčal sa. Pozrel na Jeremyho a Jeremy na neho. „Nemôžem tu zostať,“ povedal Jeremy. „Pretože sa blíži spln? Nemusíš sa báť. Dnes nie je spln,“ povedal Sebastian. „Aj tak by som ti neublížil,“ povedal. „Prečo nie?“ „Nie si ako ostatní,“ povedal Sebastian. „Nie som? V čom sa líšim?“ spýtal sa ho Jeremy. „V tom, že sa so mnou zhováraš, že máš iné názory, myšlienky, napriek tomu ako si vyrastal,“ povedal Sebastian. „Ako som vyrastal?“ spýtal sa Jeremy. „Ako aristokrat,“ odpovedal mu Sebastian. Tón akým to povedal bol výsmešný, pohŕdavý. „Čo je zlé na tom byť aristokrat?“ spýtal sa ho Jeremy. „Nič,“ povedal Sebastian. „Neznelo to tak,“ povedal Jeremy. „To je tvoj názor, Jer,“ povedal Sebastian a obaja si hľadeli do očí. „Vôbec ti nerozumiem,“ povedal Jeremy. Sebastian sa zatváril prekvapene: „Nerozumieš? čomu nerozumieš?“ spýtal sa ho Sebastian.

 

–––––––––––––

 „Tebe, nerozumiem ničomu čo vravíš, čo robíš a ako sa správaš,“ povedal Jeremy. „Nemusíš tomu rozumieť,“ povedal Sebastian. „Mal by si ísť,“ povedal. Teraz sa prekvapenie zjavilo na Jeremyho tvári. „Prečo tak zrazu? Ešte pred chvíľou si povedal, že sa nemusím báť, že nie je spln,“ povedal Jeremy. „ Zmenil som názor,“ povedal Sebastian. „Takže ma vyháňaš?“ spýtal sa Jeremy. „Dovedieš ma sem ktovie kadiaľ a teraz, keď sme prišli vravíš aby som sa vrátil späť? Tak prečo si ma sem dotiahol? Nato, aby som sa hneď otočil a odcupital preč?“ „Bolo to tam nebezpečné,“ povedal Sebastian. „Áno, to už viem, stále to opakuješ, ale nevysvetlíš. Neviem o čo ide, prečo som tu a prečo mám zrazu ísť,“ povedal Jeremy. „Odíď,“ povedal tvrdo Sebastian. Obaja na seba chvíľu mlčky hľadeli, a potom sa Jeremy otočil k Sebastianovi chrbtom. „Fajn, idem, ako si želáš,“ povedal a vysadol na koňa. Popchol koňa do cvalu a povedal „Dúfam, že domov trafím a ak sa náhodou stratím, tak potom to bude tvoja vina,“ povedal Jeremy. „Počkaj,“ zastavil ho Sebastian. „Prečo by som mal? Nepovedal si, aby som odišiel?“ „Čo vlastne chceš?“ spýtal sa ho Sebastian. „Čo chcem ja? čo chceš ty? Raz vravíš tak, raz tak,“ povedal Jeremy. „Odprevadím ťa domov,“ povedal Sebastian. „Nie, vďaka, nestojím o tvoju spoločnosť,“ povedal Jeremy. „Nestojíš? Ešte pred chvíľou si vravel, že pokiaľ sa stratíš bude to moja vina,“ povedal Sebastian. „To bude,“ povedal Jeremy. „Tak o čo ti vlastne ide? Chcem ťa odprevadiť, aby si sa nestratil,“ povedal Sebastian. „Ale prečo by si to robil? Nerozumiem, si zvláštny, nechápem ničomu,“ povedal Jeremy. „Nemusíš všetkému rozumieť,“ povedal a prišiel k Jeremymu. Vysadol za neho a chytil uzdu. Popchol koňa a celú cestu bolo ticho. „Už sme tu,“ oznámil napokon Sebastian a zišiel z koňa. Jeremy sa otočil okolo seba. Boli na čistinke. Presne na tej, kde lovili zver, teda snažili sa o to. „Ďakujem,“ povedal Jeremy a otočil sa. Sebastian nepovedal nič. Len hľadel na Jeremyho až kým mu nezišiel z dohľadu. V jeho vnútri bol úplný zmätok. Jeremy v ňom prebúdzal niečo zvláštne. Niečo čo tam nemalo byť. Prečo ho zachránil v lese? Prečo ho ošetril? Prečo ho pustil domov? Prečo ho zachránil aj dnes? Prečo ho zobral zo sebou? Prečo ho chcel mať pri sebe? Prečo ho od seba odohnal? Prečo ho odprevadil až k čistinke? Ani na jediné z nich nevedel odpovedať, no jeho myšlienky stále lietali okolo jediného chlapca, nie, okolo jediného upíra. Aristokratického upíra menom Jer. Nie, to nebolo jeho meno. On v podstate ani jeho meno nevie. Je to tak najlepšie. Nech ho nevie, nech ho už nikdy nevidí....

Jeremy sa rýchlo ponáhľal k hradbám. „Kde si dočerta bol?“ zvolala vystrašená Melodie. Jeffry už behal z jednej strany na druhú čo ho zožierala nervozita. „Museli sme ťa čakať pod hradbami, aby nás nik nevidel, báli sme sa o teba,“ povedal Jeffry. „Tak?“ spýtala sa Melodie. „stratil som vás, hľadal som vás a narazil som na nejakú skupinu lumpov. Musel som sa ukryť, aby som nemal problémy. Potom som vás šiel opäť hľadať, no vzdal som to a oddýchol som si. No a napokon som šiel k hradbám, že vás počkám tu,“ povedal Jeremy. Ani nevedel prečo klame, vlastne vedel. Melodie síce riskovala Marcovu dôveru, no stále to bola jeho sestra, vysoko postavená aristokratka a jej lojalita vždy bude patriť rodine a Jeffry bol síce jeho brat, no rovnako tak syn vládcu a jeho ženy Selin, bol to bojazlivý upír a keby sa niečo pokazilo mohlo to dopadnúť veľmi zle. Prečo im to vlastne tajil? veď sa nič nestalo... Ale bol to vlkolak, vlkolak, spolu so svojou svorkou. Bol to ich vodca. Vodca svorky. Usmial sa na Melodie a na Jeffryho. „Už je to v poriadku. Teraz sme tu všetci a môžeme ísť opäť domov,“ povedal a vošiel ako prvý. Jeffry sa vybral rovno do izby. No zaspať mu trvalo oveľa dlhšie. Jeho myseľ bola plná obrazov. „Čo sa to deje?“ kládol otázku sám sebe. Sebe, Sebastianovi alebo celému svetu? Komu patril jeho otázka, sám nevedel. Bol zmätený. Nevedel nič o vojne, o nenávisti, o územiach, o vlkoch a upíroch, nevedel nič, lebo v čase vojny nebol na svete, ale jeho otec a Marco, ktorý vo vojne bojovali museli vedieť viac a Sebastian tiež...Druhý deň sa Jeremy rozhodol zostať doma. Melodie i Jeffry boli prekvapení, no nijak to nekomentovali. Nechali ho sa vyspať. Mysleli si, že je unavený, a tak ho nechali spať.

Melodie oznámila bratovi, že idú von, ale bez Jeremyho. „Bez neho? Ako to?“ spýtal sa Marco. „Jeremy je unavený a chce si oddýchnuť, tak nech si pospí,“ povedala Melodie. „Tak horlivo bojoval o svoje vychádzky a niečo ako únava ho tak rýchlo zmorí?“ „Neviem, asi mu nerobí to skoré vstávanie najlepšie,“ povedala Melodie a usmiala sa. „V poriadku,“ povedal Marco, „tak si to užije, ja sa teda pozhováram s Jeremim,“ povedal a postavil sa. Melodie šla s Jeffrym von a Marco šiel za Jeremim do jeho izby. Neklopal. Len trochu pootvoril a nakukol dnu. Nechcel ho budiť, keby spal. Jeremy ležal na posteli. Marco ho chvíľu pozoroval. Potom ticho zatvoril dvere a vybral sa do kuchyne. Po ceste stretol Aria. „Ahoj synak,“ pozdravil ho Ario. „Dobrý deň, otec,“ odvetil Marco. „Som rád, že som ťa stretol. Jeremy je nadšený a usmiaty, vedel som, že s tebou bude len rozkvitať šťastím,“ usmial sa. „Rozmýšľal si už o svadbe alebo ešte nebola príležitosť? Nechcem vás do ničoho hnať, len dúfam, že ma informujete dostatočne skoro,“ povedal Ario s úsmevom. „Samozrejme vás informujeme ako prvého, avšak, nie, ešte sme sa nezhovárali. Nechcem sa ponáhľať, nechcem Jeremyho raniť alebo mu ublížiť tým, že nedám ne jeho názor. Preto sa s ním chcem o tom pozhovárať. Doteraz nebolo dostatok času. Dosť často chodil von, a tak sme nemali príležitosť sa poriadne pozhovárať, no dnes zostal doma, tak to chcem napraviť. Zaspal a ja ho nechcem budiť,“ povedal Marco a Ario sa na neho vľúdne usmial. „Ach tá mladá láska, kto by to bol pred toľkými rokmi povedal. Tak dlho si čakal a predsa je to tak krátko. Ten čas hrozne letí,“ povedal Ario. „Áno otec, je to neuveriteľné, že ubehlo už toľko rokov,“ povedal Marco. Po dvoch hodinách sa Marco opäť vybral do Jeremyho izby.

Pootvoril dvere a nakukol dnu. Jeremy nespal. Ležal síce na posteli, ale nespal. „Môžem dnu?“ spýtal sa Marco. „A nie si náhodou už dnu?“ odvetil mu Jeremy. „Opäť si podráždený? Myslel som, že ti tie vychádzky prospejú, ale ako tak vidím, ty si stále nahnevaný. Neviem na čo sa hneváš. Neurobil som snáď dosť? Nielen že som si dal priestor, ale dokonca som upustil i od svojho pôvodného rozhodnutia a dovolil som ti chodiť mimo hradby,“ povedal Marco. „Ó, vďaka, aké veľkorysé,“ povedal Jeremy. „Ten sarkazmus si odpusť. Dnes sa s tebou nechcem hádať. Prišiel som sa s tebou normálne pozhovárať,“ povedal Marco. „O čom?“ spýtal sa Jeremy. „O nás,“ odpovedal mu Marco. „Aha,“ povedal ticho Jeremy. Nastalo ticho, ktoré po chvíli Marco prerušil: „Chcem prebrať našu svadbu,“ povedal. „Aha,“ to bola Jeremyho jediná odpoveď. „Viac nepovieš?“ spýtal sa Marco. „Mal by som?“ Marco prižmúril oči a premeral si Jeremyho pohľadom. „Rob ako myslíš, ale nezabúdaj, teraz som k tebe veľmi tolerantný, ale i môj pohár trpezlivosti raz pretečie,“ povedal Marco, „tak, nemáš k tomu čo povedať? nemáš žiaden návrh, žiadnu požiadavku, nič? alebo to mám všetko zariadiť ja?“ spýtal sa ho Marco. „Nie, chcem k tomu niečo povedať,“ povedal Jeremy. „No vidíš,“ povedal Marco, „už sa niekam dostávame. Tak čo máš na srdci?“ spýtal sa ho Marco. „Návrh? Požiadavku? Mám. Nechcem, aby to bolo pred mojimi stými narodeninami,“ povedal Jeremy. „Návrh alebo požiadavka?“ spýtal sa Jeremyho. „Požiadavka,“ odvetil Jeremy. „v poriadku, pokiaľ je to tvoja jediná požiadavka, myslím si, že by sme ju mohli splniť,“ povedal Marco a Jeremy sa jemne usmial, na čo sa Marco rovnako tak jemne usmial. Úsmev bol veľmi krátky, avšak i tak jasný. „Tak ďalej, svadba bude v deň tvojich narodenín, v ten deň preberiem vládu a Ario odstúpi. Odíde so Selin i Jeffrym...“ povedal Marco „Čo?“ skočil mu do reči Jeremy „To nemyslíš vážne?! Kam by mali ísť, veď sú moja rodina,“ povedal Jeremy. „JA som tvoja rodina Jeremy. Tak to chodí, je to tradícia,“ povedal Marco. „Kašlem na tvoje tradície, zostanú tu,“ povedal Jeremy. Marco sa na neho zahľadel a opäť prižmúril oči. Jeremy si uvedomil, že väčšinou keď prižmúri oči, tak sa hnevá. „Nie sú to moje tradície. Sú to tradície všetkých upírov. Starší odídu a nechajú vládu mladším. Tak to chodí už tisícky rokov,“ povedal Marco. „Mne je to jedno, zostanú so mnou,“ povedal Jeremy. „Nesprávaj sa ako dieťa Jeremy. Každý tie tradície dodržiava. Ario a Selin sú na to od začiatku pripravení. Čakajú na ten moment, kedy im to povieme a oni odídu. Už dávno majú pripravené miesto. Nevravím, že ich nemôžeme ísť pozrieť, ale toto bude náš život. My tu budeme žiť a oni sa nebudú pliesť do našich záležitostí. Tak to chodí,“ povedal Marco. „A prečo Jeffry?“ spýtal sa Jeremy. „Teraz som ti to povedal. Zostaneme tu len my dvaja,“ odpovedal. „Prečo? A čo Melodie?“ spýtal sa Jeremy. „Melodie tiež odíde,“ povedal Marco. „Nie, nemôže. Jeffry a Melodie sú jediní priatelia ktorých mám, nikoho iného nemám, nemôžu odísť, zbláznil by som sa tu,“ povedal Jeremy. Marco na neho dlho hľadel. Potom povedal. „Prečo by si sa mal zblázniť? Nikoho nemáš? Sú tvoji jediní priatelia? Máš mňa a ja mám teba. Budeme žiť jeden pre druhého, nikoho iného nebudeme potrebovať,“ povedal Marco. „Nie,“ povedal Jeremy. „Čo nie?“ spýtal sa Marco. „Nesúhlasím,“ povedal Marcovi.

 Marco na neho hľadel a opäť privrel oči. Zjavne strácal trpezlivosť. „Sú to tradície, nik ich neporušuje, všetci ich dodržiavajú. Vďaka nim prežívame tak dlho, vďaka nim sme takí mocní a uznávaní. Nikomu nezáleží na tom, že s nimi nesúhlasíš. Nemusíš, stačí ak ich budeš dodržiavať,“ povedal Marco. „Keď s nimi nesúhlasím, nebudem ich ani dodržiavať,“ povedal Jeremy. Marco väčšmi strácal trpezlivosť. „Počúvaj Jeremy, budeš ich dodržiavať a urobíš presne to, čo som povedal. Po svadbe odídu a hotovo,“ povedal Marco. „Fajn, ako myslíš, ale ja nič dodržiavať nebudem,“ povedal Jeremy. „Už toho mám dosť, správaš sa ako dieťa. Jednoducho sa s tým zmier a hotovo,“ povedal Marco, „nezabúdaj, že i ja robím kompromisy. Tak ich rob aj ty,“ povedal Marco. „kompromisy? aké kompromisy si spravil?“ spýtal sa ho Jeremy. „Nechcel si svadbu pred narodeninami, tak ju pred nimi nemáš,“ povedal Marco hlasnejšie. „To je kompromis? Tá svadba by ani skôr nebola, keby si ma nepožiadal o ruku skôr než si mal,“ povedal Jeremy nahnevane. „Už toho mám dosť,“ povedal Marco. „Neustále hovoríš o tom, že som ťa požiadal o ruku skôr než som mal. Aby ti to už konečne jasné, tak ma poriadne počúvaj. Požiadal som ťa vtedy, keď som to pokladal za vhodné. Skôr než som mal? Podľa teba som ťa mal požiadať na tvoje narodeniny, ktorých by si sa týmto tempom ani nedožil?“ spýtal sa ho Marco hlasno. „Nedožijem sa ich s tebou,“ povedal Jeremy jedovito načo mu Marco strelil facku. „Neprovokuj ma Jeremy, už toho mám tak akurát dosť. Snažím sa ako môžem, ale ty si neustále tvrdohlavo melieš svoje, nechceš sa na ničom dohodnúť, v ničom ustúpiť. Radím ti, aby si sa to čím skôr naučil,“ povedal Marco. Jeremy sa chytil za líce a nahnevane zároveň ublížene na neho pozrel. „Sám si za to môžeš. Prišiel som sa s tebou normálne pozhovárať, presne ako v prvý deň, ale s tebou sa to jednoducho nedá. Provokuj ma ďalej, Jeremy a garantujem ti, že budeš rád, ak ti povolím vôbec vyjsť na čerstvý vzduch. Dovolil som ti viac, než som mal. Nezabúdaj, že tie hlúpe vychádzky ti môžem rovnako tak rýchlo zatrhnúť,“ povedal Marco. „Iste. To si presne ty. Ja ti povolím, ja ti dovolím, ja ti zatrhnem, ja ti zakážem. Nič iné nevieš, iba rozkazovať. Ja nie som tvoj vojak, ani tvoj sluha, aby si mi rozkazoval. Nepotrebujem od teba povolenia,“ povedal Jeremy. „Mlč! Už toho bolo dosť. Choď si ľahnúť. Najlepšie bude ak budeme pokračovať niekedy inokedy,“ povedal Marco a odišiel. Ani sa neotočil. Zabuchol dvere a rútil sa do pracovne. Po ceste stretol Melodie „čo sa deje, braček?“ spýtala sa ho no odpoveď už vopred poznala. Jeremy. Videla ako sa Marco snaží, no rovnako tak vedela aký je Jeremy. Boli ako oheň a lad. Dva úplne odlišné póly, ktoré si navzájom ubližovali. Nevedela akoby oni dvaja mohli fungovať. Pevne verila, že sa to zmení.

Jeremy si nevedel predstaviť, že by mal byť s Marcom sám. Úplne sám, bez Melodie, bez Jeffryho, otca a Selin. Žiadne vychádzka, rozhovory, tajomstvá.... Nič. Nezvládol by to.„Nenávidím to. Nenávidím všetko. Celý tento prekliaty svet. Prečo ja? Prečo s ním musím byť ja? Prečo si nemôžem zvoliť sám? Zamilovať sa? Byť slobodný? Riadiť si svoj život sám? Prečo som syn vodcu? Prečo nie som ako on? Prečo som práve ja ten druhý vo vzťahu? Prečo som prvorodený? Nenávidím to tu! Mám vôbec slobodu? Ani len rozhodovať sa nemôžem sám?“ Už nevládal. Všetko v posledných dňoch na neho doľahlo. Ten hlúpy a ťažký prsteň, ktorý mal na ruke, ten hlúpy vzťah, povinnosti, sloboda, upíri, vlkolaci, Marco, Jeffry, Melodie, to čo všetko stratí, o čo príde. Bolo toho na neho moc. Ani nevedel kedy mu začali tiecť slzy. Pozrel sa na svoju ruku. Zlatý prsteň sa zdal byť ťažší než tonové závažie. Nemohol ho mať, nemohol. Chytil prstienok a potiahol nahor. Prsteň mu zostal v ruke medzi ukazovákom a palcom. Hľadel na neho a otáčal ho pred svojimi očami. Čo všetko ten prsteň znamenal, čo všetko zmenil. Ak by tak nebol.... Hodil prsteň na zem. a pozrel na stenu. Ležal na posteli a uvažoval nad všetkým čo sa mu motalo hlavou. „Nie, prsteň za to nemohol,“ povedal a otočil sa na bok. Zaspal. Prebudili ho až blížiace hlasy Melodie a Jeffryho. Blížili sa k jeho izbe a on nechcel, aby ho takto videli. Zatvoril oči a tváril sa, že spí. Dvere sa pootvorili a vzápätí zatvorili. Jeremy sa posadil na posteľ a hľadel na zem, na miesto kde ležal prsteň. Postavil sa. Nie k prsteňu. Nechcel ho zodvihnúť, ale k oknu a sledoval dianie spoza neho. Vtákov, ktoré slobodne leteli svetom, vojakov, ktorí strážili hradby, sluhov, ktorí sa prechádzali po hrade v úkonoch, koniarov, ktorí sa starali o kone. Upíri. Všade samí upíri. Zotrel si zaschnuté slzy z očí. Pobral sa do kúpeľne a doprial si poriadne ľadovú sprchu, aby sa prebral. Prespal celý deň a skoro celú noc. Nemohol už znova spať, ale nechcel ani opustiť izbu, aby nenatrafil na niekoho z hradu. Napokon to zvládol v izbe až pokým neprišla Melodie  s jeho bratom.

 „Tak ahoj ty spachtoš,“ usmiala sa Melodie a pozrela sa na neho. Videla jeho tvár a prečítala si v nej, že ho niečo trápi. „Chceš sa pozhovárať?“ nemusela ani hádať, vedela, že to súvisí s jej bratom. Obaja sa hnali takýmto tempom a prístupom do záhuby. „Nie,“ naznačil a pokrútil hlavou. „Ideme teda von?“ spýtal sa s úsmevom. „Iste,“ prikývol Jeffry, ktorý si nič nevšimol. Melodie si však všimla hraného úsmevu, no nijako to nekomentovala. Nechcela to ešte zhoršovať. Všetci traja sa vybrali von. Jeremy opäť zaostával. Napokon sa im opäť stratil z dohľadu. Ani nevedel kam ide, až pokým nezistil, že ide rovnakým smerom ako včera, až na to, že ide smerom, kam ho zaviedol Sebastian. „Čo tu robíš? upír?“ spýtal sa ho Sebastian. „A čo ty vlk?“ opätoval mu Jeremy. Sebastian sa uškrnul a povedal: „Dnes bude spln.“ „to určite,“ odpovedal Jeremy. „Prečo si prišiel?“ spýtal sa ho Sebastian. „Prečo si ma zachránil? Nevieš rovnako ako ja neviem prečo som tu. Ani som si neuvedomil kam idem. Proste som len šiel,“ povedal Jeremy. „Aha,“ povedal Sebastian a bolo ticho. Obaja si premeriavali toho druhého. „Dnes nie si oblečený ako aristokrat, Jer,“ povedal Sebastian. „Volám sa Jeremy,“ povedal Jeremy. „A ďalej?“ spýtal sa ho Sebastian. „Jeremy Xeloss,“ povedal a Sebastian pootvoril ústa prekvapením. „Vedel som, že si vysoko postavený upír, netušil som však, že následník trónu bude takto nezodpovedne riskovať svoj život,“ povedal Sebastian.  „To malo byť pokarhanie? Riskovať život? Dvakrát si ma zachránil, si niečo ako môj anjel strážny, takže niečo také ako riskovať život ku mne už nepatrí,“ povedal s úsmevom Jeremy. Sebastian sa tiež usmial. „Nemali by sme sa už vidieť,“ povedal Sebastian. „Čo tak náhle?“ spýtal sa Jeremy. „Nie, nikdy sme sa nemali stretnúť, nikdy som ťa nemal zachrániť,“ povedal Sebastian vážne. „Takže to ľutuješ?“ spýtal sa ho Jeremy. „Nie,“ povedal Sebastian, „aj keď by som mal“ povedal a pozrel sa mu do očí. Priblížil sa k nemu. „Však dnes nie je spln?“ spýtal sa Jeremy. „Nie,“ usmial sa Sebastian. „Neďaleko je moja svorka. Mám pri nich nejaké obväzy,“ povedal Sebastian. „Čo?“ nerozumel Jeremy. Sebastian chytil jeho ruku do svojej. Oboma prešlo mrazenie. Sebastian okamžite pustil jeho ruku. Jeremy sa na ňu pozrel a až teraz si uvedomil, že sa musel po ceste poraniť. Nebola to veľká rana, iba obyčajné škrabnutie. „To nič nie je,“ povedal Jeremy. „Už by som mal ísť,“ povedal Jeremy, „budú sa o mňa báť.“ „Iste,“ prikývol Sebastian a pozrel sa mu hlboko do očí: „Zbohom Jeremy Xeloss a dávaj na seba pozor,“ povedal Sebastian. „Zbohom,“ povedal Sebastianovi, „budem.“ Otočil sa a neobzrel. Takto to malo skončiť. Vždy to takto malo skončiť. Nemajú sa čo stretávať spolu. Upír a vlkolak. Vylúčené. Jeremy sa vydal k hradbám. Neboli tam, tak sa rozhodol ísť ich niekde pohľadať. Melodie a Jeffry boli určite niekde pri čistinke, tak sa k nej vybral.

 „Čo je Sebastian? premýšľaš nad tým upírom? A nevrav, že nie, nie som hlúpa,“ povedala Shelly. Sebastian sa na ňu ani len nepozrel, a tak pokračovala.  „Je to upír, Sebastian.  Aj tak ho už pravdepodobne nikdy viacej neuvidíme, navyše je to aristokrat, takí ako on by mali byť len doma a poslušne sedieť na zadku. Vojna nie je a dlho ani nebude. Možno preto sa ocitol práve tu. Nevážil si vlastný život, nepochopil aký je cenný, lebo nezažil vojnu, ale jeho rodina určite áno a  určite si uvedomia, že o svojho syna môžu takto ľahko prísť. Verím, že od dnes bude len v bezpečí za hradbami pevnosti. Avšak nejde len o to. Je to aristokrat. Vysoko postavený aristokrat. Myslím, že všetci vieme aký osud ho čaká. Ten ho už má vopred zvolený, vopred napísaný bez toho, aby ho niekto mohol zmeniť. Stane sa vodcom, len čo jeho otec zomrie alebo mu prepustí miesto. Cítil si to. V jeho krvi. Bolo to jasné a silné. Je to Xellos, Sebastian. Je prvorodený syn vodcu klanu Xellos. Jeho úlohou je spojiť svoj osud s vodcom klanu Weedy hneď ako dovŕši storočie. Možno to nie je skoro, ale ten upír už niekomu patrí. Nechcem byť tá zlá, ktorá ti vraví čo máš robiť alebo ťa poučuje. Ty si vodca svorky Sebastian a nič to nezmení, ani keby si sem priviedol toho upíra, ale obaja vieme, že to nie je možné. Si ním okúzlený, ale to len preto, že ešte nie je ako ostatní, čo je len otázkou času, pretože patrí k nim, nie k nám. Si racionálny a vždy si bol, si silný a mocný a nič ani nik to nezmení. Chcem, aby si vedel, že na mňa sa môžeš vždy spoľahnúť, nech už pôjde o čokoľvek, ja budem na tvojej strane. Ak k nemu niečo cítiš, povedz mi to Sebastian, ja to pochopím, nie som ako oni...“ „Už si skončila Shelly, nič z toho čo si povedala nie je pravda. Zachránil som ho len preto, pretože sa mi priplietol do cesty, priviedol som ho sem len preto, lebo som ho tam nechcel nechať zomrieť ako zver. Nechal som ho odísť preto, lebo som nechcel, aby bol tu. Nič viac, nič menej. Neželám si, aby si viacej rozprávala také hlúposti, čo si dnes vypustila z úst. Skončil som.“ Po týchto slovách Sebastian odišiel. Shelly si len povzdychla a odišla späť k ostatným.

„Melodie? Jeffry?“ kričal Jeremy. Zrazu ho niekto zdrapil a on už ležal na zemi s rukou pritisnutou na ústach. Chcel kričať, kopať, brániť sa, no nič z toho mu nebolo umožnené. Začul smiech a hluk. „Nehovor, že to je ten istý upír, o ktorom nám hovoril Sam. To je ale náhoda. Vieš čo ty malý ciciak? Ale pred dvoma- troma dňami sme ťa tu zahliadli, a tak sme sa rozhodli, že si ťa tu počkáme,“ povedal muž, ktorý ho držal. Zasmial sa, na čo sa k jeho smiechu pridali i ostatní. „Dnes sa zabavíme, chlapi!“ skríkol a hodil Jeremyho tvárou na zem. Dopadol na hlinu. Ani len nestihol stlmiť pád rukami. Okolo neho sa začali zberať lovci. Nemusel hádať kto je to, vedel, že jediný Sam, ktorého poznal je lovec. Očakával, že na neho ešte natrafí, žiaľ, nevedel, že to bude takto skoro. „Pustite ma, ste na našom území, tu nemáte čo robiť!“ skríkol vzdorovito Jeremy a obrátil sa tvárou k nim. „Ale nehovor, snáď nás nechceš poučovať,“ povedal muž, ktorý ho držal. „Kim, vezmi tie laná a priviaž ho k tomu stromu,“ vydal rozkaz. Kim, vysoká tmavovlasá žena ho počúvla, zodvihla zo zeme povrazy a približovala sa k Jeremymu. „Neopováž sa,“ povedal Jeremy a pozrel jej do očí. Kim sa uškrnula, na čo vodca skupiny prehlásil: „Ale, ale, zdá sa, že mladý upír chce bojovať. Aspoň bude väčšia zábava.“ Muž k nemu vykročil a chytil povrazy, ktoré držala Kim. Jeremy sa mu vzdorovito pozrel do tváre a muž sa uškrnul. Chytil Jeremyho za ruku, no ten mu uštedril takú silnú ranu akej bol schopný. Muž sa skrčil od bolesti slabín a Jeremy okamžite využil možnosť, ktorá sa mu naskytla. Vytrhol mužovi striebornú dýku a rozbehol sa smerom k lesu. Dúfal, že sa ich strasie. V opačnom prípade veril, že ich aspoň zraní. Utekal z plných síl. Neobzeral sa, len bežal. Keď nepočul kroky, ktoré by ho prenasledovali, skočil za strom a vydýchol si. „Neboli tam Melodie a Jeffry, nik nespomínal, že by narazili na iných upírov. Ale oni sú niekde tu, čo ak na nich narazia?“ vŕtalo Jeremymu hlavou. Nevedel čo má robiť. Vrátiť sa tam späť nemohol. Cesta domov však viedla okolo nich. Nemal ani najmenšiu šancu sa cez nich nepozorovane dostať. Bál sa, že sa nedostane domov a Marco príde na to, že nechodia len okolo hradieb. To by bol koniec jeho slobody. „Kde si? Upírček?“ začul vzdialený hlas medzi stromami. Vedel, že sa hlas približuje, no vedel i to, že ak by nesprávne stúpil, alebo sa prirýchlo otočil, či vykročil, mohol by im poskytnúť svoju presnú polohu. Zostal stáť na mieste a čakal. Hlas sa opäť priblížil a kroky sa znásobovali. Nebola to jediná osoba, ktorá sa k nemu blížila. Vedel, že pokiaľ zostane nehybne stáť, dostanú ho.

Shelly to napokon nedalo a šla za ním. „Neklam, videla som vás, viem čo k nemu cítiš, viem aj to prečo na neho stále hľadíš takým pohľadom ako na nikoho iného. Poznám ťa príliš dlho Sebastian. Bola som hlúpa, keď som ti vravela také veci ako že sem nemôže prísť. Vidím ako sa trápiš. Ak je skutočne on ten, ktorý zahrial tvoje srdce, tak to skús. Nič za to nedáš, len si dávaj pozor. Nie na nás, na tvoju svorku, ty si vodca a my prijmeme kohokoľvek si sem dovedieš, ale na neho. Nezabúdaj, že je upír a aristokrat, že bude patriť inému. Tým, že by si ho vyhnal zo srdca, tak by si si ušetril mnoho trápenia, bolesti a prekážok, ktoré vás budú stále oddeľovať,“ povedala, „stojím pri tebe, nech sa už rozhodneš ako chceš.“ Sebastian nič nepovedal. Nemalo to zmysel. Prekukla ho. Povedala mu to, čo on nedokázal sám sebe. Ten upír ho priťahoval a on sa o neho bál. Vedel, že mala pravda vo všetkom čo povedala. Pozrel na oblohu a potom sa zahľadel do diaľky. „Nájdem ťa, Jeremy,“ povedal Sebastian a vydal sa k lesu. Chcel ho vidieť, chcel ho pozorovať. Opäť nečinne sedieť a hľadieť na neho, bez toho, aby vedel o jeho prítomnosti. Chcel mať istotu, že je ten upír v bezpečí. Chcel ho chrániť. Rozbehol sa do lesa a po pachu ho nájde rovnako rýchlo ako predtým. Po ceste v diaľke zbadal dve vzďaľujúce sa siluety.  Mal pravdu. Našiel ho takmer okamžite. Videl ho ako stojí za stromom. Rovnako tak počul vzdialené kroky. „Shelly,“ zvolal ticho, ale dosť nahlas, aby to sluch vlka počul. Shelly sa za ním okamžite ukázala. Sebastian sa pozrel smerom k lovcom a ona prikývla. Vzápätí jej nebolo.

„Ahoj Melodie čo ťa sem privádza?“ spýtala sa jej Selin. „Môžem ísť dnu?“ spýtala sa Melodie. „Iste, poď,“ vyzvala ju Selin a Melodie vošla. „Chcela by som sa s Vami pozhovárať o Jeremym a Marcovi. Robia mi starosti,“ povedala a Selin prikývla: „O čo ide?“ „Je to s nimi čoraz horšie. Obávam sa, že ak to takto necháme, tak sa navzájom pozabíjajú. Jeremy si nedá povedať, vôbec môjho brata nerešpektuje a Marco je zvyknutý na rešpekt, na poslušnosť. Jeremy ho neustále vytáča a Marco sa tak hrozne snaží. Jeremymu je to jedno, vôbec mu nezáleží, že sa Marco snaží. Keď sa zhovárajú, vždy to napokon skončí tak, že sa obaja hnevajú na toho druhého. Je to hrozné. Neviem čo mám robiť, ako im mám pomôcť. Chcela som vám to povedať, aby ste mohli Jeremymu dohovoriť. Ja mu nemôžem dohovoriť. Som Marcova sestra a okamžite by to zobral ako podraz. Navyše ani netuší, že ste sa s pánom Ariom pohádali, kvôli jeho vychádzkam. Ak by zistil, že som bola za vami a nejakým spôsobom vás o tomto informovala, bál by sa, že by som tým nejako mohla spôsobiť nejaké ďalšie nezhody. „ V poriadku, Melodie. Ďakujem, že si ma informovala. Pôjdem sa s oboma pozhovárať a dohovorím Jeremymu. Už na začiatku s tým všetkým mal problémy. Myslela som, že to rýchlo prejde, no zjavne potrebuje aj nejaký dohovor. Nechcem, aby si navzájom ubližovali, rovnako ako ty. Ak si nevedia pomôcť sami, pomôžeme im trošku,“ povedala Selin a Melodie sa usmiala. „Ďakujem, vedela som, že sa na vás môžem spoľahnúť,“ povedala a dodala: „dovidenia“ a už jej nebolo. Selin sa postavila a namierila si to k susednému hradu. Chcela im pomôcť. Jeremy jej bol ako syn a nechcela, aby sa zbytočne trápil v manželstve tým, že bude tvrdohlavý a vzdorovitý. Najprv šla za Marcom. Uvidí, čo povie a podľa toho pôjde za Jeremym.  

Rozbehol sa ako rýchlo vedel. Nevedel kam ide, hlavne, že odtiaľto vypadne. Bežal a bežal. Nekontroloval, či idú za ním, nehľadel pred seba, iba bezmyšlienkovo utekal. Zahol za strom a narazil do pevnej a svalnatej hrude. Ruky ho chytili za ramená a on okamžite vystrelil ruku s dýkou na protivníkovu hruď. Pozrel sa mužovi do očí a zasekol sa. „Sebastian?“ zvolal vyplašene s úľavou v hlase. Sebastian nadvihol obočie a pozrel sa Jeremymu do tváre. Pustil jeho ramená a povedal: „Čo tu robíš, upír?“ spýtal sa ho. „Ja ti držím dýku pri srdci a ty sa ma pýtaš čo tu robím?“ spýtal sa ho Jeremy. Sebastian sa usmial a chytil Jeremyho ruku, v ktorej zvieral dýku. Otočil ju spolu s Jeremym a pritisol si Jeremyho chrbtom k hrudi. Ruku stále zvieral ďaleko od oboch. Rýchle a efektívne. „Skutočne si myslíš, že by som sa zľakol dýky a ešte k tomu v tvojich rukách?“ spýtal sa ho s výsmechom. „Nie, ja len...“ „Tak čo si tu robil s dýkou v rukách? Nie je náhodou strieborná? Je to väčšia zbraň pre mňa ako pre teba, skôr si s ňou ublížiš ako pomôžeš,“ povedal Sebastian. „Ja.... utekal som,“ povedal Jeremy. „Nehovor, a pred kým si utekal?“ spýtal sa ho Sebastian vážne. „Pred lovcami, mám na nich zjavne smolu,“ povedal Jeremy na čo sa Sebastian zasmial. „Ešteže ma tu máš,“ povedal a jemne vyslobodil dýku z Jeremyho zovretia a zastrčil si ju pod košeľu. „Čo tu robili lovci?“ spýtal sa ho Sebastian. „Ako to mám vedieť?“ „Zasa si tu sám alebo sa ti tvoja skupina opäť stratila?“ spýtal sa ho Sebastian pobavene. „To nie je smiešne, skutočne sa mi stratili a možno sú v nebezpečenstve,“ povedal Jeremy nahnevane. „Pokoj šelmička,“ povedal Sebastian, „sú v poriadku. To dievča s tým chlapcom. Videl som ich úplne iným smerom, nič sa im nestane. Navyše moja svorka sa o nich postará.“ Chvíľu bolo ticho, potom sa Jeremy podráždene ozval: „Aká som ti ja šelmička.“ Sebastian sa na neho usmial a potom zvážnel. „Nikdy by som si nepomyslel, že sa niekedy budem takto zhovárať s upírom,“ povedal Sebastian. „Ani ja nie,“ odvetil Jeremy. „Nemali by sme spolu komunikovať, tak potom prečo na teba stále natriafam? Prečo si stále tam kde sa pohnem, prečo som sa dnes ponevieral okolo teba...“ „Okolo mňa?“ spýtal sa Jeremy. Sebastian hľadel do jeho očí a po chvíle prehlásil: „Bál som sa o teba. Už nejakú chvíľu ťa sledujem,“ povedal Sebastian. „Sleduješ? Ako sleduješ?“ spýtal sa ho Jeremy. „Pozorujem, obávam sa,“ povedal Sebastian. „Prečo ma pozoruješ?“ spýtal sa ho Jeremy. „Neviem, nepovieš mi to ty? Nepovieš mi prečo si sa len tak prechádzal a náhodou prišiel až za mnou, nepovieš mi, prečo si vždy tam kde ja? Prečo si pri mne aj vtedy keď to nie je možné?“ spýtal sa ho Sebastian. „Nie je možné? Nerozumiem,“ povedal Jeremy. „Je to s tebou ťažké,“ odvetil Sebastian. „Ťažké? čo je ťažké?“ Sebastian mu hľadel do očí. Výraz, ktorý mu venoval bol plný bolesti. „Si mladý, si budúci vodca, si upír.... Ale si zbabelec,“ odvetil Sebastian. „Zbabelec? Prečo by som mal byť?“ „Pretože si nepripúšťaš to, čo je zjavné,“ odvetil Sebastian. „Akoby si si to pripúšťal ty,“ ozval sa z diaľky približujúci hlas. „Ahoj, ja som Shelly,“ povedala a usmiala sa. Podala Jeremymu ruku. Ten ju len váhavo prijal. „Ja som....“ „Viem kto si. Si upír. Voláš sa Jeremy, Jeremy Xellos,“ povedala s úsmevom. „A ty si určite vlčica,“ povedal Jeremy načo sa opäť usmiala. „Áno, som.“ „Čo tu robíš, Shelly?“ spýtal sa jej Sebastian podozrievavo. „Prišla som vám pomôcť. Trošku tlmočiť, lebo vy dvaja sa sami nikam nepohnete,“ povedala. „Nechcela si, aby sme sa niekam pohli,“ povedal Sebastian. „Viem, každý z nás sa mýli a ja som, žiaľ nevedela, čo je pre teba dobré,“ povedala. „Pohli? Tlmočiť, pomôcť? v čom?“ spýtal sa Jeremy. „Nato, že budeš vodca, ti to moc dobre nepáli,“ povedala s úškrnom. Jeremymu sa na tvári objavil urazený výraz. „Pekne,“ povedal a otočil sa na Sebastiana vyčítavo. Shelly sa začala smiať a spustila: „Hľadá v tebe oporu, nie je to rozkošné?“ poznamenala načo obaja pozreli na seba. Ani jeden z nich sa nesmial. Ich oči padali do hĺbok toho druhého bez pohybu. Jeremy potom uhoľ a hľadel do zeme: „Nie, ja...“ „Vidíš, práve preto ma tu potrebujete. Po prvé, žiadne popieranie,“ povedala Shelly. „Popieranie? Popieranie čoho?“ spýtal sa Jeremy. „Viem, že je to ťažké, najmä pre teba, ale priznať to sám sebe je prvý krok. Krok k tomu, aby ste zahnali trápenie,“ povedala so smutným úsmevom. „Nechám vás samých,“ povedala a mrkla na Sebastiana.

Zaklopala na jeho dvere. „Vstúpte,“ povedal Marco a Selin vstúpila. „Prepáč, že ťa vyrušujem. Zhovárala som sa s Melodie. Nechcem sa starať medzi teba a Jeremyho, no vníma ma ako matku a možno ti budem môcť trošku pomôcť,“ povedala s úsmevom. Marco odložil list a pozrel sa na ňu. „Zvládnem ho,“ povedal, no Selin ho prerušila „O tom nik nepochybuje, ale môžem sa s ním pozhovárať, môže vám to pomôcť, tak mi to dovoľ. Povedz ako vám to ide?“ spýtala sa ho Selin a Marco sa oprel do kresla. „Nie je to najlepšie,“ povedal, „neviem čo vie Melodie, no Jeremy je zložitý. Nechce robiť žiadne kompromisy, nemieni plniť moje príkazy, je mu jedno čo vravím, vôbec ma nechce rešpektovať, nemieni dodržiavať ani len tradície. Vraj nebude dodržiavať to čo sa mu nepáči,“ povedal Marco. „Čo sa týka jeho postoju voči mne, nechcem, aby sa do toho niekto plietol. Chcem si to s ním vyriešiť sám. Budem jeho manžel a niečo také ako je vzdor voči mne musím vyriešiť ja. Celkovo by som to chcel vyriešiť ja. Pokiaľ však trváte na tom, že sa s ním pozhovárate, tak vám nebudem brániť, no žiadam vás, aby ste sa do toho moc neplietli. Je to môj snúbenec, a takéto veci by sme si mali vyriešiť my dvaja. Chcem, aby si to uvedomil a aby neutekal vždy za niekým iným ak nastane problém, chcem, aby sa ho naučil vždy riešiť so mnou,“ povedal Marco a Selin prikývla.

 „Má pravdu. Mrzí ma, čo som povedal, o tom, že si zbabelec. Ani ja nie som hrdina. Keby nebolo jej, tajil by som to rovnako pred sebou ako teraz ty. Ale pochop,“ povedal Sebastian a ukázal na peň stromu. Jeremy si sadol a Sebastian vedľa neho. „od toho okamihu, keď som ťa zachránil to s nami išlo dolu vodou. Vlkolak zachránil upíra. Nikdy som si nemyslel, že niečo také spravím, ale stalo sa a nič z toho neľutujem a nikdy ľutovať nebudem. Som rád, že žiješ a že si v poriadku. Priviedol som ťa k nám. Už to bol vrchol a moja svorka to brala ako podraz, ako niečo neslýchané. Mali pravdu, nemal som ťa vodiť k nám, ale doviedol som ťa. Bolo to niečo čo by si nik iný nedovolil, no ja som ťa tam nemohol nechať. Keď si odchádzal, dúfal som, že sa dostaneš domov bez problémov. Musel som ťa pohľadať, aby som sa o tom presvedčil. Keď sme sa opäť stretli a ocitli sa sami v lese uvedomil som si, že nechcem, aby si odišiel. No rovnako tak, som sa zľakol a snažil sa napraviť pokazené. Chcel som ťa odohnať. Nechcel som si uvedomiť čo cítim, nechcel som, aby to niekto vedel. Ale Shelly, členka mojej svorky si to všimla, napriek mojim tajnostiam a popieraniu. Keď som ťa dnes videl s dýkou v ruke uvedomil som si, že ťa chcem chrániť, že ťa chcem ochrániť pred všetkým zlým čo na teba striehne,“ povedal Sebastian. Jeremy na neho hľadel hodnú chvíľu. Sebastian čakal, že niečo povie, a tak sa Jeremy chopil slova. Pozrel do zeme a uvažoval. „Neviem čo mám povedať. Ja... Zabili by ma, keby to zistili,“ povedal Jeremy. Sebastian sa na neho usmial a položil ruku na jeho. Chvíľu takto ticho sedeli vedľa seba a vychutnávali si blízkosť toho druhého. Po čase sa ozval Jeremy. „Povedal som ti, že by ma zabili a ty sa smeješ?“ spýtal sa ho ticho. „Nie,“ pokrútil hlavou Sebastian. „Nepochopil si, vyznal som sa ti. Už predtým ako prišla Shelly. Už vtedy, keď som povedal, že si pri mne aj vtedy, keď to nie je možné, myslím na teba neustále. Snívam o tebe....Ty si vtedy nemal odvahu to priznať. Tým, že si povedal, že by ťa zabili, keby to zistili si to priznal.“ Jeremy sa na neho pozrel a Sebastian jemne prešiel po jeho ruke. Hladký a jemný dotyk medzi nimi bol viac ako očakávali. „Nemyslel som si, že sa zamilujem do upíra,“ povedal Sebastian ticho. Chytil jeho hlavu do svojich dlaní a natočil ho jemne smerom k sebe. Pomaly približoval svoje pery k Jeremyho až pokým nesplynuli. Presne tak, akoby k sebe odjakživa patrili, akoby do seba zapadali. Jednou rukou prechádzal od Jeremyho krku postupne a pomaly cez jeho rameno až k jeho ruke. Preplietol si s ním prsty. Jeremy mu stisk opätoval a odovzdane vracal bozky. Rukou mu zašiel do vlasov. „Choď,“ povedal Sebastian ticho a chytil Jeremyho za ruku. „Kam?“ spýtal sa Jeremy. Sebastian sa usmial a odvetil: „domov, kam inam?“ „Prečo?“ povedal Jeremy a zatváril sa prekvapene. „Bude spln,“ odvetil Sebastian a Jeremymu sa na tvári zjavil strach. „Aha,“ povedal. „Nemusíš sa ma báť,“ povedal Sebastian a pustil Jeremyho.  Rukou zablúdil k jeho vlasom a prechádzal po jednotlivých pramienkoch. „Nikdy by som ti neublížil, to si zapamätaj,“ povedal a usmial sa. Vtisol mu rýchly bozk a otočil sa mu chrbtom. „Už choď,“ zopakoval a Jeremy prikývol. „Tak.... idem,“ povedal a otočil sa. Sebastian sa usmial, ale to Jeremy nemohol vedieť. Niečo v jeho vnútri sa zovrelo, niečo sa vyplnilo, iné pribudlo. Zožierajúci pocit strachu, ktorý rástol s každým Jeremyho krokom. „Asi si na to budem musieť zvyknúť,“ pomyslel si bolestne. Nechcel ho odohnať. Dnes večer bol skutočne spln a on si nemohol dovoliť vystaviť ho nebezpečenstvu. Prečo? Lebo ho miloval. Bolo to smiešne. Ale nehodlal sa o to starať. Nezáležalo čo si myslia iní, podstatné bolo, čo cíti on.

„Plne s tebou súhlasím. Vždy som pokladala za správne tvoje metódy a nespochybňujem ich ani teraz. Ja i Ario sme veľmi radi, že si to práve ty, kto bude Jeremyho manželom. Mrzí ma, ak sme jeho výchovu nedotiahli tak ako sme mali. Bolo to ťažké a Jeremy je dosť tvrdohlavý. Keď si niečo zaumieni, ide si za tým stoj čo stoj. Mali sme byť v jeho výchove prísnejší. Potreboval tvrdú a pevnú ruku, ktorú sme mu ani ja, ani Ario nechceli dať. Aria sa dá ľahko pochopiť. Jeremy mu zostal jedinou pamiatkou po pani Nine. Ale čo ja? Bála som sa, že ho stratím tým, že by som nebola dokonalou a vľúdnou matkou, akou by mu bola jeho vlastná matka. Mrzí ma to. Tak veľmi som s ním chcela mať dokonalý vzťah ako matka so synom, že som si neuvedomila, že ma berie skôr ako priateľku, než matku. Jeffry mi skoro nič nepovie. Radšej sa zverí niekomu inému, no Jeremy za mnou príde s čímkoľvek. Som rada, to áno, ale na druhej strane ma to mrzí,“ povedala Selin. „Bolo to ťažké, pre každého z nás. Všetci sme stratili vo vojne príliš veľa, aby sme mohli byť silní a pevní k tím, čo nám zostali,“ povedal Marco. „Dá sa to pochopiť a nik vám to nevyčíta,“ povedal Marco a zahľadel sa do okna. „Už je to dlho. Čakal som na neho tak hrozne dlho, že sa mi zdá neuveriteľné, že je to tak blízko, tak na dosah. Ubezpečujem vás, že Jeremy je v mojich rukách v bezpečí. Nikdy by som nedopustil, aby sa mu niečo stalo. Milujem ho a je otázkou času, kedy vysloví rovnaké slová i on,“ povedal Marco. Selin prikývla. „Som veľmi rada, že som sa s tebou pozhovárala,“ povedala a Marco prikývol, „Aj mne bolo príjemne.“

Jeremy sa vrátil domov. Po ceste stretol Melodie  a Jeffryho. „Kde si bol?“ spýtal sa ho brat „Má vôbec zmysel pýtať sa ho? Nestačia mu prechádzky s nami, on si musí chodiť sám, keby to Marco vedel, zabil by ma. Čo by som mu povedala, keby sa ti niečo stalo?“ povedala vyčítavo. „Prepáč,“ povedal s úsmevom Jeremy. „Nevyzerá, že by ti to bolo ľúto,“ povedala Melodie. Jeremy sa uškrnul a vydal sa do izby. Mal mnoho otázok, ale bol šťastný. V hrudi mu bilo srdce. Splašené srdce. Otvoril dvere do svojej izby. Bol zmätený, to áno, ale niečo čo ho trápilo už od prvého stretnutia so Sebastianom, stupňujúc sa každým stretnutím s ním bolo fuč. Nie celkom, lebo ho nahradili ďalšie pocity, ktoré ho trápili a bolo ich dosť. Bál sa toho, že na to niekto príde. Bál sa, čo bude ďalej. Vedel, že sa to nemôže skončiť dobre. Na jednej strane povinnosť, svet upírov a Marco so svojimi tradíciami, na strane druhej sloboda, svet vlkov a ich vodca Sebastian, ktorý bol tisíckrát zakázanejší ako všetko to čo doposiaľ robil. Navyše nevedel, či to čo cíti k vodcovi vlkolakov je skutočne láska. Nikdy nemiloval. No pevne v to dúfal. Určite to bol pevnejší, krajší a láskavejší cit ako nenávisť, ktorú pociťoval k Marcovi. Veril, že možno so Sebastianom zažije niečo, po čom celý život túžil. Slobodu, lásku, vernosť, radosť a šťastie. Sebastian ho miloval a Jeremy tiež, a pokiaľ nie, nemal k tomu ďaleko. Na jeho posteli sedela Selin. „Selin?“ oslovil ju ticho. „Jeremy, čakala som kedy prídeš, chcela som sa s tebou pozhovárať. Našla som na zemi snubný prsteň, ktorý ti dal Marco,“ povedala a Jeremy sa automaticky pozrel na stolík, kde prsteň trónil. „Takže sa chceš zhovárať o Marcovi?“ odhadol Jeremy. „Áno,“ prikývla Selin. „Posaď sa, myslím, že to bude vyčerpávajúci rozhovor. Zhovárala som sa s Marcom,“ povedala a Jeremy sa „nadšene“ posadil. Vedel čo príde. Určite mu bude dohovárať, možno ho bude aj karhať. Bolo mu mizerne pri predstave toho čo ho čaká.

Sebastian sa ocitol vo svojej svorke. Hľadel na oblohu. Bol spln. Čochvíľa sa všetci premenia. Ohavné stvorenia, ktoré sa nedali ovládať. To boli pre upírov. Odkedy? asi odjakživa. Už keď sa narodil brali ich ako podradných, no vtedy žili spolu. Všetci žili spolu. Možno ich brali ako podradné stvorenia, možno ich už vtedy nenávideli, pretože si mysleli, že sú niečo viac, no žili spolu a v mieri. Až pokým sa to všetko neobrátilo. Pokým sa nezačala vojna. Vojna, ktorá všetko zmenila. Zmenila ich. Ako im bolo dobre, keď všetci žili v mieri. Žiadne zakázané územia, žiadne bitky, žiaden strach, ani obavy. Nemuseli sa báť, že narazia na nepriateľov. Lovci, upíri, či vlkolaci. Bolo to jedno. Nikto nikoho nelovil. Dnes sa lovili medzi sebou navzájom. lovec a lovná korisť. Raz to boli upíri, raz vlkolaci, inokedy lovci. Bolo to tak dávno. A teraz prišiel on. Upír menom Jeremy, ktorý bol rozhodný zbúrať rozdiely medzi nimi, zmeniť zaužívaný princíp. „Ach Jeremy,“ povzdychol si Sebastian a pozrel sa na mesiac. Čochvíľa vystúpi vysoko na oblohu. „Prečo si neprišiel skôr, keď bolo všetko jednoduchšie, prečo si sa nenarodil skôr, aby to bolo ľahšie. Ani nevieš proti čomu všetkému budeme musieť ešte stáť,“ povedal Sebastian. „Ale ty si rozhodnutý sa proti tomu všetkému postaviť. Si odhodlaný byť s ním a to je sčasti veľká výhra, no nie?“ usmiala sa Susan. „Mali by sme už ísť k ostatným. Mimo iné, raz by si im to mal povedať, doviesť ho k nám, medzi nás a zdolať prvý kopec, ktorý medzi vami stojí,“ povedala a usmiala sa. Sebastian sa postavil a nasledoval ju. Svorka sa zomkla do kruhu a po pár minútach, ktoré sa zdali byť hodinami bolo počuť mučivý rev, ktorý sa ozýval lesom.

„Tak to ti potom musel veľa povedať, keď si sa rozhodla za mnou prísť,“ povedal jej. „Nie, Marco nechcel, aby som sa do toho plietla. Chce si s tebou všetko vyriešiť sám. Tak to má byť. Zhostil sa toho bravúrne. Nič iné by som od neho ani nečakala,“ povedala Selin. „Iste, Marco je perfektný,“ povedal vyčítavo Jeremy. „Presne kvôli takémuto tvojmu postoju to takto dopadá. Ubližuješ mu ním Jeremy,“ povedala Selin „Staviaš sa na jeho stranu?“ spýtal sa ublížene. „Nie sú žiadne strany, Jeremy. To je tvoj problém, staviaš ho na opačnú stranu. Na nepriateľskú stranu, ale tak to nie je. Ste na rovnakej strane. Vy dvaja budete čeliť problémom spolu. Ako chceš čeliť neprajníkom po Marcovom boku, keď ho staviaš proti sebe... Pozri Jeremy, Marco je tvoj snúbenec, ani sa nenazdáš a bude aj tvoj manžel. Nemôžete stáť proti sebe, naopak. Musíte si byť oporou. Neuvedomuješ si aké to je pre neho ťažké. Miluje ťa, napriek tvojim hlúpostiam. A ty ho tiež budeš milovať, len mu daj šancu. Musíte robiť určité veci, Jeremy. Musíš sa riadiť jeho pokynmi, tak to vo vzťahu chodí. Dodržiavať tradície je samozrejmosťou. Nevzpieraj sa tak a uvedom si, aké môže mať tvoje konanie následky,“ povedala Selin. „Miluje ma? To ti povedal on? Miluje ma, pretože musí. Ja ho nechcem milovať, pretože musím,“ povedal Jeremy. „Je to tvoja povinnosť. Všetci s tým rátajú od začiatku Jeremy, ako ťa mohlo napadnúť, že porušíš tradície?“ spýtala sa ho Selin. „Chce vás vyhnať, všetkých. Dokonca i Jeffryho a Melodie...“ povedal Jeremy. „Ja viem, zlatko. Tak to chodí,“ povedala Selin. „Nevydržal by som to tu s ním,“ povedal Jeremy. „Dúfam, že si mu to nepovedal,“ vyhŕkla Selin. Jeremy obrátil hlavu. „To nemyslíš vážne, Jeremy. Ako si mu to mohol povedať?“ spýtala sa ho vyčítavo, „povedala som ti, aby si uvažoval predtým, než niečo vypustíš z úst.“ „Nepovedal som mu to presne tak,“ bránil sa Jeremy. Selin pokrútila hlavou. „Jeremy, Jeremy. Čo s tebou? Prosím ťa, daj mu šancu. Hrozne sa snaží a ty mu takto kruto ubližuješ. Už kvôli mne, ak nie kvôli mne, tak kvôli svojmu otcovi. Nevieš si predstaviť aký by bol sklamaný, keby vedel ako sa k Marcovi správaš,“ povedala Selin. „Posnažím sa,“ povedal Jeremy a Selin prikývla. „A čo ten prsteň? Prečo bol na zemi a nie na tvojom prste?“ spýtala sa ho. „Čo ti mám na to povedať, Selin? Že som ho zahodil v prívale hnevu?“ odvetil na čo sa ona iba usmiala. „Tak pokiaľ máš v pláne ho zahadzovať po každej hádke s Marcom, tak by ti mal dať viac prsteňov,“ povedala Selin s úsmevom. Jeremy sa tiež usmial.

Jemné zaklopanie ho vyrušilo. „Vstúpte,“ ozval sa a prichádzajúci vstúpil. Nečakal, že vstúpi práve jeho snúbenec. Odložil veci nabok, aby mu venoval plnú pozornosť. Jeremy vošiel a pozrel na neho. „Chcem sa ti ospravedlniť,“ povedal ticho a uhol pohľadom. Marco sa pousmial a ukázal na kreslo oproti: „sadni si,“ vyzval ho a Jeremy poslúchol. Nastalo ticho. „Rozprával som sa so Selin, vysvetlila mi, že tradície sa musia plniť, preto ma mrzí, ako som sa správal,“ povedal Jeremy. „Keď som ti to povedal ja, tvoj budúci manžel, protirečil si, ale keď ti to povie Selin, žena tvojho otca, ktorá s tebou nič nemá, tak to okamžite pochopíš,“ povedal nahnevane. „Selin je moja....“ „Prestaň, Jeremy. Nejde o to kto je Selin, ide o to kto som ja a ako sa ku mne správaš,“ povedal Marco. „Povedal som, že ma to mrzí, poslúchol som ťa, mal si pravdu, tak prečo sa hneváš?“ spýtal sa Jeremy. „Pretože neposlúchol si mňa, ale Selin. Práve preto som nechcel, aby to riešila. Ona nemá riešiť naše problémy, tie problémy si máme riešiť samy. Ja som ti to mal vysvetliť, mňa si mal poslúchnuť, nie Selin,“ povedal Marco. „Nie je to jedno, už je to predsa v poriadku,“ protirečil Jeremy. „Nerozumieš tomu. Stále tomu nerozumieš. Ja budem tvoj manžel. Ja budem vodca klanu. Selin plní Ariove požiadavky, príkazy bez problémov, bez protestov. Ty nie. Neustále sa ti niečo nepáči a nepozdáva. Pozri sa, Jeremy. Som tvoj manžel, teda budem ním. Avšak ty sa tak vôbec nechováš. Správam sa k tebe s úctou a rešpektom, to isté očakávam aj od teba. Vždy som tu a vždy tu pre teba budem. O tom je manželstvo. Na mňa sa môžeš neustále vo všetkom spoľahnúť. Selin môže odísť alebo sa ti otočiť chrbtom, nevravím, že to spraví, ale môže. Ja sa ti chrbtom nikdy neotočím,“ povedal Marco a zahľadel sa na Jeremyho ruku. Potom vstal a prešiel k Jeremymu. Jeremy tiež vstal. Marco ho chytil za ruku a pozrel sa Jeremymu do očí: „Prečo nemáš prsteň na ruke? Kde je?“ spýtal sa Marco. „Ach, no...“ Jeremy sa rozhodol zvoliť rovnakú metódu ako u Selin, určite sa na tom obaja zasmejú. „potom, čo si odišiel, nahnevalo ma to. No a dal som ho dole. Zabudol som si ho dať späť,“ povedal Jeremy a čakal na Marcovu reakciu. Tá však nebola taká akú očakával. Marco sa nesmial, ani neusmieval. Naopak, prižmúril oči čo zračilo hnev. „Neželám si, aby si si ho niekedy dával dole,“ povedal Marco. „To je v poriadku, ja si....“ „Nie, to nie je v poriadku, ešte som neskončil, Jeremy. Ten prsteň si viac nedávaj dole. Ber to ako príkaz,“ povedal Marco, „Je to znak toho, že niekomu patríš, znak toho, že patríš mne. Neželám si, aby si ho dával dole. Si môj a chcem, aby si si to konečne zapamätal, ty aj všetci ostatní,“ povedal Marco pevne. Jeremy hľadel do zeme. Bolo mu to trápne. Cítil sa ako dieťa, ktoré pristihli pri čine. „Prepáč,“ šepol do ticha. Po chvíli ucítil ľadové prsty na svojej tvári. Marco mu jemne podvihol hlavu, aby mu videl do očí. „Ak si si to uvedomil a viac sa to už nestane, tak ti odpúšťam,“ povedal Marco a pustil mu tvár. Jeremy sa zahľadel na stôl plný papierov. „Vždy máš toľko práce?“ spýtal sa. Marco sa pozrel jeho smerom a odvetil: „Nie je toho tak veľa,“ povedal. „Nikdy som sa ťa nespýtal, bojoval si vo vojne, však?“ Marco sa zahľadel do jeho očí a prikývol: „Iste, prečo sa pýtaš?“ „ja... len ma napadlo, prečo vlastne začala? Prečo vypukla a o čo v nej vlastne išlo?“ spýtal sa Jeremy. „Čo sa stalo, že ťa to tak zrazu zaujíma?“ spýtal sa. „Nič, len som zvedavý,“ povedal Jeremy. „Bolo to už veľmi dávno. Také staré a kruté veci by sa nemali vyťahovať.  Môžeme byť radi, že je po nej,“ povedal. „Takže si niekoho stratil?“ spýtal sa Jeremy. „nie,“ povedal Marco. „Tak potom prečo nenávidíme vlkov? Prečo všetci bojujeme proti sebe?“ spýtal sa Jeremy. „Ako ťa také niečo napadlo? Vlkov nenávidíme odjakživa, rovnako ako oni nás. Zabíjame sa navzájom od nepamäti. Myslel som, že ťa to od detstva učili, že si vyrastal v nenávisti voči vlkom. Sú to ohavné stvorenia, ktoré sa nedokážu kontrolovať, stvorenia, ktoré sa viac podobajú dravým a neuvažujúcim šelmám, než rozmýšľajúcej bytosti. Boli by schopní zabiť sami seba, ak by sa nevedeli brániť,“ povedal Marco s nenávisťou. „Prečo ich nenávidíš?“ spýtal sa Jeremy, „myslím, viac ako Melodie alebo Jeffry.“ „Pretože oni ich nikdy nevideli, nikdy nestretli. Vedia o nich iba z počutia, z kníh a rozprávania. Nemali príležitosť sa s nimi stretnúť, narozdiel odo mňa. Videl som ich, bojoval som s nimi a mal som tú príležitosť vidieť aj ich zvieracie podstaty, pudy a zabíjanie. Sú iní ako my. Nezabíjajú rýchlo, ale pomaly a kruto. Trhajú kožu kúsok po kúsku, sú úplne ako zver. Avšak nemyslím si, že práve toto si potreboval počuť. Nie je to nič pre teba. Nemám ti o nich čo pekné povedať. Aj to je jeden z dôvodov, prečo si neželám, aby si chodil mimo dohľadu hradieb a sám. Sú všade, ani sa nenazdáš a majú ťa. Vystopujú a zabijú,“ povedal Marco. „Stopujú?“ spýtal sa Jeremy. „Áno, niečo také ako sledovať obeť je pre nich záživné a zábavné. Niekedy ju zabijú, inokedy sa s ňou pohrajú. Sú to barbari,“ povedal Marco a otočil sa k oknu. „Pozri, Jeremy. Nechcem ti o nich rozprávať, pretože nie je čo. Navyše viesť konverzáciu o niečom takom bezvýznamnom je strata času. Najmä v našom prípade, keď je toho toľko o čom by sme sa mohli zhovárať. Povedz, ako prebiehajú tvoje vychádzky?“ spýtal sa Marco. „Je to fajn, som spokojný. Melodie a Jeffry sú úžasní, robia mi spoločnosť a čas s nimi tak hrozne letí. Som rád, že ho môžem tráviť aj inak ako byť tu zatvorený,“ povedal Jeremy. „To som rád,“ povedal Marco. „Takže súhlasíš s tým na čom sme sa dohodli? Ohľadom svadby a tradícií?“ spýtal sa Marco. „A mám na výber?“ spýtal sa Jeremy „Nie, zle som položil otázku. Máme na výber?“ Marco sa vtedy otočil tvárou k Jeremymu. „Čo tým myslíš?“ spýtal sa ho. „Vždy som to bral tak, akoby som bol nútený len ja, ale po rozhovore so Selin si uvedomujem, že nie som jediní, kto to robí proti svojej vôli. Mrzí ma, že som si neuvedomil, že sme v tom spolu, že nás nútia oboch,“ povedal Jeremy. „Nútia? Nikto ma do ničoho nenúti,“ povedal Marco ostro. Jeremy sa zatváril prekvapene, a potom opatrne volil slová: „No... myslel som to tak, že ani jeden z nás si nemohol zvoliť toho koho bude milovať, s kým chce stráviť svoj život...“ „Ja milujem teba a ty budeš milovať mňa. A čo sa týka toho s kým chcem stráviť svoj život, tak si to ty. Nikto ma do ničoho nútiť nemusí. Myslíš, že by som skutočne čakal na teba tak dlho, keby som to sám nechcel? Myslíš, že by som si s tebou dával toľko námahy, aby sme si rozumeli a tolerovali sa vtedy, keby som o to nestál?“ „Ja, myslel so...“ „Nie Jeremy. Radšej nič nevrav. Mám taký pocit, že ak by si pokračoval, pokazil by si ten pokrok, ktorý sme spravili. Chápem, že sa ti to teraz možno nezdá, no jediné čo potrebujeme je čas, ktorý budeme tráviť spolu, viacej dôvery a otvorenosti, i keď si mi tej otvorenosti dnes prejavil viac než dosť. Som rád, že si za mnou prišiel, som rád, že si si priznal chybu a ospravedlnil sa. Prekvapil si ma, ale v dobrom slova zmysle. Rozmýšľal som o tom, či by nebolo pre nás najlepšie tú svadbu posunúť,“ povedal Marco. „Posunúť?“ spýtal sa Jeremy s nádejou. „Áno,“ prikývol Marco. „Myslím, že najlepšie by bolo, ak by si bol nútený so mnou tráviť viacej času. Pomohlo by ti to. Teraz sa stretávame a rozprávame dosť málo. Ale keby tu nebol Jeffry a Melodie, s ktorými tráviš väčšinu času, trávil by si ho so mnou, pretože by si chcel. Mohol by som s tebou ísť za hradby, niečo ťa naučiť, v niečom ti pomôcť. Ak by tu nebola Selin a Ario, bol by si nútení za mnou chodiť častejšie so svojimi problémami, otázkami. Viacej by sme komunikovali, dôverovali si,“ povedal Marco. „Nerozumiem. Ako by tomu mohlo pomôcť odsunutie svadby?“ spýtal sa Jeramy. „Nie, Jeremy. Nepochopil si ma. Svadbu by sme neodsunuli, ale posunuli. Nie smerom dozadu, ale dopredu. Nebola by až na tvoje sté narodeniny. Bola by skôr,“ povedal Marco. „Prečo?“ spýtal sa Jeremy. „Nepočúval si ma? Práve som ti to vysvetlil,“ povedal Marco a nespúšťal zrak z Jeremyho. „Nerozumiem, prečo by sme ju mali posúvať. Bola to moja požiadavka a ty si s ňou súhlasil. Teraz to už nemôžeš zmeniť, keďže si mi to sľúbil,“ povedal Jeremy. Marco si povzdychol. „V poriadku Jeremy, ako si želáš, bol to len návrh. Návrh, ktorý mal pomôcť tebe, chcel som ho urobiť pre tvoje dobro, aby si si rýchlejšie a jednoduchšie zvykol. Pokiaľ nechceš, nevadí, ja si počkám do svadby, kým si zvykneš. Čakal som dosť dlho, aby som vydržal zopár bezvýznamných rokov,“ povedal Marco. „Tých zopár bezvýznamných rokov je desať, keby si náhodou nevedel,“ povedal jemne Jeremy. Marco sa pousmial a povedal: „skutočne si myslíš, že to neviem? Že neviem koľko máš rokov, alebo kedy dovŕšiš stovku? Presnejšie je to desať rokov a dva mesiace,“ povedal Marco, „pamätám si veľmi dobre, kedy si sa narodil, Jeremy.“ Jeremy sa na neho ani nepozrel. Cítil sa hlúpo. „No... Tak ja už idem,“ povedal Jeremy a pozrel sa na Marca. „V poriadku. Nemusíš si pýtať povolenie, keď chceš odísť z mojej pracovne,“ povedal Marco. „Ja len tak, pre istotu, aby si sa nehneval,“ povedal Jeremy. „Nedráždi ma Jeremy,“ povedal Marco a Jeremyho už nebolo

 

Jeffry si to namieril do svojej izby. Po ceste sledoval či nenatrafí na Jeremyho. Chcel sa mu zdôveriť so svojimi obavami o Selin. Vedel, že je to súkromná vec medzi Ariom a Selin, ale nemohol si pomôcť. Akosi v ňom hlodalo zrnko pochybnosti, že sa nepohádali iba kvôli kráse pani Niny. Veril, že by v tom mohli mať prsty Jeremyho vychádzky, a preto sa s ním chcel o tom pozhovárať. Možno, žeby Jeremy mohol nejako pridať ruku k ich uzmiereniu. Keď ho nestretol nikde po chodbe, tak sa vydal smerom k jeho izbe. Po ceste nazeral von cez okná a zbadal ho ako kráča smerok  k hradu. O chvíľu sa s ním stretol vonku pred hradom. „Jeremy?“ oslovil ho a Jeremy sa na neho usmial : „Áno? Stalo sa niečo?“ „Ja ani neviem... Videl som  mamu ako sa háda s našim otcom... Teda niežeby som to videl, ale povedala mi to a bola dosť uplakaná. Obávam sa, že to mohlo súvisieť s tvojim neskorým príchodom.“ „To som nevedel... Pohádali? Veď som sa so Selin neni dávno rozprával a vyzerala úplne v poriadku... Ako myslíš... V poriadku,“ usmial sa Jeremy: „pôjdem sa  s ňou pozhovárať,“ postrapatil Jeffrymu vlasy a vybral sa do izby Selin. „Jeremy?“ „áno?“  „Ako ste na tom s Marcom? Melodie mi vravela, že nie najlepšie“ „Melodie? Tak to by som sa čudoval kebyže si to nevšimne... Všetko je už v poriadku... Doteraz to bol akýsi boj medzi nami, ale teraz to vyzerá už fajn... Verím, že to najhoršie je za nami,“ povedal Jeremy a žmurkol na neho: „teda ak mu neplánuješ niečo povedať,“ zasmial sa Jeremy. Jeffry rýchlo pokrútil hlavou: „samozrejme, že nie. Nikdy by som to neurobil.“ „Veď ja viem, len som si ťa doberal,“ povedal a už ho nebolo.

Selin sedela na posteli vo svojej spálni a rozmýšľala nad tým ako je to už dlho čo sa s Ariom nerozprávajú. Z myšlienok ju vytrhlo jemné zaklopanie. „Vstúpte,“ ani to nestihla dopovedať a dotyčný už vstúpil dnu. „Jeremy? Čo tu robíš? Stalo sa niečo?“ Jeremy sa na ňu usmial, ukázal na posteľ. „Môžem?“ spýtal sa,  Seiln prikývla, a tak si k nej prisadol. „Bol som za Marcom a všetko je medzi nami v poriadku. Už sa nemusíš báť, že by to dopadlo katastrofou,“ usmial sa a Selin zahrialo pri srdci. „Ani nevieš aká som rada, Jeremy. Veľmi mi záleží na tvojom šťastí. Možno nie si môj pokrvný syn, ale pre mňa si a vždy budeš mojim synom.“ Jeremy sa usmial a objal ju. „Ďakujem Selin. Svoju matku som nikdy nepoznal. Nemal som tú možnosť. Videl som ju iba na obrazoch, počul som o nej iba z otcových úst, ale nikdy som nemal príležitosť pozhovárať sa s ňou, objať ju... Som veľmi rád, že mám teba a môžem ťa objať, nechať sa utešiť, poučiť, zdôveriť sa... Vždy som ťa bral ako súčasť mojej rodiny. Si pre mňa nesmierne dôležitá. Verím, že by som mal rovnaký vzťah so svojou mamou ako mám s tebou. Si pre mňa ako matka...“ Selin sa rozmazalo videnie a bola neskutočne rada, že ju Jeremy berie práve takto... Nemohla byť šťastnejšia. Bála sa, že by ich vzťah mohla narušiť predošlá konverzácia, ale zjavne sa bála zbytočne. „Práve preto, že ťa beriem ako svoju matku som tu. Neprišiel som sa zhovárať o Marcovi, ani sa sťažovať.... Ale som tu kvôli tebe. Jeffry mi povedal, že ste sa s otcom pohádali. Že si plakala. Vždy za tebou chodím so všetkými hlúposťami, s každou maličkosťou, vždy mi pomôžeš, kriješ ma... Nechcem, aby to bolo jednostranné. Chcem, aby si sa mohla rovnako tak obrátiť na mňa i ty. Povedz, Selin, čo sa medzi vami dvoma stalo? Veď vy sa predsa nehádate? Je to moja vina, však a neklam prosím.“ Selin si povzdychla. „Nechcem ťa do toho ťahať, Jeremy. Je to iba medzi mnou a tvojim otcom.“ Jeremy sa pousmial: „Mýliš sa. Sme rodina... A tak isto si nám s Marcom pomohla sa trochu vystáť... Myslím, že ja by som ti mal pomôcť rovnako. Chcem ti pomôcť. Skutočne,“ povedal Jeremy. „Pozri... ja neviem ako sa to mohol tvoj otec dozvedieť, ale dozvedel sa. Vyčítal mi to. Vraj ťa nemám rada tak ako Jeffryho, pretože som riskovala tvoj život. Hovoril hrozné veci a ja som si uvedomila, že v niečom mal pravdu. Čo by som robila ak by sa ti niečo stalo?“ „Selin... Som opatrný. Nemusíš sa o mňa báť. Nikdy... Viem si poradiť,“ usmial sa: „A rozprávali ste sa odvtedy?“ spýtal sa Jeremy. Selin pokrútila záporne hlavou. „Nevšíma si ma, prehliada ma a vyhýba sa mi,“ povedala a rozplakala sa. „To ma mrzí,“ povedal a objal ju: „Otec ma nevidel. Jeffry vravel, že o ničom nevie, že si myslel, že som spal. Stráže by to sami od seba nepovedali. Verím, že Melodie to tiež nepovedala..... Samozrejme! Bol to Marco! Určite šiel okamžite čo ma videl za ním a všetko mu roztrúbil... To je celý on! Vždy sa do všetkého montuje!“ „Jeremy... Nerozprávaj tak.. Bola to jeho povinnosť. Si jeho snúbenec... Musel mu to oznámiť ak náhodou... Nechaj to tak, ono sa to napraví...“ povedala Selin. „Nie, idem sa s ním pozhovárať,“ povedal Jeremy a postavil sa. „Jeremy, prosím ťa, nechaj to tak. Nechcem medzi vami robiť rozbroje,“ povedala úpenlivo Selin. „Neboj, bude to v poriadku... Sľubujem, že to bude v poriadku,“ usmial sa a vybral sa späť za Marcom.

Marco sedel vo svojej pracovni a uvažoval nad Jeremym. Bol neskutočne rád, že sa to medzi nimi konečne vyvíjalo správnym smerom. Zo zadumania ho vyrušili otvorené dvere a v nich jeho snúbenec. Marco sa zamračil a spýtal sa Jeremyho: „Stalo sa niečo? Zabudol si niečo?“ „Áno, stalo. Ako si predstavuješ chodiť bonzovať na Selin. Na to, že ma kryla! Kvôli tebe má teraz s otcom problémy!“ „Pozri sa Jeremy,“ zvolil pokojný tón, pretože vedel, že s Jeremym potrebuje byť trpezlivý: „vôbec nechápem čo tu vlastne riešiš. Je samozrejmé a pochopiteľné, že som otca oboznámil s tvojimi nebezpečnými vychádzkami mimo hradieb. Keby si nikam nechodil a ona by ťa nekryla, nič by sa nebolo stalo. Neviním ťa, samozrejme... Viním ju. To ona je zodpovedná za to, že sa na ňu otec hnevá. Môže si za to sama,“ povedal Marco. „Kebyže to nepovieš otcovi, nič by sa nestalo.“ Povedal Jeremy. „Ja som ťa nemienil kryť, Jeremy.“ „Nie? A kde je potom dôvera? Ako mám riešiť veci s tebou, keď to čo sa dozvieš povieš otcovi?“ „Neuvedomuješ si Jeremy, že to nemá nič dočinenia s dôverou? O dôvere by si mohol rozprávať vtedy, keby si prišiel za mnou a povedal mi to, ale ja som sa to dozvedel úplnou náhodou. Netajil si to iba pred otcom, ale aj predo mnou. S tým nemá čo robiť dôvera...“ povedal Marco. „Takže kebyže sa ti zdôverím, že chodím za hradby, nikomu by si to nepovedal?! Tomu sám neveríš!“ povedal Jeremy. „Samozrejme, že by som to nenechal tak ako Selin. Vedela, že ohrozuješ svoj život, že by ťa mohli napadnúť, uniesť či dokonca zabiť. Ale nič s tým nerobila. Bolo to od nej maximálne nezodpovedné. Je dospelá a pri plnom vedomí. Každého rozumného človeka by napadlo niečo také okamžite zaraziť. Ibaže jej to bolo jedno a...“ „Samozrejme, že nebolo, ale verila mi...“ „Neprerušuj ma, Jeremy. Ak sa na ňu otec hnevá, tak právom. Aj ja sa na ňu hnevám. Čo by urobila, kebyže ťa zabijú? Kebyže sa dostaneš do rúk lovcom alebo ešte v horšom prípade vlkom? Prosil by si o to, aby ťa čím skôr zabili. To si ale ona neuvedomovala... Alebo si to uvedomovala až príliš... Hnevá ma, že to nezatrhla, hnevá ma, že si to nechávala pre seba a kryla ťa. Zúrim pri pomyslení na to, že o všetkom vedela a nechala to tak... Všetkým nám klamala. Veril som, že chodíš iba okolo hradieb, ale ty si sa túlal bohvie kde. Zúrim pri pomyslení na to, že si mohol zomrieť, že som o teba mohol prísť a to len kvôli nej.“ povedal Marco a zdvihol sa. Prešiel k Jeremymu a chytil ho za predlaktie: „A ty ešte prídeš za mnou ju obhajovať a tvrdiť mi ako to, že som to zarazil?! Ako to, že som nedovolil, aby ťa niekto zabil?! Kde si bol!“ Nasledovalo ticho kedy Marco prepaloval Jeremyho a Jeremy ľutoval, že sa za ním vôbec vybral. „Pýtal som sa kde si bol?! Vravel si o dôvere, tak mi nejakú preukáž!“  Jeremy bol mierne v šoku. Veril, že je to práve on kto má právo sa hnevať, že Marca zahnal do kúta, ale akosi prirýchlo sa to obrátilo práve v Marcov prospech a Jeremy stratil slová. Bol vyvedený z miery a keďže to nechcel ešte zhoršovať, tak sa rozhodol odpovedať. Vedel, že musí klamať, pretože by ho Marco s otcom dorazili a pravdepodobne priviazali k hradu, kebyže vedeli pravdu. „bol som v upírskej dedine, pri čistinke, prespal som tam,“ povedal Jeremy krotko. Marco prižmúril oči a naďalej prevŕtaval Jeremyho. „Dúfam, že vravíš pravdu,“ povedal a pustil ho. Jeremy zostal na mieste. Bol trochu v šoku. Pred chvíľou sa spolu zhovárali a všetko bolo v poriadku, teraz sa mu zdal Marco vytočený viac než by mal. Bol to on kto chcel mať navrch, ale rozhodol sa, že to radšej nechá tak. Sľúbil Selin, že to bude v poriadku a on to nemienil nechať len tak. Ale vedel, že s Marcom nemá šancu pohnúť. Chcel sa pozhovárať s otcom. Vedel, že u neho šancu má. Marco bol nahnevaný. Jediný kto ho tak rýchlo dokázal vytočiť bol Jeremy. A práve on to všetko dokázal v okamihu pokaziť. Stačilo, aby prišiel a otvoril ústa. A konečne to išlo správnym smerom. Bol nahnevaný na Selin, to áno, ale hneval sa i na Jeremyho. Ako mohol riskovať, keď patril jemu? Ako mohol byť taký ľahkovážny a ešte všetko obhajovať... To ho nahnevalo najviac. Rozhodol sa, že to nenechá na náhodu a zistí kde sa Jeremy potuloval. „Ja...“ chcel začať Jeremy, ale ani nevedel čo má na to všetko povedať. Jediné čo z neho vyšlo bolo: „neklamem.“ Marco bol otočený k Jeremymu chrbtom. Pozeral von oknom. Potreboval sa upokojiť. Začínal pochybovať, o správnosti rozhodnutia povoliť mu vychádzky. „Uvedom si, čo všetko pre teba robím. Čo všetko som pre teba spravil,“ povedal Marco smerom k oknu: „odíď,“ povedal  Marco a Jeremy odišiel. Nemal za ním chodiť. Banoval, že za ním šiel. Všetko sa to medzi nimi pokazilo. Lenže Marco očierňoval Selin a Jeremy nemal síl, aby si ju riadne zastal. „Marco to nechápal. Nemohol, pretože on bol slobodný. Mohol si chodiť kam len chcel a vraj čo všetko pre neho urobil... nič!“ Jeremy sa upokojil a vybral sa smerom za otcom. Vedel, že s ním pochodí viac ako s Marcom. Predtým ako sa vybral za otcom, rozhodol sa, že si pôjde ľahnúť a na chvíľu vypne. Keď sa zobudil bolo už ráno, a tak sa vybral za otcom. Hneď potom sa chcel vydať za Sebastianom. Ako mohli byť Sebastian a Marco takí odlišní? Sebastian bol milý a Marco večne nahnevaný. So Sebastianom si rozumel, s Marcom nie. A napriek tomu mal byť práve s Marcom. Nerozumel.

Marco hneď po rozhovore zvolal stráž a poslal ich do upírskej dediny pri čistinke, aby zistili či tam skutočne Jeremy prespal. Mal toho už dosť. Potreboval vedieť či tam skutočne bol a či mu naozaj vraví pravdu. Družina sa vrátila neskoro večer. Marco ich čakal v pracovni. Melodie už spala. Jeho osobná stráž bola verná jedine jemu. Boli to chlapi, na ktorých sa mohol vždy a za všetkých okolností spoľahnúť. Boli to verní muži, ktorý bojovali vo vojne po jeho boku. Keď mu oznámili to čo čakal, zachmúril sa. Myslel si, že mu Jeremy klame, ale niekde v hĺbke duše veril, že by to tak nemuselo byť, že by mu skutočne na Marcovi záležalo aspoň natoľko, aby mu povedal pravdu. Ale klamal. Nevedel kde mohol byť a kade sa mohol túlať. Obavy ho priviedli k dverám pracovne muža, ktorému ako jedinému veril natoľko, žeby mu zveril svoj život.

Jeremy sa vydal za otcom. Pred jeho pracovňou však začul zvuky. Nebol tam sám. Zhováral sa s Marcom.  „Neverím otec. Keby bol niekde tu poblíž, priznal by sa. Keby v tom nebolo niečo viac, povedal by pravdu, ale on mi klamal,“ začul Marcov hlas. „Neviem synak. Neverím, že by sa zdôveril Selin s tým kam šiel. Ale môj syn nie je hlupák. Nešiel by mimo upírskych dedín. Pravdepodobne šiel do inej upírskej dediny alebo si niečo prehliadol,“ povedal Ario. Jeremy vedel, že sa zhovárajú o ňom a bolo to presne tak ako si myslel, nemohol povedať Marcovi nič čo nechcel aby vedel jeho otec. Boli si až príliš blízki. „Poslal som tam svoju stráž. Viete, že ja nerobím polovičnú prácu a na tomto mi veľmi záleží. Čo ak sa s niekým stretával?!“ vyslovil Marco svoje obavy.  „Nerob ukvapené závery synak. Nemal sa s kým stretávať. Všetci vedia kto je, nik by si to nedovolil, ani by na neho nepozrel. Všetci vedia komu patrí. Navyše teraz má tvoj prsteň,“ povedal Ario.  „Máte pravdu, ale chcem byť opatrný. Nechcem, aby niekto pozeral na to čo je moje... A v žiadnom prípade nechcem, aby Jeremy skončil ako vaša prvá žena,“ posledné slová vyslovil s opovrhnutím. „Prvá žena? Veď mama si zobrala otca, vládli spolu v láske a mali mňa, zomrela pri pôrode akoby som mohol skončiť rovnako ako ona? Nerozumiem a prečo to vyslovil s opovrhnutím?“ nechápal Jeremy. Rozhovor pokračoval ďalej a Jeremy sa neplánoval vzdialiť. Niečo mu unikalo a on nevedel čo a navyše sa zhovárali o ňom. Chcel si to vypočuť. Je to skvelá príležitosť. „Nie Marco. To je to posledné čo by som chcel. To nemôžeme dovoliť. Ale nič také sa nestane Marco. Jeremy je s tvojou sestrou v bezpečí ,nikam nechodí, je iba tu pod hradbami. Mám na pamäti to čo sa stalo s Ninou aj to čo spravila tvoja sestra, ale obávaš sa úplne zbytočne,“ povedal Ario. „Čo sa stalo s mamou? A čo spravila Melodie? Žeby mi niečo vážne zatajila?“  Po chvíli bolo počuť otváranie zásuviek. Ario z nich vytiahol obraz svojej ženy. „Bola nádherná. Neskutočne krásna. Jediné čo mi po nej zostalo sú obrazy a samozrejme Jeremy,“ povedal Ario. „Ani toho ste nemuseli mať,“ povedal Marco „Máš pravdu synak. Nebyť teba, nemal by som ani jeho..“ „Za zlé rozhodnutia a chyby treba platiť,“ povedal Marco. Ario prikývol, ale to už Jeremy nevidel. Nerozumel. Bol z toho zmetený ešte viac. „Za zlé rozhodnutia a chyby treba platiť? Kto zaplatil a za čo? Prečo by som tu nebol nebyť Marca? Zachránil ma? A preto som sľúbený jemu? Nerozumiem. Tento rozhovor sa točil nielen okolo mňa, ale i okolo mojej mamy. Nikto nerozpráva o mojej mame a už vôbec nie otec. Keď som bol malý rozprával o nej, aká bola krásna, úžasná a spravodlivá, ale odvtedy sa oblmčal. Prečo ju riešia a čo sa stalo? Nevedel som z tohto rozhovoru nič pochopiť. Jediné čo som chápal bolo, že Marco a otec sú veľmi blízki, že vedia viac ako ja a že sa ani jednému nepáči, že som sa túlal mimo hradu. Myslel som si, že by sa možno mohol otec postaviť v prípade potreby na moju stranu. Ale teraz som o tom začal pochybovať. Možno by stál na tej Marcovej. Ale verím, že Selin a Jeffry by stáli na tej mojej. Ani neviem ako ma niečo také mohlo napadnúť.“Ozývali sa kroky. Jeremy sa zľakol, že by mohol Marco alebo Ario vyjsť von, a tak sa skryl do protiľahlej izby. Kroky pominuli. Pootvoril dvere a zistil, že chodba je prázdna. Predpokladal, že Marco odišiel. Vyšiel z chodby, započúval sa pred dverami otcovej pracovne, ale nič nepočul. Obzrel sa okolo a hľadel na najvzdialenejšie dvere na chodbe. Mamine dvere. Vždy zamknuté. Nikdy nevidel izby svojej matky. Zakrútil hlavou a zaklopal.

„Otec?“ spýtal sa Jeremy keď zaklopal na dvere jeho pracovne. „Vstúp Jeremy,“ ozval sa Ario. „čo tu robíš? Nestretol si po ceste Marca?“ spýtal sa. „Nie, nestretol. Chcel som sa s tebou pozhovárať,“ povedal Jeremy. „V poriadku. O čom sa chceš zhovárať?“ „O Selin,“ povedal Jeremy a videl ako Ariovi stvrdol pohľad. „nemáme sa o čom zhovárať Jeremy,“ povedal. „Ale máme a ja ťa prosím, otec, aby si ma vypočul. Viem, že ťa miluje a viem, že miluje i mňa, rovnako ako Jeffryho. Neriskovala by nikdy môj život. Vždy som jej vravel, že idem iba tu pod hradby a prosil ju, aby to nikomu nevravela, že nepôjdem ďalej,“ klamal Jeremy. „Tak potom prečo ťa kryla keď si nechodil celý deň i noc domov? Ak si myslela, že si iba pod hradbami... Vtedy ťa šiel Marco hľadať. Viem, že si nebol iba pod hradbami.“ „Priznávam. Bola to chyba, nemal som zneužiť dôveru Selin. Nemal som ísť ďalej. Ak za to niekto môže, tak iba ja. Nechcela mi uškodiť, nechcela, aby si sa na mňa hneval otec, aby som mal zle. Jediné čo chcela je vyhovieť mi a pritom verila, že som tu blízko v bezpečí.“ Povedal Jeffry a Ario sa obmekčil. „Nehneváš sa otec?“ spýtal sa Jeremy. „Neviem synak,“ povedal Ario, „hnevá ma, že sa ti niečo mohlo stať a ja som o ničom nevedel,“ povedal. „Viem, ale ju z toho neviň. Nikdy nerobila rozdiely medzi mnou a Jeffrym. A dovolila Jeffrymu rovnako ako mne chodiť pod hradby. Vtedy som jej súhlas zneužil, ale teraz, keď máme Marcovu dôveru a Melodie také niečo neurobím,“ povedal Jeremy a Ario sa usmial. „V poriadku. Verím ti. Už sa na Selin toľko nehnevám. Ale bol by som zvedavý kde si bol?“ spýtal sa Ario a Jeremy vedel, že naráža na ten deň čo narazil na Samuela, lovca upírov a vlkodlačiu svorku, na deň, kedy ho Sebastian zachránil. Vedel, že vie o tom, že klamal Marcovi, keďže si vypočul ich rozhovor. „Zliezol som pod hradby, šiel som ďalej a ďalej až som sa napokon stratil niekde v lese. Nechcel som vám to vravieť, lebo by ste sa hnevali,“ povedal Jeremy. „V akom lese?“ spýtal sa Ario. „Medzi dedinami, za hradbami,“ povedal som na oko previnilo. Nebolo to ďaleko a mohla to byť pravda, síce mne by sa to nemohlo stať, pretože som tade šiel nespočet krát, ale to nik nevie, teda okrem Melodie a Jeffryho, ale tí by ma nebonzli. „Povedal si to aj Marcovi?“ spýtal sa. Jeremy pokrútil hlavou. „Jeremy.... Marco je tvoj snúbenec, tvoj budúci manžel. Musíš mu vravieť všetko. Prečo si mu klamal a mne si povedal pravdu, ha?“ spýtal sa Ario. „Bál som sa, ale nechcel som do toho zatiahnuť Selin, lenže teraz to už akosi nešlo, a tak som sa priznal. Mrzí ma to,“ povedal Jeremy. „V poriadku, dúfam, že si sa poučil a za všetkým pôjdeš za Marcom a už mu nebudeš klamať. Ani nevieš ako sa ten chlapec snaží... Ako veľmi mu na tebe záleží. Tak sa mu odvďač aspoň dôverou,“ povedal Ario a Jeremy prikývol. Samozrejme, že to nemyslel vážne, ale to prečo prišiel sa mu podarilo. Konečne by to mohlo byť medzi ním a Selin v poriadku. Vydýchol si a vybral sa dolu do stajne. Vedel, že tam na neho budú Melodie a Jeffry čakať. Nemýlil sa. „Kde si bol?“ spýtala sa Melodie „Hľadali sme ťa všade, nebol si v izbe, ani v kuchyni, ani vonku, na chodbe, no nikde...“ skonštatoval Jeffry. „Riešil som to čo si chcel. Rozprával som sa s otcom o Selin. Malo by to byť v poriadku,“ povedal usmiaty Jeremy a Jeffry si oddýchol: „To som rád,“ povedal a nasadli na koňa. O tom, že sa zhováral s Marcom, ani o tom, že počul rozhovor medzi ním a otcom im nepovedal. Aj tak rozhovoru nerozumel a chcel tomu prísť na kĺb a dovtedy si to nechať pre seba. Jeremy sa schválne zdržiaval vzadu a opäť ich stratil. Schválne. Vybral sa za Sebastianom, smerom k jeho svorke.

„Sebastian?“ ozval sa Jeremy do lesa. „Ahoj, Jeremy,“ povedal Sebastian, usmial sa a priblížil sa k nemu. Chytil ho za líce a pobozkal ho. Jeremyho ruka sa oprela o jeho hruď a vychutnávali si prítomnosť toho druhého. „Ahoj,“ povedal Jeremy, keď sa odtiahli. Pozreli si do očí. „Ako sa máš po slplne?“ spýtal sa Jeremy. „V poriadku, teraz sa mám ešte lepšie, keď si tu,“ povedal Sebastian. „Ako to prebieha?“ vyzvedal Jeremy. Sebastian vedel, že naráža na premenu, vydýchol si a spustil: „Je to bolestivé, ale nie nekontrolovateľné. Čím si silnejší, tým je to jednoduchšie. Cítiš keď sa blíži spln, nemusíš kontrolovať fázy mesiaca, proste ti rastie sila. Čím bližšie je spln, tým si silnejší, čím je ďalej tým si slabší. Najsilnejší som v deň splnu, najslabší deň po ňom. Keď sa na oblohe zjaví spln v celej svojej prekliatej kráse, tak cítime každú bunku v tele, každý sval, každý krok, každý pohyb. Všetko nás bolí, všetko sa láme a trhá, aby sme sa mohli zmeniť na svoju zvieraciu podstatu. Čím viac sa premieňame, tým to je menej bolestivé. Žijem už dlho, nebolí to tak ako to bolelo na začiatku. Väčšinou kolujú chýry o tom, že keď sa premeníme, nemyslíme, nevieme čo robíme, ubližujeme a vraždíme kohokoľvek. I svojich. Ale tieto chýry sú iba klamstvá, ktoré vymysleli upíry, aby vyvolali strach, nechuť a odpor. Uvažujeme, vieme čo robíme, ibaže prevládajú pudy a pocity. Nikdy by som neublížil tomu na kom mi záleží, pretože na ňom nezáleží iba mne, ale i vlkovi vo mne. Vlk koná inštinktívne. Chráni čo je jeho, chráni svorku a likviduje nebezpečenstvo. Ale uvažuje,“ povedal Sebastian: „ráno vstaneme, sme vyčerpaní, slabí, ale pozbierame sa a zasa čerpáme deň odo dňa novú silu.“ „Takže teraz si poriadne slabý,“ povedal Jeremy vysmiato. Sebastian sa zasmial: „áno, som slabší než obvykle, ale aj tak by som ťa porazil,“ povedal. „Si nefandi,“ povedal Jeremy a usmial sa. „Povedz mi, čo sa stalo vo vojne? Prečo sa tak nenávidíme? Mne nikto nič nepovie...“ „Pozri Jeremy... Nechcem ťa huckať proti tvojim... Nechcem ťa... stratiť, ani nič podobné. Neviem či je správne, aby sme niečo také rozoberali,“ povedal Sebastian, ale Jeremy na tom trval, a tak ustúpil. „V poriadku. V podstate sme pred vojnou všetci vychádzali. Upíry, vlkolaci aj ľudia. Neexistovali žiadni lovci. Nebolo nutné sa skrývať, obávať sa o život. Nevraždilo sa pre potešenie ako teraz. Boli sme si akosi rovní. Síce nikdy to nebolo tak. Upíry si vždy mysleli, že sú niečo viac ako ľudia, ako my. Nás brali ako nejakých otrokov, špinu spoločnosti, ale okrem povýšeneckých pohľadov, klebiet a ukazovania prstom sa nedialo nič. Tolerovali sme sa. Až kým sa jedna z vážených upírov nezamilovala do vlkolaka z našej svorky. Vtedy bol vodcom svorky ešte môj otec. Prichýlil ich oboch a rozhodol sa, že ich vezme pod svoje ochranné krídla. Vedel, že člen našej svorky tú upírku skutočne miloval, a preto bol ochotný poskytnúť im útočisko. Ibaže upíry sa to dozvedeli a nemohli to dopustiť. Nemohli dopustiť, aby sa tak vysoká upírka stretávala s vlkom, aby mu patrila. Bolo to nemysliteľné. Nevedeli si predstaviť takú potupu, aby niečo také vyšlo von. A tak sa dôvod vojny utajil. Vymysleli si nejaké bludy, ktoré rozprávali svojim deťom, vojakom... Určite sme v tých klamstvách vystupovali ako útočníci, ktorí ich ako obete bezdôvodne napadli alebo urobili nejaký poriadny rozruch. Vzhľadom na to, že o nás rozprávajú, že sme nemysliace a útočiace beštie, ktoré zabíjajú i svojich, myslím, že si vymysleli niečo také, že sme napadli nejaké upírske deti za splnu a roztrhali ich. Však mám pravdu?“ spýtal sa Jeremyho. Jeremy bol ticho a počúval, a tak Sebastian pokračoval: „Vyhlásili nám vojnu. Poslali posla, nech im vydáme tých dvoch zaľúbencov, ale môj otec odmietol. Vedel, že by ich zabili a vedel, že nič zlé nespravili, preto ich nevydal. Vtedy sme vedeli čo príde. Nazhromaždili vojsko a začali plieniť naše územia. Hľadali naše skrýše, naších ľudí. Otec ako vtedajší vodca svorky nazhromaždil vlkolakov. Vedel, že príde útok a musel zariadiť obranu. Vtedy vypuklo peklo. Všade sa bojovalo. Nebolo územie, ktoré by zostalo bez poškvrny. Oboch zaľúbencov zabili. Dokonca zabili i ju, svoju vlastnú. Zabil ju jej brat. Bezcitne. A vraj my sme tí zlí... Oni vraždia vlastnú rodinu, bez zaváhania, iba preto, že sa zamilovala a nasledovala svoje srdce. Odvtedy bola nenávisť medzi nami otvorená. Otec prenechal po vojne miesto vodcu mne. A to bola vojna...“ „Prečo prenechal tvoj otec miesto tebe?“  „Bol už unavený, chcel pokoj...“ povedal Sebastian a usmial sa. „Bál si sa, že ti neuverím?“ spýtal sa Jeremy. „Popravde áno. Nebol si tam, ale od narodenia ťa kŕmili lžami o nás. Vyrastal si v tom, že sme obludy, že sa nás treba strániť. Nemal by som ti to za zlé,“ povedal Sebastian. „Verím ti... Neviem presne čo to znamená, ale verím ti... Nechce sa mi veriť, že by niekto z našich zabil niekoho z našich, nie to ešte príbuzného, ale nemáš dôvod mi klamať,“ povedal Jeremy a pobozkal ho. Sebastian ho chytil za ruku a zadrhol sa. „Ty máš prsteň?“ spýtal sa ho. „Ou,“ vyšlo z Jeremyho a pozrel sa na to tonové závažie na ruke... Sľúbil Marcovi, že ho bude nosiť a nedá si ho dole, ale chcel si ho dať dole, keď šiel za Sebastianom. Zabudol. „Hej, mám,“ povedal. „Takže si zasnúbený?“ „Som, ale nemilujem ho. Je to dohodnuté, teda bolo už skôr, než som sa narodil, nie je v tom žiaden cit. Tak to medzi nami upírmi chodí,“ povedal Jeremy. Sebastian sa mu zahľadel do očí: „Vedel som, že niekomu patríš. Keď si vravel svoje celé meno, povedal si, že si Xeloss, vedel som, že budeš patriť pravdepodobne rodine Weedy, ale nečakal som, že uvidím na tvojom prste prsteň tak skoro. Jeho? Takže ty nebudeš s dievčaťom z tej rodiny?“ „Nie,“ povedal Jeremy. V Sebastianovi stúpol hnev. Poodstúpil od Jeremyho. Bol nahnevaný. Akoto, že práve s ním? S mužom, ktorého väčšmi nenávidel. Nemohol tomu uveriť. To bol zákon schválnosti. On bol sľúbený Marcusovi. „Deje sa niečo? Ja ho nemilujem, nie je to to najpodstatnejšie? Nezáleží mi na ňom. Bolo to dohodnuté ešte pred tým, než som sa narodil...“ „Nehnevám sa Jeremy... Nie na teba... Nechajme to tak... Proste som iba prekvapený, že tak skoro... Prečo máš ten prsteň na ruke už teraz? Nie je tradíciou žiadať o ruku na sté narodeniny? A nemyslím, že by si ich už mal,“ povedal Sebastian. „Ja viem, ale potom čo som sa vrátil od toho lovca a od teba sa nazúril a požiadal ma hneď, ale dohodli sme sa, že to budeme riešiť až na moje sté narodeniny. Takže dovtedy to nič neznamená,“ povedal Jeremy. Sebastian prikývol: „Máš pravdu. Je to ešte ďaleko. Dovtedy sa situácia určite zmení,“ povedal a usmial sa. „Myslíš?“ spýtal sa Jeremy s nádejou v hlase. „Samozrejme. Dovtedy budeš možno súčasťou mojej svorky,“ povedal Sebastian a mrkol na neho. Jeremy očervenel ako paprika a otočil sa. „Upír a člen svorky vlkolakov? Zbláznil si sa?“ spýtal sa Jeremy vyvedený z miery. Sebastian sa usmial: „Zbláznil jedine tak do teba... Moja svorka by ťa prijala, bez ohľadu na to ako sa vtedy k tebe správali. Stačilo, že by som im povedal, že ťa ľúbim. Podporili by ma. Navyše nepočúval si, keď som ti vravel o tom ako sa začala vojna? Môj otec a svorka medzi sebou prijali upírku, ktorú miloval člen svorky. Myslíš, že by neurobili to isté kebyže im dovedie upíra ich vodca? To je to čo by som chcel raz dosiahnuť. Mať ťa pri sebe natrvalo, bez toho aby sme sa od seba vzďaľovali. Bez toho, že by som sa o teba bál každým krokom, ktorým si bol odo mňa ďalej. Bez toho, že by som sa musel strachovať, že na teba nemôžem dávať neustále pozor,“ povedal a pobozkal Jeremyho. Jeremy cítil, že presne toto by raz chcel. Byť práve s ním a byť slobodný. „Ale vieš ako dopadli tí dvaja, ktorí našli útočisko u vašej svorky... Zabili ich... Oboch, “ povedal Jeremy. Sebastian prikývol: „Viem, ale stojí to za to riziko... Tak čo?“ spýtal sa po menšej obmlke. „Chceš prekonať prvý krok?“ spýtal sa ho a sledoval Jeremyho vyplašený pohľad. „Čo tým myslíš?“ spýtal sa a Sebastian mu odvetil: „Zoznámiť sa so svojou budúcou svorkou predsa,“ povedal a žmurkol na neho. Jeremy poplašene krútil hlavou. Sebastian sa rozosmial a pohladil ho po tvári. „Nebudem ťa teraz nútiť. Nikdy ťa nebudem nútiť. Ale bolo by lepšie prekonať prvý kopec. Verím, že je ich pred nami viac než dosť.“ Jeremy prikývol: „Máš pravdu, viem, že ju máš, ale dnes sa na to proste necítim,“ povedal. „Viem, ale budeš sa na to vôbec niekedy cítiť?“ spýtal sa Sebastian. Jeremy si povzdychol a prikývol: „V poriadku, tak hor sa do toho,“ povedal. Sebastian ho chytil za ruku a vydal sa s ním smerom do lesa. Vedel čo príde, ale bol rád, že to už neodďaľujú. Bolo toho pred nimi dosť a veril, že budú potrebovať podporu svorky. Najmä ak by sa to prevalilo, čo bol najhorší možný variant. Dúfal, že všetko bude v poriadku, že ich prímu a budú im oporou, dúfal, že sa budú naďalej stretávať a časom u neho Jeremy pred stými narodeninami zostane natrvalo bez toho, že by niekto vedel kde je a hlavne s kým je. Dúfal presne v tento výsledok... Svorka sa chystala na svadbu. Prípravy boli v plnom prúde. I to bol dôvod, prečo priviedol Jeremyho k nim. Timea a Jack sa mali o pár dní brať a on chcel, aby ho dovtedy medzi sebou privítali a aby bol na svadbe už ako ich súčasť. V okamihu ako vyšli z pomedzi stromov otočili sa na nich všetky tváre. A zarazili sa. Nedalo sa nevšimnúť, že Sebastian zvieral Jeremyho ruku. Približoval sa k ostatným spolu s nim v závese. „To má byť čo?!“ skríkla Timea. Ostatní vlkolaci sa pridali a začali sa prekrikovať. „Upokojte sa!“ skríkol Sebastian: „Toto je Jeremy, už ste ho stretli. Priviedol som ho so sebou, aby som vám ho oficiálne predstavil ako člena našej svorky. Patrí k nám,“ povedal pevne. „K nám?“ ozval sa Tod „Akože k nám? Veď je upír?“ skríkla Timea. „Upokoj sa, myslím, že nám to Sebastian nejako vysvetlí,“ odvetil Jack. „Milujem ho a záleží mi na ňom,“ povedal rozhodne. Všetci zrazu stíchli. Dokonca i Timea. Tá sa spamätala po dlhšej obmlke ako prvá: „Veď je to upír! To nemôžeš!“ „Ale môžem, som vodca svorky, nestalo sa prvýkrát, že by k nám zavítal upír a bol prijatý s otvorenou náručou. Nežiadam o nič iné,“ povedal Sebastian. „A ako to dopadlo?! Rozpútalo sa peklo... Za tú chybu sme všetci zaplatili!“ zakričala Timea. „Dejiny sa môžu opakovať, nevravím, že nie, ale kto sme, aby sme sa otočili vodcovi chrbtom. To, že ty si sa zamilovala do vlka neznamená, že sa to isté stane i Sebastianovi. Zamiloval sa do upíra. Je naša povinnosť ho podržať. Hlavne teraz, keď sa ocitol v tejto ťažkej chvíli. Neuvedomuješ si, Timea, že práve pre neho to musí byť najhoršie? To on sa zamiloval do upíra, muselo mu trvať, kým sa s tým zmieril, kým si to uvedomil. To, že za nami prišiel chce veľkú odvahu a ja som rada, že konečne našiel svoje šťastie. Či už po boku vlka, človeka alebo upíra,“ povedala Shelby. „Shelby má pravdu,“ ozvala sa Susan, sympatizovala so Sebastianom. Priviesť upíra pred celú svorku, ktorá nebola na túto situáciu pripravená. To skutočne môže iba Sebastian. Chcela takú odvahu a práve vďaka tomuto kroku verila, že by ju svorka podporila. Pretože ona by si priviedla človeka, čo je určite lepšie ako upíra: „mali by sme Sebastiana podporiť, byť mu oporou a nie na neho hádzať špinu a viniť ho. Srdcu nerozkážeš. My nie sme upíry, ktorí majú dohodnuté sobáše, ktorí sa riadia majetkami a dohodami, ktorý uzamykajú svoje srdcia. Ukážme, že nie sme ako oni, že sme iní, že nesúdime, ale sme otvorení a riadime sa srdcom.“ Sebastian sa usmial. Takúto reakciu nečakal. Ale bol za ňu rád. Vedel, že sa po tomto preslove postaví na jeho stranu väčšina a tým pádom bude tak ako dúfal. Vlkolaci šuškali medzi sebou, prikyvovali a vraveli, že nie sú ako upíry, že nezatracujú a neodsudzujú. Timey neostávalo nič iba to prehryznúť. Jeremy počas toho všetkého nepovedal ani slovo. Nechcel sa do toho pliesť. Bál sa do toho pliesť. Boli to Sebastianovi blízki, nie jeho. Obdivoval jeho odvahu, on by na to nemal. Lenže problém bol v tom, že jeho prijali. Jeremy veril, že kebyže ide za svojou rodinou a prizná sa im, nikdy by ho neprijali. Závidel Sebastianovi. „Tušim je nejaký zahriaknutý,“ povedala Timea jedovito smerom k Jeremymu. Jeremy sa na ňu pozrel „Nechaj ho, predsalen je medzi samými vlkmi, je to pre neho nezvyk,“ povedal Sebastian a objal ho kolo pása. „To je v poriadku, vidíš, že to dobre dopadlo, ani to nejako nebolelo,“ povedal a žmurkol na Jeremyho. Shelby šla k Jeremymu. Videla, že sa cíti nesvoj. „Ahoj Jeremy. Neviem či si ma pamätáš. Som Shelby,“ povedala usmiato. Jeremy prikývol: „Áno, pamätám. Snažila si sa nás dať akosi dokopy,“ povedal Jeremy. „Presne, to som bola ja. Vidím, že sa moja snaha vyplatila a nie ste až taký neschopní,“ žmurkla na neho. „Verím, že si sadneme a aj so zvyškom svorky si sadneš, len tomu treba dať čas. Nestáva sa často, že by sme tu mali upíra,“ povedala so smiechom. Sebastian sa od neho vzdialil a Jeremy začal pociťovať paniku. Bol rád, že je pri ňom aspoň Shelby. Pristúpila k nemu Susan: „Ahoj,“ ozvala sa nesmelo: „Ja som Susan,“ podala mu neisto ruku a Jeremy ju prijal. Susan sa mu pozdávala. Vyzerala, že je rovnako neistá ako on. „Jeremy, upír,“ povedal a Susan sa rozosmiala. „Si prvý upír, ktorý vyzerá byť normálny. Ja som narážala iba na zlých upírov v brnení. Stráže patriace rodine Weedy. Bála som sa upírov, ale ty mi prídeš taký rozkošný a taký zraniteľný. Úplne iný ako ostatní. Navyše nik z nich by sa nepriblížil k nám, nieto ešte dobrovoľne prišiel medzi svorku vlkolakov.  Teda lepšie povedané, si jediný dobrý upír, ktorého som videla. Som asi rovnako stará ako ty. Nezažila som tú tragickú lásku medzi upírkou a vlkolakom,“ povedala s úsmevom. „Nie som jediný, ako si ty povedala, dobrý upír. Mám mladšieho brata a skvelú kamarátku, sú rovnakí ako ja... Teda nie sú takí šialení, aby napochodovali medzi vlkov alebo šli do ľudskej dediny a prespali rovno u lovca, ale sú dobrí,“ povedal Jeremy a Susan sa zasmiala: „Ty si prespal u lovca? To sa ti ako mohlo stať?“ spýtala sa. Shelby sa stále rehotala a počúvala: „To sa mi snáď sníva. Počul si to Sebastian? Veď ty si si našiel samovraha!“ zakričala na Sebastiana a ďalej sa rehotala. Sebastian sa otočil na ňu, usmial sa a ďalej sa zhováral s vlkolakmi. „To nie je tak, že by som tam prespal dobrovoľne. Ja som vlastne hľadal nejakú vlkolačiu dedinu, ale našťastie som mal dosť rozumu, aby som sa k večeru nevydával ďalej. Zostal som v ľudskej dedine a prespal u jedného milého chlapca. No a keď som ráno vstal, tak sedel pri stole s nami i jeho brat, ktorý bol, na moje nešťastie alebo vlastne šťastie, podľa toho z ktorej strany to vezmeme, lovec. Keby nebolo jeho, nestretol by som Sebastiana,“ povedal Jeremy a Shelby sa rehotala ďalej: „Ty máš, ale šťastie... Skutočne a potom si narazil opäť na lovcov a opäť ťa zachránil Sebastian. Je to až neskutočne vtipné, že si natrafil na lovca. Práve u chlapca, ktorý bol taký milý a chcel ti pomôcť a v skutočnosti ťa nechtiac takmer zabil. Ja umriem od smiechu,“ rehotala sa Shelby. Jeremy i Susan ju pozorovali, potom sa ozval Jeremy: „Som rád, že si sa zasmiala, ale ja som skoro skolaboval. A to neraz. Ani si nevieš predstaviť ako som sa cítil, keď som na to prišiel. Snažil som sa mu vykrútiť, ale proste to nešlo, potom ma napadol a keď som sa prebral, vieš aký to bol šok, že som z lovcových rúk skončil v rukách svorky vlkolakov? Skoro sa mi zastavilo srdce,“ povedal Jeremy a Shelby nie a nie sa prestať smiať. Susan už krútila hlavou a venovala Jeremymu súcitný pohľad. Susan i Shelby sa mu pozdávali. Zvyšok svorky nemal možnosť poznať. Ostatní sa mu vyhýbali alebo sa zhovárali so Sebastianom. Jeremy nemal poňatia dokedy tu budú, ale nepáčilo sa mu, že bol Sebastian inde so zvyškom svorky. Sebastianov a Jeremyho pohľad sa stretli. Sebastian sa usmial, prešiel k nemu, chytil ho za hlavu a pobozkal ho. Pred všetkými. Jeremy bol opäť červený ako rak a Sebastian ho chytil za pás. „Ľúbim ťa,“ povedal mu a pobozkal ho na ucho. „Ako sa cítiš?“ zašeptal mu Sebastian. „Dobre,“ povedal Jeremy tichunko. Sebastian ho pohladil po chrbte a privinul si ho na hruď. „Chceš už ísť?“ spýtal sa ho tichučko. Jeremy trošku prikývol. Sebastian sa usmial na Shelby a na Susan a potichu im poďakoval. Vzal Jeremyho za ruku, otočil sa čelom k svorke a odišiel. Bol rád, že to dopadlo práve takto. „Si v poriadku?“ spýtal sa ho Sebastian starostlivo. Jeremy prikývol. „Jeremy? Je všetko v poriadku? Si akýsi mĺkvy.“ „V poriadku, ja iba... mal som obavy, neviem či ma prímu,“ povedal a Sebastian sa na neho usmial. Chytil jeho tvár do dlaní a povedal: „Keby ťa neprijali, nevyzeralo by to tak ako to vyzeralo. Bolo by to úplne iné. Ten začiatok by bol iba začiatok. Všetko to dopadlo výborne. Som tomu rád... Za nás za oboch,“ povedal a pobozkal ho. Sebastian si sadol na kameň a potiahol na seba Jeremyho. Usadil si ho oprel si o neho čelo. „Ani nevieš ako mi odľahlo. Veril som, že nás podržia, ibaže som nečakal, že tak rýchlo. Ľúbim ťa,“ povedal Sebastian a chytil ho tuhšie. Jeremy zatvoril oči a nechal sa kolísať. Od teraz bol pravdepodobne súčasťou Sebastianovej rodiny. Obával sa toho, ale na druhej strane bol rád, že ich neodsúdili.

Keď sa prebral, ležal na tráve a Sebastian ležal vedľa neho a pozoroval ho. Práve ho hladil po vlasoch. „Kukuč princezná,“ povedal Sebastian a Jeremy sa začervenal : „Aká princezná! To si odpusti.“ Povedal a pozrel na oblohu. „Dočerta! To je už tma? Jeffry a Melodie ma zabijú,“ povedal Jeremy a vstával. Sebastian ho zachytil za ruku a zahľadel na prsteň. Vytiahol z vrecka retiazku a pripol mu ju na krk. „Toto je znak toho, že niekomu patríš. Znak toho, že patríš mne,“ povedal Sebastian a Jeremy pozrel na prívesok na svojom krku. Bola to strieborná retiazka. „Striebro?“ spýtal sa Jeremy so strachom v hlase. „Áno, symbolizuje vzťah medzi nami. Nebezpečenstvo, nemyslíš? Ale nemusíš sa báť. Neublíži ti. Pokiaľ ťa neprebodne alebo nepoškriabe, tak je neškodné. Musíš byť trošku opatrný,“ povedal Sebastian a pobozkal ho. Jeremy sa usmial a vtisol mu rýchly bozk. Objal ho a vychutnával si tento moment. Jeremy sa odtiahol a pozrel na retiazku. „Sľubujem, že ho budem nosiť. A vždy keď za tebou prídem, nechám toto doma,“ povedal a pozrel na prsteň. Sebastian sa usmial a pobozkal ho na ruku. „Ďakujem,“ povedal a obaja sa vybrali smerom k Jeremyho domovu. Sebastian ho odprevadil a zvyšok cesty prešiel Jeremy sám. Ako očakával, pred hradbami postávali Jeffry s Melodie. Obaja vyzerali vystrašení. „Ahojte,“ začal nevinne. „Kde dopekla si bol?!“ zvolala Melodie „Prepáč, Melodie. Stratili ste sa mi a ja som potom pri čistinke zaspal. Mrzí ma to,“ povedal Jeremy. „Báli sme sa o teba! Vieš čo riskujem týmito vychádzkami? Marco by ma zabil, kebyže vie kade sa túlaš. Vieš ako sa pohádal so Selin? Pretože ťa vystavovala nebezpečenstvu? Jeffry mi to povedal... Nechcem dopadnúť ako ona. Nemôžeš byť proste s nami?“ „Mrzí ma to Melodie, Už sa to nestane, sľubujem,“ povedal a všetci traja sa vybrali k hradbám. Jeremy šiel do izby a chytil sa za retiazku. Nemohol ju mať na krku. Prišli by na to a on nevedel čo by povedal, odkiaľ ju má. Musel ju zvesiť. Otvoril spodný šuplík a dal ju naspodok. Potom sa pozrel na prsteň na ruke a ľahol si na posteľ. „Možnože toto je iba ozdoba. Možno ani k svadbe nepríde. Možno to všetko skončí iba pri prsteni.“ Pomyslel si Jeremy a pozeral na plafón. Veril, že toto by mohlo byť riešenie všetkého. Pred očami mal vodcu vlkolakov. S myšlienkou na Sebastiana sa mu podarilo zaspať. Ráno sa zobudil, zapol si retiazku a zvesil prsteň, ktorý dal do šuplíka a vybral sa smerom ku stajniam. Zobral svojho koňa a počkal na Melodie s Jeffrym. Tento krát sa rozhodli, že ho nespustia z očí. Bol nadšený. Chcel vidieť Sebastiana, ale nevedel ako. Nemohol to povedať Melodie, ani len to, že sa chce s niekým stretnúť, brala by to ako zahýbanie jej bratovi. Veril, že ich Sebastian nájde. „Jeremy?“ oslovila ho Melodie, keď šiel Jeffry popredu. „Deje sa niečo? Zdáš sa mi nesvoj a všimla som si, že nemáš prsteň,“ povedala. „Všetko v poriadku, ja... len sa cítim akosi zviazaný...“ k prsteňu sa nevyjadroval. Veril, že nemusí. Navyše Melodie si môže domyslieť, že je to od hnevu alebo ďalšej hádky alebo len vzdor, čo by ani nemusela byť lož. „Necítiš sa s nami dobre?“ spýtala sa. „Cítim, ja len... Neviem ako to mám vysvetliť... Proste, mám taký drobný pocit, že keď som s vami stále je so mnou aj celá stráž. Chcem sa uvoľniť. Trošku sa prebehnúť. Nebudem dlho, sľubujem,“ povedal Jeremy a Melodie si vzdychla: „Ako chceš,“ povedala a pridala do cvalu. Vedel, že ju to trošku nahnevalo, ale teraz chcel byť iba so Sebastianom. Bol rád, že šiel za ním a na krku mal retiazku a prsteň trónil doma. Vedel, že Sebastian bude rád. Lenže nespravil ani pár krokov a už ho niečo udrelo do brucha. Spadol z koňa. Počul ako sa splašili ďalšie dva kone. Keď otvoril oči niekto ho kopol do brucha. Nemohol sa zo zeme zodvihnúť. „Ale, ale... Ktože nám to sem zavítal... Nie je to náš známy upír? Ako sa ti vodí... Už si zabil niekoho ďalšieho?“ Jeremy ten hlas poznal. Počul výkriky Melodie a Jeffryho. „Daj im pokoj, ty bastard!“ zakričal zachrípnuto Jeremy a pozrel sa do očí lovca Samuela. Sam bol pri ňom a vytiahol strieborný nôž. Začal mu prechádzať jeho tupou stranou po tvári. „Ale, no tak... Koho si nám priviedol so sebou? Ani som si nemyslel, že by sme sa mohli hrať všetci spolu... Milé prekvapenie... Za to by si si zaslúžil odmenu,“ povedal Sam a opäť kopol Jeremyho. Pristúpil k nemu ďalší lovec a držal ho pri zemi. Sam sa zatial presunul k Melodie. „Kto je toto pekné dievčatko? Žeby vraždiaca beštia?“ spýtal sa a porezal jej ruku. Melodie kričala. Sam sa smial a prikázal Kim, aby ju zviazala. „Povedz upírček, kto sú tvoji priatelia? Ak nie, zabijem ich jedného po druhom a ty sa na to budeš pekne pozerať, tak kto je táto upírka?“ spýtal sa Sam. „Kamarátka,“ odvetil keď lapal dych po ďalšom údere. „Kamarátka? Aké milé,“ povedal a presunul sa nad Jeffryho. Jeho úškrn zmizol. Hľadel do očí upírovi, ktorému sa v očiach leskli slzy. „Kto si ty?“ spýtal sa Jeffryho. „Som jeho brat,“ povedal uplakane. Samuel sa otočil a pokýval Kim. Tá zviazala i Jeffryho. Lovec, ktorý stál pri Jeremym ho udrel do hlavy. Jeremy stratil vedomie.

Lovec vzal pod pazuchu zviazanú Melodie, ktorá sa triasla od strachu. Jej krik bol tlmený látkou. Sam vzal pod pazuchu Jeffryho. Vytiahol ho na nohy. Jeffryho uslzené oči sa upreli na Samove. Sam ho popchol dopredu. Bol počuť tlmený plač a cestu si brázdil potom Jeffryho sĺz. Nemohli uveriť, že ich odvádzajú lovci. Prechádzali lesom. Zastavili sa až pri chatke, do ktorej vstúpili. Bola to poschodová chata. Kim a druhý lovec vzali Melodie do pivnice. Sam sa s Jeffrym vybral do podkrovia. Keď vošli s Melodie do pivnice, sotili ju do steny. Zviezla sa po nej na zem. Kim vytiahla nôž a druhý lovec Melodie držal na zemi. Začala sa ním pomaly zabárať do už raz porezanej ruky, ktorá sa ťažko hojila kvôli prítomnosti striebra. Melodie kričala, ale jej krik sa nedostal ďaleko. Mala totiž na ústach stále látku. Za to Sam Jeffryho sotil na gauč a látku mu z úst dal dole. „Prosím,“ začal Jeremy: „neubližujte mi,“ plakal ďalej. „Neublížim ti,“ povedal na čo obom vyrazil dych.

Jeremy sa prebral v Sebastianových rukách. „Čo sa stalo?“ spýtal sa ho vystrašene Sebastian. „Napadli nás lovci. Odviedli môjho brata a Melodie,“ povedal Jeremy vystrašene. „Pššt, pokoj, ktorý lovci vás napadli?“ spýtal sa Sebastian. „Bol to Samuel, ten istý čo napadol aj mňa,“ povedal  Jeremy. „Akoto, že ma tu len tak nechali?“ spýtal sa Jeremy. „Nebolo to len tak. Nechali tu s tebou dvoch lovcov. Myslím, že čakali kým sa preberieš,“ povedal Sebastian. „Kde sú?“ spýtal sa Jeremy. „Zabil som ich. Napadli i mňa, keď som sa k tebe približoval,“ povedal a Jeremy prikývol. „Viem kde majú skrýš. Pôjdeme tam a tvojho brata a to dievča zachránime. Si súčasťou svorky, ak je v nebezpečenstve niekto na kom ti záleží, pomôžeme ti, sľubujem,“ povedal Sebastian a pomohol mu vstať. „Ale vieš čo to znamená, však?“ spýtal sa Sebastian. „Dozvedia sa to o nás, musia, inak nám neuveria, že ich chceme zachrániť. Veríš im dosť na to, aby si im zveril takéto tajomstvo, tajomstvo, ktoré nás oboch môže stáť život?“ spýtal sa ho Sebastian a Jeremy bezmyšlienkovo prikývol. Nebol si istý, ale musel ich zachrániť. Sebastian na okamih zmizol. Zavolal svorku a vybral sa s Jeremym na miesto. Keď tam dorazili počuli hluk. Vedeli, že tam sú. Vošli dnu a hľadali upírov. V podkroví našli Melodie. Bola slabá a krvácala. Lovcov napadli a zabili. Jack vzal Melodie do náruče a vyniesol ju von. Tam jej roztrhol ranu a nechal vytiecť striebro. Bola príliš unavená a ubolená, aby sa bránila. Medzitým sa Sebastian a Jeremy vybrali hore za Jeffrym. Keď otvorili dvere, Sebastian sa vrhol na Sama a chytil ho pod krk. „Nie!“ skríkol Jeffry, ktorý na rozdiel od Melodie nebol priviazaný, ani nemal nijaké škrábance. „Aké nie?“ pýtal sa Jeremy. „Prosím, neubližuj mu,“ povedal Jeffry.  „Veď nás napadol a ublížil Melodie i mne,“ povedal Jeremy. Jeffrymu sa spustili z očí slzy a postavil sa pred Sama. Sebastian sa otočil k Jeremymu a povedal: „Myslím, že sa tvojmu bračekovi tento lovec páči a obávam sa, že to bude zjavne obojstranné,“ povedal a sledoval jeho reakciu. Tomu skoro spadla sánka: „To je blbosť... Ako si na niečo také prišiel?!“ Sebastian nadvihol obočie a povedal: „To vidí aj slepý, pozri ako ho bráni. Stojí pred ním, aby sme mu náhodou neublížili a plače kvôli nemu, pretože doteraz bol v poriadku a navyše nie je ani zviazaný, nemá skrivený ani vlas na hlave. Čo ty nato?“ „Nie, nie, nie... To musí byť nejaká blbosť,“ začal Jeremy panikáriť:  „To nie je možné... Ako? Veď je to vrah? Čo to dočerta nevidíš?!“ „Upokoj sa, to isté sa dá povedať i o nás a napriek tomu to je tak ako to je. Lásku si nevyberieš. Mal by si byť tolerantnejší vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame,“ povedal Sebastian milo, „potrebujeme každého na svojej strane.“ Jeremy vedel, že Sebastian má pravdu, ale nemohol tomu uveriť. „To, že sa ma pokúšal zabiť vieš?“ spýtal sa Jeremy. Jeffry prikývol. Jeremy sa otočil na päte, ale Samova ruka ho zastavila. „Počuj upír. Mrzí ma čo sa stalo. Záleží mi na ňom, a preto myslím, že by sme mali zahodiť nezhody medzi sebou,“ povedal. Žiaľ tú lútosť, o ktorej hovoril tam nebolo počuť. „Mrzí? Veď si ma dnes napadol! Mučil si Melodie! Kde je tá lútosť?!“ skríkol Jeremy. Bol nahnevaný. Predpokladal, že ten lovec si z neho robí srandu. „Si myslíš, že som padnutý na hlavu?! Tieto bludy môžeš rozprávať jedine tak môjmu bratovi!“ „Upokoj sa... Navrhujem prímerie. Záleží mi na Jeffrym a keďže si jeho brat, nedotknem sa ťa. To čo sa dnes stalo bolo nepredvídané a nečakané. Proste sa to stalo, nemalo sa, ale stalo. Nemôžem za to. Nebol som tam sám. Nemohol som sa priznať, že mi na ňom záleží a nechať vás ísť. Sú to lovci,“ povedal Sam. „Nie sú, už nie. Zabili sme ich,“ povedal Sebastian a Sam mu zahľadel do očí. „Tak potom to vyriešilo časť problémov. Už vás nenapadnú, keďže sú mŕtva a ja tiež nie. Chcem mier. S vami všetkými. Už nechcem byť lovec upírov,“ povedal Sam a Jeffry ho sledoval s nevôľou. „A to ti mám veriť?“ spýtal sa Jeremy. „Ja mu verím,“ ozval sa po dlhšej dobe Jeffry: „pochop braček. Nikdy som si nemyslel, že by sa mi mohlo niečo také stať. Ale stalo. Záleží mi na ňom. Prosím, pochop to. Viem, že sa niečo také chápe ťažko...“ „Ťažko? Nerád ti kazím radosť Jeffry, ale zjavne si nepostrehol to čo máš pred sebou. To čo je medzi nami sa chápe ľahšie ako to čo máme pred sebou. Pretože tuto tvoj podarený brat, vzor cnosti, mimochodom, si tu nakráčal s vlkolakom,“ povedal víťazoslávne Sam. Tento krát bol šok a zdesenie na Jeffryho tvári: „Vlkolakom?“ spýtal sa vystrašene. Jeremy vrhol nahnevaný pohľad na Sama. „Nepozeraj na mňa tak. Ty si začal obviňovať. Musel som sa nejako brániť,“ povedal Sam s úsmevom. „Som rád, že sa bavíš,“ povedal Jeremy sarkasticky. „Musíme sa pozhovárať. Ale nie tu a nie teraz. To čo sa tu stalo zostane zatiaľ medzi nami. Melodie nič nepoviem. Teraz ideme domov,“ povedal a šiel von pred chatu, aby sa pozrel na Melodie. Tá už bola žiaľ pri vedomí. Netrvalo dlho kým si spojila dve a dve. Videla ženu vo vlčej podobe, na dverách škrábance od vlčích pazúrov, v očiach des. „Dopekla, všetko sa kazí,“ povedal Jeremy a Sebastian ho chytil za rameno. Jeremy sa vybral jej smerom a Sebastian zostal vzadu. Striehol na Jeffryho. Samuel mal dosť rozumu, aby zostal v chate a nepridal problémy ešte i Jeffrymu. Sebastian sledoval z diaľky ďalší problém, ktorý bol pred nimi. Žiaľ s týmto nepočítal a už vôbec nie takto skoro. Všetko mohlo v okamihu prasknúť a obaja mohli zomrieť. Ich život teraz ležal v rukách dvoch upírov. Pochyboval, že by Jeremyho zradil vlastný brat, upír nevyzeral kruto, navyše mohol byť zabitý tiež, ale to dievča.... to je niečo iné. Bola to sestra Marcusa. Bola z rodiný Weedy, navyše proti nej nemal Jeremy nič... Žiadnu páku, ktorou by ju zadržal a to bol problém. Obával sa výsledku, ale toto bolo čisto na Jeremym. Nechcel to ešte viacej pokaziť. Melodie sa obrátila na Jeremyho, a potom na svorku vlkov. V očiach jej zasvietilo pochopenie. „Čo sa to deje? Prečo si prišiel s tými vlkmi? Akoto, že na nás neútočia, ale zachránili nás? Čo sa tu deje?“ spýtala sa s nádychom hystérie. To bolo zlé. Jeremy sa na ňu pozrel a povedal: „Pozri Melodie. Nie všetko je tak ako nás to učili, nie všetko je také ako nám vraveli. Títo vlci ťa zachránili. Nebyť ich, tak by si bola mŕtva. Ty i Jeffry,“ to, že Jeffry by sa z toho dostal zjavne bez ujmy neprezradil. „Vlci?! Ako môžeš niečo také povedať! Sú to vlkolaci! Vraždia nás, sú to ohavné príšery, ktoré vraždia samé seba,“ povedala. Jeffry si povzdychol: „Presne to isté som si myslel aj ja. Nemal som možnosť myslieť si niečo iné. Presne toto nám vraveli od narodenia, ale prišla možnosť, kedy som ich stretol na vlastné oči. Bolo to vtedy, keď som neprišiel v noci domov. Narazil som na lovca, ktorý by ma bol zabil kebyže ma nezachránia vlci. Sú to oni, ktorým vďačím za život. Pár dní nato ma zachránili opäť pred lovcami. Nemuseli, nik z nich to nemusel robiť, zachrániť upíra? Úprimne, Melodie, kto z nás by zachránila vlkolaka? Nikto. Ani jeden z nás by to nespravil. Vyhli by sme sa im oblúkom. Ale oni to spravili a spravili to nie raz, ale dnes je to už tretíkrát. Bol som vydesený, keď sa to stalo prvýkrát. Bol som v šoku, že to boli oni kto ma zachránili, kto mi pomohol a nenechal ma zomrieť. Neveril som tomu, ale uvedomil som si, že sú lepší ako my, Melodie. Môžeš na nich kydať koľko chceš, ale jedno nezaprieš, zachránili ťa. Keby nebolo och, bola by si pravdepodobne mŕtva,“ povedal Jeremy. Melodie na neho hľadela vydesene. „To nemyslíš vážne... Ak sú takí dobrí, ak sú skutočne takí iní ako nám o nich tvrdili, tak ti nebude vadiť ak to nahlásim,“ povedala Melodie. „Nie,“ po prvýkrát sa ozval Sebastian. „Počuj dievča, neuvedomuješ si, že paktovanie sa s vlkmi je konečná? Teba možno nezabijú, ale Jeremyho pravdepodobne áno,“ povedal. Melodie na neho hľadela so strachom. Potom sa pozrela na Jeremyho. „Ale toto nemôžeme utajiť. Môj brat sa musí dozvedieť čo sa tu stalo. Musí vedieť, že sa stretávaš s vlkolakmi. Je mojou povinnosťou mu to ohlásiť,“ povedala Melodie. „V žiadnom prípade. Vieš kto je tvoj brat, upírka? Vieš to? Tak ja ti to poviem. Si mladá. Nevieš čo sa dialo, nepoznáš svojho brata tak ako ho poznám ja. Marcus Weedy bojoval vo vojne. Vieš čo bola jej príčina? Jedna vysoko postavená upírka sa zamilovala. Vieš do koho? Do vlkolaka. Vtedy neexistoval strach a nenávisť medzi nami, nie až tak ako dnes. Žili sme spolu. Všetci. Vlci, upíry i ľudia. Nebol lovec a jeho lovná korisť. Vychádzali sme, iba sme sa nemiešali. Upíry by neprežili takú potupu, aby sa niekto z ich rasy spojil s vlkolakom. Ale stalo sa. A malo to následky. Upírku prichýlila svorka vlkov, mohli byť šťastní, boli spolu, ale upíry to nemohli nechať tak. Rozpútala sa vojna. Upíry plienili, vraždili, hľadali naše skrýše. Mučili. Napokon ich našli. Oboch ich zabili. A vieš kto ich zabil? Kto pomstil pošpinenú česť rodiny? Jej vlastný brat!“ povedal Sebastian. „Neverím ani slovo,“ povedala Melodie, „navyše to nemá nič s mojim bratom,“ povedala pevne. „Skutočne? A kto si myslíš, že bol ten upír, ktorý zabil svoju vlastnú sestru, ktorý chránil česť rodiny... Upír, ktorý viedol vojnu po boku Aria Xellos bol Marcus Weedy. Práve Marcus zabil svoju sestru,“ povedal Sebastian. Melodie krútila hlavou. „Ja nemám sestru,“ povedala. „Nie, už nemáš. Vďaka nemu,“ prikývol Sebastian. Melodie vstala a pristúpila k Sebastianovi. Jeremy stál prikovane na mieste. Bol v šoku. Toto mu Sebastian nepovedal. „Nič z toho nie je pravda. Sú to iba bludy, ktorými nás chcete obalamutiť. Ibaže ja som hrdá upírka. Neotočím sa svojej rase chrbtom iba preto, že nejaká spodina osočuje moju rodinu. Preto sú upíry taký silný, pretože držia spolu,“ vyhlásila Melodie. „Ach ty hlúpučká, keby to tak bolo, nič by sa nebolo stalo. Mala by si otvoriť oči a prestať byť naivná. Pokiaľ tomu tak je, tak prečo sa obávaš o Jeremyho život? Prečo nejdeš a nepovieš, že sa s nami stretol. Ja ti poviem prečo, pretože sa bojíš. Bojíš sa, že tá ilúzia, ktorú si si vytvorila sa rozpadne. Pretože sa bojíš, že keby to upíry zistili, okamžite by padla tá ich lojalita, ktorú tu prezentuješ a zabili by ho,“ povedal Sebastian. Melodie prešla k Jeremymu, chytila ho za pazuchu a prehlásila: „Ideme!“ Jeremy sa na ňu pozrel a povedal: „V poriadku Melodie, pôjdeme. Jeffry, poď. Ale žiadam ťa o to, aby si Marcovi ani nikomu inému nič nevravela. Pretože tu bude môj život, s ktorým budeš hazardovať.“ „Marco by ťa nikdy nezabil, nikdy by ti neublížil. Dopekla! Čo všetko pre teba urobil! A kde je tvoja odmena! Môj brat ťa miluje, robí všetko preto, aby ťa ochránil a ty sa za jeho chrbtom vydávaš do rúk vlkolakov?! Ako mu to môžeš robiť! Bola som na tvojej strane. Kryla som ťa, verila som ti. Dúfala som, že sa snažíš, že robíš niečo preto, aby si sa mu odvďačil, aby si váš vzťah upevnil, ale ty nie! Očierňuješ ho bezdôvodne.... Ako ti mohlo napadnúť, že by niekoho z našich zabil, že by zabil teba alebo mňa...“ To už Melodie plakala. Jeremy ju objal: „Prepáč. Nič také si o Marcovi nemyslím. Ver mi, ale nemôžeš nikomu povedať, že som sa s nimi stretol. Neverím, že by mi ublížil Marco, ale niekto by mohol. Mohlo by to vypuknúť do občianskej vzbury. Prosím Melodie. Nechaj si to pre seba a ja sľubujem, že sa to už viacej nestane,“ povedal Jeremy. Melodie potiahla nosom, utrela si slzy a prikývla: „Ak sa to už nestane, tak to nikomu nepoviedm, ale Marco by to vedieť mal. Mal by si mu to povedať,“ povedala pevne. „Len to prosím nechaj na mňa. Nebude sa to opakovať a nik sa to nemusí dozvedieť. Sľubujem, že odteraz sa budem snažiť viac,“ povedal Jeremy a Melodie na to: „V poriadku, verím ti.“ Sebastian ho chcel zastaviť. Chcel mu povedať, že je to s Marcusom skutočne pravda, chcel s ním byť. Nechcel, aby sa už viacej nestretávali, potrebovali nájsť iné riešenie, ale vedel, že teraz by to všetko ešte zhoršil. Počká na neho, keď vyjdú z hradieb, počká si ho a zastaví, pozhovára sa s ním, aj keby to malo byť pred tou upírkou. Len ju musí nechať nejaký čas vychladnúť. Zatiaľ ho bude pozorovať. Sľúbil si. Jeffry šiel v závese. Melodie sa od nich trošku oddelila, šla prvá. Jeremy vedel, že sa to všetko pokazilo. Našťastie nik z nich nevedel, že k Sebastianovi niečo cíti. A aj tak to zobrali dosť zle. Hlavne Melodie. Jeffryho by mohol dostať na svoju stranu, ale Melodie... To bolo niečo iné. Bola to predsa len Marcova sestra. Marco... Je možné, že by zabil sestru? Vlastnú sestru? Ale o žiadnej nevedeli... Nechcelo sa mu niečomu takému veriť. Sebastian sa musel spliesť. Marco mu nepripadal ako človek, ktorý by zavraždil príbuzného. Vedel, že sa to pokazí medzi ním a Sebastianom, nebol naivný ani hlúpy, ale nečakal, že to bude tak skoro. Mohol to tušiť, keď sa do toho zatiahla i Melodie. Ibaže vtedy neuvažoval. Jediné na čo myslel bolo, že obaja sú v rukách lovcov, ktorí ho takmer zabili. Jediné čo mal v hlave bolo ich oboch zachrániť. Melodie by si to mohla uvedomiť, mohla by si uvedomiť, že jej vlkolaci zachránili život, že bez nich by bola zjavne mŕtva. Pozrel na Jeffryho. Ten kráčal s hlavou v zemi. Vedel, že sa bojí. Bojí sa toho, čo bude nasledovať. Toho, že sa zjavne zahľadel do lovca. „To sa mi snáď sníva... Ako sa to mohlo stať? Kedy sa to mohlo stať a práve do toho Sama. Keby si vybral niekoho kto nevraždí a neubližuje.... Proste je to čím ďalej, tým lepšie,.“ pomyslel si Jereemy. Ale jedno vedel. Nikdy to nikomu nepovie. Nechcel hazardovať s bratovým životom. Ani len s myšlienkou na to. Skôr ako Melodie to mohol povedať radšej Selin. Pri tej predstave sa zasmial. Možno by ho pochopila lepšie. Ktovie... Ale nemienil to povedať nikomu. Už tak je to dosť napäté. Prišli k dedine. Melodie zvesila nejaké oblečenie a prezliekla sa. Rany mala zahojené, ale oblečenie potrhané. Vyhodila ho do ohniska a bez slova šla ďalej. Jeremy si oddýchol. Práve sa zbavila dôkazov na dnešnú noc. Pravdepodobne to zostane medzi nimi. Ale čo Sebastian? Čo vychádzky? Blížili sa k hradbám. Rozhovor s Jeffrym teraz nemienil riešiť a nemienil riskovať, že by ich niekto počul. Budú sa musieť pozhovárať, ale jedine v tom prípade ak nájdu správne miesto a v správnom čase. Nemohol riskovať nič. Všetci traja šli do svojich izieb. Jeffry hodil smutný pohľad na Jeremyho a Melodie sa na nikoho ani len nepozrela. Jeremy vošiel do izby, vysunul zásuvku, dal do nej retiazku a dal si prsteň. Dúfal, že bude mať retiazku ešte na krku. Ľahol si na posteľ. Nedokázal zaspať. Obloha čoraz viac tmavla až bola takmer čierna. Jeremy neustále myslel na dnešok. Na všetko možné. Vtedy ho napadlo, že by mohol prísť na to čo sa v skutočnosti stalo. Potreboval to vedieť. Chcel vedieť čo s tým má Marco. Síce neveril, že by niekoho zabil a už vôbec nie sestru, o ktorej nikto nikdy nepočul, el spomenul si na útržok rozhovoru, ktorý si vypočul a vedel, že Marco s Ariom niečo skrývajú. Chcel prísť na to čo. Problém bol v tom, že nevedel ako a kde začať. Potichu sa postavil z postele. Prešiel chodbou a schodmi na najvyššie poschodie. Zastavil sa pred otcovými dverami. Ak mali nejaké tajomstvo, tak pravdepodobne nájde dôkazy v ich izbách. Do Marcovej izby sa neplánoval pozrieť, nie je idiot, ale do otcovej... Prečo nie? Možno tam skutočne niečo nájde. Zastavil sa, keď počul za dverami otcovo pravidelné oddychovanie. Spal. Prešiel k ďalším dverám a otvoril. Zamknuté. Ani nevedel čo hľadá. Či vôbec niečo hľadá. Pozrel na dlhú chodbu a na posledné a najvzdialenejšie dvere. Dvere vedúce do izby jeho matky. Pravdepodobne bola tá izba zamknutá od momentu, kedy zomrela. Neupratovalo sa tam, nechodilo sa tam. A jeho prepadla túžba tam ísť. Možno, že toto bola chvíľa, kedy ju potreboval. Veril, že ona by sa mu chrbtom neobrátila. Tak veľmi ju chcel vidieť, pozhovárať sa s ňou, možno sa jej i zdôveriť. Lenže jediné čo po nej zostalo boli hluché obrazy na stenách a zamknuté dvere izby. Chcel tam ísť. Po prvýkrát vo svojom živote ho premkla obrovská túžba tam ísť. Možno tam nič nebolo, Možno iba holé steny, ale i tak to chcel. Možno by ju tam cítil. Jej vôňu, možno by tam našiel nejaké jej veci... Cítil sa mizerne. Podozrieva vlastnú rodinu, ani nevie z čoho... Že majú tajomstvá? Kto nemá... Dokonca i on... Lenže Sebastianove slová mu len tak nedali. Proste, neveril im, ale niečo mu nesedelo. Inokedy by možno zlanáril Melodie. Rozumeli si. Ale tentoraz nemohol. Jeffryho do toho ťahať nechcel. Bolo to na ňom, ale... Začínal sa cítiť zle. To, že sa stretáva so Sebastianom, teraz do toho zatiahol i Melodie a Jeffryho, Jeffry sa stretáva s lovcom, Jeremy im všetkým klame, je otázkou času, kedy mu prídu na vychádzky, na Sebastiana, a teraz ešte upodozrieva rodinu. Rozhodili ho nejaké slová, ktorým aj tak neverí... A napokon túži po matke, ktorú ani nepoznal. Zviezol sa po jej dverách na zem. Chvíľu tam sedel a uvažoval. Potom sa zodvihol a odišiel do izby. Nevedel čo si od toho sľuboval. Ale chcel sa dostať ku kľúčom. Podstatné bolo zistiť kto a kde ich má. Napokon si povedal, že sa zbehne pozrieť do kuchyne, tam visia kľúče, ale nebol tam ani kľúč od jej izby, ani od izby jeho otca či jeho pracovne. Vedel, že tie kľúče bude mať on. Vybral sa späť na poschodie. Pomalinky pootvoril otcove dvere. Dosť hlasno chrápal, takže ho nepočul. Kľúče tam však nikde nevidel. Neodvážil sa prehrabávať šuplíky. Otočil sa, zatvoril dvere a vybral sa do izby. Ak chce tie kľúče, bude musieť niečo vymyslieť. Zatiaľ sa šiel vyspať. Tentoraz už zaspal.

Melodie zmárali výčitky svedomia. Tak strašne chcela ísť za Marcom a všetko mu povedať. Veril jej a ju to mrzelo. Ale niečo na tom bolo. Jeremy mal pravdu. Bála sa. Bála sa mu povedať, že sa jeho snúbenec stretával s vlkolakmi. Jeremy jej sľúbil, že sa to už nestane. Musela mu veriť. Samozrejme, že s ním bude na každom kroku. Tentoraz ho nenechá upláchnuť. Budú spolu, všetci traja. Aspoň zaistí, že sa s nimi Jeremy už viacej nestretne. Verila, že Marco by bol spokojný, ale takisto vedela, že by sa hneval a bol by z nej sklamaný. Nielen z nej. Nemohla to dopustiť. Nechcel kaziť to čo i tak ledva držalo. Tentoraz dávala za vinu Jeremymu. Videla ako sa Marco snaží už od začiatku. Videla ako veľmi mu na tom záleží, aký je opatrný. Ale rovnako tak videla ako je Jeremy tvrdohlavý a neprispôsobivý. Vedela, že pokiaľ im to neklape, tak je to práve jeho vina. Nechcel robiť kompromisy, nechcel sa prispôsobovať. Vedela, že Marco sa snaží. Tak strašne mu chcela pomôcť. Dúfala, že potom čo povedala Jeremymu sa to dajako dá do poriadku. Vedela, že tým včerajškom utrpelo aj ich priateľstvo. Ale s tým nemohla nič urobiť. Za to môže iba Jeremy. Nemal sa s nimi stretnúť. Jednoducho nemal. Nehovorili im celý život aký sú a čo sú zač?! Hovorili... a tí ohavní vlkolaci si ešte vymyslia, že jej brat niekoho zabil... Svoju vlastnú sestru. Žiadnu sestru nikdy nemala. Boli iba oni dvaja a jej by Marco neublížil, ani Jeremymu. Obyčajné lži...

Ráno sa Jeremy vybral k stajniam. Bol zvedavý čo bude dnes. Na ruke mal prsteň a retiazku mal v poslednej zásuvke. Nechcel riskovať, že by si niečo Melodie všimla, ani ju nechcel provokovať. Melodie prišla do stajne a za ňou utiahnuto Jeffry. Ani na jedného sa nepozrela. Hľadela rovno na svojho koňa. Odviazala ho a nasadla. Jeremy nasledoval jej príklad. Jeffry neustále hľadel do zeme. Vysadol tiež. Všetci traja šli bez slova za sebou. Melodie sa stále otáčala či sú všetci traja. Jeremy počkal kým budú dosť ďaleko a zliezol z koňa. Melodie sa okamžite zastavila a Jeffry tiež. „Čo robíš?!“ spýtala sa ho. „Chcem sa s tebou pozhovárať,“ povedal Jeremy. „Nemáme sa o čom,“ odvetila Melodie. „Ale máme. Veľmi mi na tebe záleží Melodie. Na tebe i na Jeffrym. Si pre mňa ako sestra, ktorú som nemal. Vyrastali sme spolu, žili sme spolu, hrali sme sa spolu a zrazu sa mi zdá, že sa od seba čoraz viacej vzďaľujeme. Prosím, Melodie. Sme ako súrodenci, vždy som to tak bral. Skvele si rozumieme. Nejde o Marca, ale o nás. Marco je od teba o dosť starší. Nikdy sa s tebou nehral, nikdy sa s tebou nejašil, nehovoril ti tajomstvá, to čo ho trápi, ani ty jemu. Ale my dvaja sme to všetko robili. Nestaviam sa medzi teba a Marca, ani nikdy nebudem. Nechcem ťa proti nemu huckať. Ani ja neverím tomu čo nám vraveli. Obaja poznáme Marca a nebudeme ho očierňovať. Čo je medzi mnou a Marcom, to je iba medzi nami dvoma. Obaja sa snažíme. Možno to nevidíš, ale snažím sa i ja. Bol som sa ospravedlniť, priznal som si chybu. Snažím sa robiť kompromisy a upevniť náš vzťah. Predsa len, budeme spolu navždy. Máme kopec času, aby sme náš vzťah upevnili, ale teraz mi ide o teba Mel,“ povedal Jeremy. „Nevolaj ma tak,“ povedala Melodie. „Prečo? Keď sme boli deti volal som ťa tak... Vtedy sme boli ty a ja proti celému svetu. Prečo by to malo byť teraz iné,“ povedal Jeremy. „Pretože ty to robíš iné. Ty to kazíš. Ideme niekde spolu, ty sa vytratíš. Stretávaš sa potajme s vlkmi, našimi úhlavnými nepriateľmi a všetkým navôkol klameš. Ani len mne si nič nepovedal,“ povedala Melodie. „Viem. Mrzí ma to. Všetko ma to veľmi mrzí. Bol by som rád, kebyže to všetko vrátime späť k starým časom. Keď sme sa zabávali a boli bezstarostní...“ „Niečo také sa nedá. Nemôžeš byť bezstarostní, pretože už nie si dieťa. Nemôžeš sa chovať ako dieťa. Každý musí vyrásť, každý musí dospieť a niesť zodpovednosť za svoje činy,“ povedala Melodie. „Ale však by si to chcela vrátiť, Mel?“ „Chcela, ale tým sa nič nemení,“ povedala Melodie. „Tak to vráťme. Aspoň ten vzťah medzi nami. Sľubujem, že od teraz ti nebudem klamať. Nebudem mať pred tebou tajomstvá. A opäť môžeme byť ty, ja a teraz i Jeffry proti svetu spolu....“ usmial sa Jeremy a Melodie sa usmiala tiež. Vedel, že to je na dobrej ceste. Ešte do toho nejako bude musieť zakomponovať Sebastiana a juchú... Všetko bude perfektné.

 
 

 


Kontakt



Archiv

Kalendář
<< srpen / 2018 >>