Jdi na obsah Jdi na menu
 


Neistota- 3-4

5. 1. 2016

Sebastian  hľadel do lesa, na miesto, kde zmizol upír Jer. Dúfal, že sa ten chlapec dostal domov bezpečne. „Prečo by som sa vlastne mal starať o to, či dorazil bezpečne alebo nie?“ behalo Sebastianovi mysľou. „Môžeme byť radi, že to dopadlo takto a nie horšie,“ povedala Shelly. „Som rada, že je ten chlapec preč. Niežeby som proti nemu niečo mala, ale je to upír a už len jeho prítomnosť tu spôsobovala napätie,“ povedala a usmiala sa na Sebastiana. „Navyše, konečne máme čas sa trošku venovať i blížiacej sa svadbe Jacka a Timei. Ako vodca máš predsa ešte veľa povinností,“ usmiala sa a chytila Sebastiana za ruku. Vyrušila ho zo zamyslenia a potiahla ho k ostatným. „Čas na prípravy!“ zvolala a tým prerušila hluk, ktorý po upírovi zostal.

 

„Dobrý deň pane, som rád, že som Vás zastihol. Nerád Vás totiž vyrušujem.“ „To je v poriadku, chlapče, len poď ďalej,“ povedal  Ario. „Čo máš na srdci Marco?“ „Prišiel som Vám oznámiť, že som Vášho syna požiadal o ruku,“ povedal Marco. „O ruku?“ spýtal sa prekvapený Ario. „Čo ťa k tomu viedlo, synak?“ „Váš syn chodil veľmi často mimo hradby, riskoval svoj život nevedno kde a dnes sa takmer nevrátil domov. Nestrpím, aby si môj snúbenec ohrozoval život a aby sa flákal po miestach, kde môžu prebývať naši nepriatelia. Sám sa nepriznal kde bol, nič k tomu nepovedal, ale garantujem Vám, že ja na to prídem.“ „Ohrozoval život? Nie, nikde nebol, bol vo svojej izbe,“ povedal znepokojený Ario. „Som prekvapený, že o tom neviete, pane. Nechcem narúšať dôveru medzi Vami a Vašou pani, ale mali by ste sa s ňou zjavne pozhovárať a zamyslieť sa nad tým,“ povedal Marco. „Pevne verím, že mám Vaše požehnanie a dôveru, pane.“ „Iste Marco, obom Vám to prajem. Svojho syna prenechávam na teba. Od dnes je iba tvoj. Len ty si s ním môžeš robiť poriadky. So svojou ženou sa pozhováram ja,“ povedal Ario načo sa Marco mierne uklonil a otočil sa smerom k dverám vedúcim z pracovne. „Ešte niečo synak. Svadbu ste naplánovali na Jeremyho sté narodeniny alebo ste o tom ešte neuvažovali?“ „Úprimne, nemal som čas sa s ním poriadne osobne pozhovárať, čo samozrejme mienim zmeniť. Chcem mu však dať určitý čas a priestor, aby nemal pocit, že ho zaháňam do kúta, preto Vám nechcem poskytnúť termín skôr ako sa na ňom s Jeremim dohodneme,“ povedal Marco. „V poriadku synak. Som rád, že si môj syn. Máte moje požehnanie a máš moju plnú dôveru Marco. Ako som povedal, čo sa týka Jeremyho je výhradne v tvojich rukách. Nebudem zasahovať. Ani ja a ani moja manželka, o to sa postarám. Budem rád, keď mi oznámite termín svadby, aby som sa pripravil na odstúpenie. Po toľkých rokoch bude pre mňa konečne oddychujúce prenechanie vlády tebe synak. Som presvedčený, že budeš skvelým vládcom,“ povedal Ario. „Ďakujem, otec,“ povedal Marco a odišiel.    

 

„Nenávidím ho,  chce sa mi pomstiť za to, že som odišiel, za to, že nie som taký akým ma chce mať, nenávidím ho,“ povedal Jeremy. „Tak nehovor, je to tvoj snúbenec, tvoj budúci manžel. Nespravil to preto, aby ti ublížil. Naopak Jeremy, spravil to preto, aby ťa chránil, aby sa už nikdy nič podobné nestalo,“ povedala Selin. „Dal mi facku,“ povedal Jeremy na obranu. „Podľa tvojich slov a činov usudzujem, že si si tú facku zaslúžil,“ usmiala sa Selin. „O tom to je Jeremy, o hádkach, o nezhodách, ale za tým všetkým je niečo krásne. Teraz to nevidíš, si nahnevaný na neho, na mňa a na celý svet, ale je to tak. Len čo prejdete touto fázou, uvidíš, že si začnete rozumieť, začnete sa stretávať čoraz častejšie, budete spolu tráviť mnoho času a láska príde sama, vždy to tak je. Len tomu treba dať voľný priebeh, dovoľ mu, aby sa k tebe priblížil a nevrav také slová, ktorými by si mohol vám obom ublížiť. Žiadna nenávisť Jeremy. Úprimne, som rada, že to takto dopadlo. Nebola som nadšená z tvojich prechádzok, ale bála som sa ti to povedať, aby som nepokazila ten pekný vzťah, ktorý je medzi nami. Vždy, keď si odišiel, zmietal mnou strach a panika. Možno nie si môj pokrvný syn, Jeremy, ale si môj syn a to sa nikdy nezmení. A teraz musím ísť za tvojim otcom. Treba mu oznámiť túto veľkú novinu, i keď si myslím, že Marco sa o to už postaral,“ povedala Selin a postavila sa. „Ja sa na teba nehnevám, hnevám sa iba na neho,“ povedal Jeremy a uhol pohľadom. „To prejde,“ povedala Selin. „Nemyslím si, bol som v tom, že mám voľnosť, že môžem robiť čo chcem, užiť si život pokiaľ je len môj a nie jeho a on mi to vzal, to jediné čo bolo moje,“ povedal Jeremy a hľadel do prázdna. „Neber to tak tragicky. Viem, že sa hneváš, že nevieš pochopiť, prečo to spravil teraz a nepočkal pokým nemusel. Ale sám uvidíš, že za pár rokov sa nad týmto už len pousmeješ,“ povedala Selin a odišla. „To určite,“ povedal sarkasticky Jeremy a premýšľal, že by mu bolo lepšie pokojne aj vo svorke vlkov. V tom sa ozvalo slabé klopanie a do miestnosti vstúpil Jeffry. „Ahoj, bráško,“ povedal jeho mladší brat. „Mrzí ma čo sa stalo. Asi už nikam nebudeš môcť ísť. Marco je dosť tvrdý čo sa týka jeho pravidiel. Pochybujem, že ťa niekde pustí. Budeš ako ja. Zavretý medzi štyrmi stenami. Pre teba to bude horšie, lebo si už behal sem a tam, ale chápem ťa. Len ma mrzí, že už spolu nikam nepôjdeme. Nie je tu nik, kto by ma vzal mimo hradby a ja som tak strašne chcel ísť s tebou do sveta,“ povedal Jeffry sklamane a zvesil hlavu. „Pokoj bráško,“ povedal Jeremy a vstal z postele. Pristúpil k Jeffrymu a postrapatil mu vlasy. „Neboj sa, raz sa odtiaľto spolu niekam vyberieme. Mňa a ani teba tu nikto večne držať nebude. Ani sa nenazdáme a začneme spolu chodiť po cestách, po dedinách a zažijeme toľko dobrodružstva, čo nik iný,“ povedal Jeremy a Jeffryho nálada ihneď stúpla „Skutočne? Sľubuješ?“ „Sľubujem,“ povedal a sadol si opäť na posteľ. „Pozri Jeffry, nemohol by si povedať kuchárke, aby mi priniesla niečo pod zub, som hrozne slabý a vyhladovaný. Potrebujem krv, no nemal som príležitosť si po ňu ísť a navyše nechcem, aby si mysleli, že som na pokraji kolapsu,“ povedal Jeremy. „Jasne bráško, ale pod podmienkou, že mi povieš, čo sa ti stalo,“ povedal Jeffry a Jeremy prikývol.

 

Melodie sedela v izbe, v ruke držala knihu. Ani sa nesnažila hľadať v texte pasáž, kde skončila. Bolo to zbytočné. Jej myšlienky príliš vírili a ona uvažovala ako to dopadne. Obávala sa, že nič dobré z toho nevznikne. Nie, ak tomu nedopomôže. Marco sa pred chvíľou vrátil. Predpokladala, že bol u Aria. To je celý on, samozrejme ho už oboznámil so zásnubami. Teraz bolo len otázkou času, kedy sa na svadbe s Jeremim dohodnú. Taktiež mala strach čo všetko Marco vypustil z úst. Bála sa, že by svojimi slovami mohol ublížil Selin, a tak naštrbiť dôveru, ktorá je medzi ňou a Ariom. Nechcela, aby sa Selin dostala do ťažkostí, vedela, že má Jeremyho rada rovnako ako on ju a obávala sa, že by si to Jeremy bral za vinu. Nechcela mu pridávať starosti. Ani jemu, ani Selin a ani nikomu inému. Už tak bola situácia v klane dosť napružená a Marco bol nevyspytateľný. Nevedela, kedy sa za Jeremim vyberie a dohodne na svadbe. Dúfala však, že má aspoň trochu rozumu a nechá Jeremyho vychladnúť. Postavila sa z postele a zatiahla závesy. Keď však zaťahovala závesy, napadlo jej, že by Jeremyho mohla kryť ona. Sú predsa priatelia a väčšinou na prechádzky mimo hradby chodievali spolu, a tak by tomu mohlo byť i teraz. Jeremy by bol ako tak spokojný, aspoň do svadby a ona by sa možno mimo hradby s niekým zoznámila a Jeffryho by mohli z času na čas vziať zo sebou, aby sa konečne naplnili jeho túžby po dobrodružstve.   

 

„Ahoj, nechcela som ťa vyrušovať. Nevedela som, že si tu,“ povedala Susan a otočila sa na odchod. „Nie, počkaj! To nevadí, ja som... ja som tu aj tak nemal nič na práci,“ povedal Derek a dobehol ju. „Nechcem, aby si si myslela, že s ňou niečo mám,“ povedal Derek. „S kým?“ spýtala sa Susan. „S tou dievčinou... Shelly, Shelby, alebo tak nejako,“ povedal Derek. Susan sa zasmiala a pohladila ho po tvári. „Ale ty hlupáčik. Je to Shelly a je to moja kamarátka. Dobrá kamarátka. Navyše nevidím dôvod, prečo by som si mala niečo také myslieť. Veď aj tak sme len priatelia. Je mi jedno s kým si, s kým chodíš a koho si vodíš domov. Je mi jedno koho ľúbiš Derek. Ja som len kamarátka, pretože kamarátky sa domov nevodia, však?“ povedala Susan a otočila sa. Derek ju chytil za ruku a otočil k sebe. „Nie Susan, ja som ťa nevzal domov, lebo ešte ani nevedia, že niekoho mám. Idem na nich pomaly. Vieš, oni si myslia, že preberiem remeslo a do smrti budem robiť to čo oni. Dosť priliehajú na starom a ty si iná, si odvážna a máš rada nové veci, si nová, neznáma a oni sa radi držia niečoho známeho, starého. Chce to čas, ale sľubujem ti, že im o tebe poviem. Už som povedal bratovi Samovi o našom stretnutí, stále mu o tebe hovorím a on už niečo začína tušiť. Uvidíš, už len chvíľu a bude to,“ povedal Derek a pobozkal ju.

 

„Pane,“ oslovila Selin svojho manžela. „Čakala som, že Vás tu zastihnem,“ povedala a Ario sa k nej otočil. Výraz v jeho tvári však nebol zhovievavý a srdečný ako obvykle. „Stalo sa niečo pane?“ spýtala sa Selin. Ario jej hľadel do očí a povedal: „Žiadala si odo mňa zvesiť obrazy. Žiadala si, aby som vymazal jedinú spomienku na ženu, ktorá mi porodila prvorodeného syna, aby som vyhodil spomienku na ženu, ktorá nežije, ktorá ťa nikdy nemôže ohroziť. Povedz, čo ti vadí na obraze ženy, ktorá nežije?“ „Pane, ak je to taký problém, nechajte ju tu, nevedela som, že sa takto nahneváte, že Vás to takto vezme. Nechcela som nijako hanobiť spomienku na Vašu manželku, ani Vás alebo niekoho z Vašich blízkych uraziť. Nepochopili ste ma správne...“ „Ešte som neskončil, tak mi neskáč do reči.  Si moja manželka, žena vodcu klanu. Máš byť pokorná a počúvať moje rozkazy, vyhovieť mojim prianiam. Bol som k tebe príliš zhovievavý, a ty si začala robiť veci poza môj chrbát. Klamala si mi do očí a tvárila si sa ako pokorná manželka. V čom ešte si mi klamala, mne, vodcovi, ktorému sa nik neodvážil povedať lož. Viedol som vojnu, krutú vojnu plnú bolesti, vojnu, kvôli ktorej som prišiel o rodinu, vojnu, kde som stratil viac, než som mal. Všetci sa ma obávali, všetci sa ma stránili a jedna žena bola ochotná potom všetkom ohroziť to jediné čo mi po vojne zostalo. Preto si mi chcela ohroziť syna, lebo bol jediný kto mi zostal po žene, ktorej spomienku chceš dostať z tohto domu? Odpovedz!“ „Nie pane, ja neviem o čom hovoríte,“ povedala preľaknutá Selin. „Nevieš? Tak ty nevieš? Dokonca i teraz mi klameš. Viem čo si robila, viem, že si mi klamala o tom, kde je môj syn. Opýtam sa ťa len raz, tak si dobre rozmysli čo mi odpovieš. Kde bol dnes môj syn?“ Selin napadlo, že Ario musel zistiť o Jeremyho vychádzke. Bála sa však, že by mu povedala viac akoby mala. Po chvíle uvažovania, kedy ticho, ktoré medzi Ariom a Selin vládlo sa čoraz viac prehlbovalo a menilo na ťaživé sa po tichu ozvala „Mimo hradieb.“ „Čože? Nepočul som, zopakuj to nahlas,“ povedal, a tak Selin povedala hlasnejšie: „Jeremy bol dnes mimo hradieb“

 

 Jeffry sa vyrútil do kuchyne. Otvoril chladničku a vzal odtiaľ krv, hneď sa na päte otočil a namieril si to do Jeremyho izby. V tom ho však zastavil známy hlas. „Jeremy nie je schopný si pre ňu zájsť sám?“ spýtal sa Marco. „Nie, on len... Je unavený, a tak som sa ponúkol, že mu pre ňu zbehnem,“ povedal Jeffry a otočil sa Marcovi chrbtom. „V poriadku, aj tak sa s ním chcem pozhovárať. Nemali sme vhodnú príležitosť, aby sme sa porozprávali a vyjasnili si isté veci. Môžem za ním zbehnúť hneď, i keď som pôvodne chcel počkať aspoň do zajtra, ale keď som už som tu, tak prečo nie. Daj mi tú krv, odnesiem mu ju sám,“ povedal Marco a natiahol ruku. Jeffrymu sa moc nechcelo, ale napokon položil krv do natiahnutej ruky, ktorá ju uchopila. Marco sa predral popri Jeffrym, ktorý mu uvoľnil cestu. Otočil sa na Jeffryho a chvíľu vyčkal. Jeffry pochopil. Marco nechcel, aby sa ponevieral blízko nich, a tak sa otočil a odišiel z miestnosti. Marco chytil kľučku a započúval sa. Za dverami nebolo počuť nič. Otvoril ich a zbadal Jeremyho ako leží na posteli naklonený k oknu, cez ktoré pozoroval oblohu. „Môžeš mi ju podať. Ďakujem, len čo sa napijem, tak ti to poviem,“ povedal Jeremy a natiahol ruku. Zrak ani na okamih nezdvihol k Marcovi. „Skutočne?“ spýtal sa Marco a Jeremy sa striasol. Obrátil sa k nemu, sadol si na posteľ a hľadel mu rovno do očí. Bez slova si hľadeli do očí hodnú chvíľu. ani jeden nemienil uhnúť pohľadom. Napokon to Jeremy vzdal . Nezniesol Marcove prepaľujúce oči. „Doniesol som ti tú krv, ktorú ako vidím potrebuješ viac, než som si myslel,“ povedal a podal mu ju. Jeremy si dal veľký pozor, aby sa pri tom kontakte ich ruky nedotkli. Marco si to všimol, ale okrem prižmúrených oči to nijak nekomentoval. „Povedz, čo ťa tak hrozne zmorilo?“ spýtal sa ho Marco. Jeremy však mlčal. Marco prižmúril oči ešte viac a prepaľoval ho pohľadom ďalej. „Odpovedz.“ „Prečo? pretože musím?“  spýtal sa ho Jeremy. Jeho oči hľadeli do Marcových. „Nesprávaj sa ako ublížené dieťa. To ty si sa previnil. Jediný nahnevaný som tu ja. Ty na hnev nemáš dôvod,“ povedal Marco. „Tak potom prečo, prečo teraz, prečo si nepočkal?“ spýtal sa Jeremy. „Tak to ťa hnevá? To, že ti už nedovolím riskovať život alebo to, že si môj oficiálny snúbenec? Na tom tebe ani nikomu inému nemám čo vysvetľovať. Ja dôvod k tomuto činu nepotrebujem. Je to moje rozhodnutie kedy ťa požiadam o ruku, moje rozhodnutie kedy s tebou budem zdieľať svoj život. Uvážil som, že ťa požiadam o ruku práve teraz a nehľadaj za tým dôvod. Tým som túto debatu ukončil. Neprišiel som za tebou, aby som obhajoval svoj čin, ja nemám čo obhajovať, nekonal som proti nikomu a ničomu,“ povedal Marco. „Iste, ty si dokonalý, ty konáš vždy správne,“ povedal Jeremy. „Si nahnevaný? V poriadku, to sa dá pochopiť.  Je totiž jasné, že tvoje vychádzky týmto skončili,“ povedal Marco. „Skutočne? Ale nehovor, a to si naozaj myslíš, že si budem pýtať povolenie?“ povedal Jeremy. „Prišiel som preto, aby som sa s tebou dohodol. Ale ako tak vidím, ty sa na ničom so mnou dohadovať nechceš. V poriadku. Nemusíme sa dohadovať. Čo sa týka tvojich vychádzok, tak odpoveď znie nie, dovolenie si pýtať nemusíš, pretože odpoveď bude vždy nie, takže vychádzky skončili, bodka. Som tu, aby sme mohli dohodnúť termín svadby, ale ako tak vidím, dohodnem ho zjavne sám, pretože ty nemáš záujem, ale to teraz neponáhľa. Počkám, kým z teba vyprchá podráždenosť. Ale teraz k podstatnej otázke. Kde si bol a čo ťa tak hrozne zmorilo?“ spýtal sa Marco.

 

Melodie sa nevedela dočkať, kedy povie Jeremymu o svojich plánoch. Vedela, že bude nadšený a všetko bude ako predtým, keď chodili všade viac-menej spolu, keď zažívali dobrodružstvá bok po boku. Opäť si prinavrátia krásne spomienky, detstvo a Jeremy prestane myslieť na všetko navôkol, prestane sa strachovať a hnevať na všetkých vôkol seba. Konečne bude šťastný a spokojný. Rovnako tak sa tešila ako o svojom návrhu povie i Jeffrymu, pretože vedela ako strašne túži vyjsť z hradieb a zažiť nejaké dobrodružstvo, vidieť svet, nielen múry, ktoré ho obklopovali. Bola si istá, že Jeffry od radosti vyletí z kože. Samozrejme, problém bol ešte Marco.

 

Jeffry sedel na posteli a hľadel do stropu. Pomaly sa zmieroval s tým, že jeho väzenie v hrade nikdy neskončí. Síce mu jeho brat, Jeremy sľúbil opak, ale vedel, že teraz, keď je pod Marcovým dozorom sa pravdepodobne bude musieť vzdať vychádzok i on. A kto iný by s ním šiel alebo mu dal dovolenie? Jeho matka Selin? To určite nie. Bol zvedavý ako dopadne Jeremyho rozhovor s Marcom, i keď si jeho výsledok mohol dopredu domyslieť. Určite sa pohádajú a Jeffry pochyboval, že by Marco vytiahol z Jeremyho informácie o tom kde bol, i keď aj on sám šalel zvedavosťou. Dúfal, že čoskoro Marco vyjde z Jeremyho izby, aby tam mohol naklusať Jeffry a vypočuť si to. Pomaly sa zdvihol z postele a rozhodol sa, že to pôjde skontrolovať.

 

Samuel si práve brúsil nôž a pripravoval sa na lov. Bolo zvláštne byť jediný lovec v rodine. Derek bol príliš krehký, aby sa stal lovcom, jeho matka bola príliš milá a maminkovská ku každému. Nemala by na to, aby niekoho zabila. Derek bol po nej a jeho otec bol síce silák, ale dobrák a na niečo také ako upírov a vlkolakov neveril. Obaja boli oddaní svojmu remeslu a Sam si bol istý, že ho budú vykonávať natrvalo. Nikto v rodine nevedel kto je a čo robí, a tak to bolo najlepšie. Rodičia boli spokojní s tým ako to bolo. Verili, že ich prácu preberie Derek a možno i on sám a Derek si zariaďoval vlastný život. Sam na niečo také nemyslel a nemal čas. Aj tak by si kvôli svojej práci musel nájsť niekoho zo svojej brandže, aby na seba mali čas. To bola nevýhoda tohto povolania, ale Samovi to neprekážalo, po ničom takom netúžil a práca, ktorú robil ho plne zamestnala i napĺňala. To čo robil ho nesmierne bavilo a on si lov každým dúškom a plne užíval.

 

Napriek všetkému okolo nemohol dostať z hlavy toho upíra. Stále sa pýtal sám seba či sa dostal bezpečne domov a či nenatrafil opäť na toho lovca, ktorý si na neho určite brúsi zuby. Zvyšok svorky sa zabával a tancovali. Timea tancovala so svojim nastávajúcim, Jackom a Tim a Tod im do toho tlieskali a pískali spolu s ostatnými chlapmi v svorke. Dievčatá sa postarali o nápoje a neustále nosili ďalšie a ďalšie pivá. Zábava gradovala a gradovala. Oblohu osvetľoval mesiac a hviezdy.

 

„Mimo hradieb?“ spýtal sa Ario „Kde presne!“ Ariov hlas sa zvyšoval. Na jeho tvári sa prehlboval čoraz väčší hnev a Selin začínala mať väčšie obavy. „Neviem pane, to skutočne neviem. Jeremy mi to nepovedal,“ povedala Selin. Len čo to dopovedala Ario začal kričať. „Ty si dovolila môjmu synovi opustiť hradby bez toho, aby si vedela kam ide?! Neprišla si mi oznámiť, že je mimo bezpečia hradieb a nechala si ho túlať sa po neznámych a nebezpečných miestach?! Je to syn vodcu, môj syn! To si si neuvedomovala!“ „Hrozne ma to mrzí pane, ale Jeremy mi veril a ja som nechcela stratiť jeho dôveru. „Stalo sa to prvýkrát?“ spýtal sa Ario. Keď Selin neodpovedala, tak sa spýtal znova. „Pýtal som sa, či sa to stalo prvýkrát,“ povedal. Vtedy nastalo ticho. „Koľkokrát?!“ Selin dlho nevidela Aria takého nahnevaného. V podstate ho nikdy nevidela takého nahnevaného. Ario nebol typ človeka, ktorý by sa hneval, zúril, či bol krutý. Naopak. Ario bol citlivý a milý človek, ktorý bol ochotný dať svojej rodine i modré z neba. „Niekoľkokrát. Neviem presne koľko,“ povedala a Ario na okamih zatvoril oči. Potreboval sa upokojiť. Párkrát sa zhlboka nadýchol. Ticho bolo ťaživé a Selin to s každou ďalšou sekundou ubíjalo. „Odkedy takto opúšťa hradby?“ výsluch pokračoval, i keď Selin dúfala v presný opak. Márne. Rozhovor nemal konca a vyzeralo to, že z toho Selin len tak zľahka nevyjde. „Ak by sa rozhodol Jeffry, že by opustil bezpečie hradieb a vydal sa do neznáma. Opustil by hrad a odišiel preč, do dedín, do možného nebezpečenstva a prišiel by ti to oznámiť a ty by si to vedela rovnako ako si vedela o Jeremyho vychádzkach, povedz, pustila by si ho, ohrozila by si ho?“ spýtal sa Ario. Selin uhla pohľadom. Odpoveď bola jasná. Nedovolila by to. Ale ako to povedať. Nevyznelo by to najlepšie. „Odpovedz mi Selin a neklam,“ povedal Ario.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA