Jdi na obsah Jdi na menu
 


2.časť- prekvapenie

23. 10. 2009
,,čawko, som John. Ako ma opísal Andrew... Bolo to z jeho pohľadu.. Toto si o mne myslel. Tak to teraz uvediem na pravú mieru. Nie žeby to bolo klamstvo... Samozrejme poviem niečo i o Andrewovi. Tak sa usadte a počúvajte môj... teda náš príbeh.
Začalo sa to vtedy keď sa otvorili brány školy. Nepopieram, bol som arogantný a namyslený No zmenil som sa potom čo ma opustil otec bez slova. Chcel som si to vybiť na ostatných. Všetci mi zobali z ruky. Presne ako som chcel... Iba jeden nie. Mal 15. Bol drzí. Bez problémov mi odpapuloval. Časom som zistil, že som gay a že sa mi páči ten 15-ročný drzí Andrew.Zhadzoval som ho. Nevedel som ako by si ma všimol. Zistil som, že chodí s Aby tak som mu ju prebral a odkopol. Spával som s každou babou len pre ukojenie svojej túžby. Po futbale na ktorý som chodieval spolu s Andrewom som ho vždy zhadzoval a pozoroval ako tam tak leží a ja som musel vynaložiť všetko úsilie aby som sa na neho nevrhol.... Vtedy mi napadali také myšlienky.... Raz v sprche som ho zastihol ako vychádza zo sprchy. Okolo pása mal len malý uterák čo nezakríval veľa. Hľadel som na neho. Prezeral som si ho od dola na hor. Zvyčajne v oblasti hrude. Prezrel som si ho asi 10 krát a hltal jeho polonahé telo a kvapky jemne sa kĺzajúce po jeho hebkej pokožke. Zízal som na neho asi 5 minút s otvorenými ústami a ohníčkami planúcimi v očuiach. Vtom ma zarazil so slovami ,,Čo tak zízaš?!" a ja som si uvedomil, že musím vyzerať ako nejaký úchyl hľadiaci na svoju obeť. Viem... Trvalo mi to dlho, ale nakoniec som sa spametal. Čudujem sa, že som sa vôbec spametal pri pohľade na Anrewa vychádzajúceho zo sprchy. Mňam... Zavrel som ústa, zamrkal a vystrel sa. Vedel som, že sa neovládnem. Prekonal som tú vzdialenosť medzi nami. Asi 2 metre. Chytil som ho za ramená a oprel o stenu za ním. Hľadeli sme si do očí. Bol odo mňa o hlavu menší tak som na neho hľadel z vrchu. Jeho zelené očká na mňa upierali vystrašený a zároveň nechápavý pohlad. Pohladil som ho po tvári a Andrew sa ani nepohol. Odhrnul som mu z tváre ofinu, ktorá mu spadla do očí, naklonil som sa k nemu. Stále nechápal. Lepšie opovedané nechcel chápať. Boli sme od seba asi 3 centimetre. Cítil som jeho zrýchlený dych, videl jeho vyplašené očká v ktorých asi bliklo pochopenie a priznal sii čo sa asi o sekundu stane. Keď si priznal, že to nemôže byť nič iné, keď sa moje pery až nebezpečne blížili k tým jeho, rýchlo odvrátil hlavu. Čakal som to tak som ho chytil za bradu a otočil späť ku mne, pritisol som svoje pery na tie jeho, chvéjuce, studené a mäkkučké. Trvalo to len chvíľku no premňa to bol raj. Okamžik na ktorý som čakal od začiatku školského roka. Bolo to lepšie než čokolvek iné. Nechal som sa tým pocitom unášať. Až sa odtrhol a neveriacky na mňa pozrel. Neviem či aj s odporom ale to pre mňa naznamenalo nič. Vedel som, že s ním chcem byť. Že si ho získam nech to stojí čo chce. Ale niečo vo mne... Neviem čí puklo alebo pribudlo. Možno oboje. Ale ten kameň z môjho srdca spadola cítil som niečo neopísatelné. Chcel som ho vidieť opäť. Chcel som s ním byť práve teraz, držať ho, objať a opäť pobozkať. Nielen obyčajná pusa ale bozk ako sa patrí. Teraz sa mi to nepodarilo. Nedostal som to čo som chcel no i toto je pokrok. Nedostal som sa cez jeho zatvorené pery a zatnuté zuby. Ale nabudúce... Hneď potom čo sa na mňa pozrel, zdrhol. A ja som len tak stál ako omámený a hľadel do blba. Celý čas sa mi vyhýbal. Vyhnúť sa mi ale nedokázal. Boli sme v rovnakej triede, futbal, tréningy... Tak som ho videl každý deň i keď sa ku mne správal akoby som bol vzduch. Matka mi povedala, že sa bude vidávať a že sa k nám nasťahuje jej budúci manžel a jeho syn. Meno som prepočul. No... Áno, ste pozorný. Veľa ľudí čo toto číta to napadlo. Áno, hádate správne. Človek čo sa k nám nasťahuje je -dramatická pauza- Anrew. Moja láska. Človek, ktorého som mal hlbohko v srdci. A stále ho hlboko v srdci mám. No aby sme ale nepredbiehali a neodbočovali z témy, vrátime sa k môjmu príbehu. Skončili sme tak, že sa k nám Andrew nasťahuje. To som však nevedel. Až kým sa môj Anrew neobjavil vo dverách na prahu nášho domu. Obom nám poklesla sánka.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

a ted přijdou uhylárny

(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:39)

schválně jsem v nadpisu vynechala to c protože doufám že ty nevynecháš popisné yaoi prosím moc tě prosím je nto nedělej! :/ musea bych brečet *,* prosím né! .) a pokračuj už se těším!:) moc a moc! a ty ména! jak dokonalé a navíc je topsaný z pohledu seme! muhaha to bude! žádná panika ze strany uke pouze realita a touha zvaná semeno ehm tedy seme! :D

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA