môj sen- 3.časť-zvrat- predposledná
Jake hľadel na displej a asi po piatom prečítaní si to dával dokopy. NOC a DIABOL zrejme s niekým spáva. CAKAM TA V ZBOROVNI Zrejme je to učiteľ MILUJEM TA- CMUK Chodia spolu. Aru chodí a spáva so svojím učiteľom. Pomyslel si Jake. „Čo je? Prečo držíš môj mobil?“ opýtal sa Aru „Ty spávaš so svojim učiteľom?“ spýtal sa ho Jake „A..hm...odkial si prišiel na takú somarinu?“ „SMS-ka a to nie je žiadna somarina. Je to pravda. To nepoprieš. Tak čo? Že je to pravda“ „Nepopieram,“ povedal Aru „Vedel so to... Ako dlho?“ „Asi mesiac,“ povedal Aru „Ten kamarát čo si u neho bol celý mesiac bol....“ „On. Ano. Býval som s ním,“ povedal Aru. Jake bol už nebezpečne blízko. Začali sa bozkávať a Aru mu bozky opetoval. Jake mu rukou zašiel pod tričko. Začal sa s ním maznať. Dal mu ho dolu a Aru sa nebránil. Začal mu rozopínať zips na nohaviciach, rozopol gombík a stiahol ich dolu. Bozkami zahŕňal celé jeho telo od tváre cez krk až k brušku. Dal mu dolu i to posledné oblečenie čo mu zostávalo. Jazykom sa s ním hral...(do detailov zachádzať nemusíme)––––––––––––––– obaja sa prebudili vedla seba. Hups. Hodiny ukazovali 8:00 a bol pondelok. Škola. Aru vstal osprchoval sa, obliekol vzal si ruksak a utekal do školy. Keď tam dorazil končila prvá hodina- matika „Čo tak neskoro aruha?,“ opýtal sa Max. „Ja... zaspal som, ospravedlňujem sa,“ povedal Aru. V škole bola nuda a keď zazvonilo na koniec vyučovania všetci sa rozpŕchli. Aru šiel do zborovne. Zaklopal. Otvorila mu dejepisárka „Pána učiteľa Jerenského,“ povedala a ona mu ho zavolala. Max ho vzal do voľnej triedy a oprel ho o lavicu. Max polo stál polo sedel. „Prečo si meškal? A nesnaž sa mi klamať. Poznám keď mi klameš,“ povedal Max „Zaspal som,“ povedal Aru „Aru, neklam,“ povedal Max „Neklamem,“ max na neho zahliadol a potom sa na neho zvalil. „Milujem ťa,“ povedal Max „Hm....“ „Ty ma nelúbiš?“ „Potrebuješ to počuť každý deň?“ povedal Aru a odstrčil ho od seba. „ ty ma podvádzaš.... S kým? Neveru neodpúšťam a to dobre vieš.. Je odtiaľto? Ak áno, nenechám ho prejisť.. Kto to je?! Viktor?,“ povedal už nazúrený Max. Aru nič nepovedal len zliezol z lavice na ktorú ho medzičasom dostal Max. Chytil kľučku a chcel odísť. Vtom pocítil Maxovu ruku silno zvierajúcu jeho rameno „To čo je z teba. Slávna hviezda. Sebaistý chalan s kopou obdivovateliek. Zato vďačíš mne. Čo bolo z teba než sme spolu chodili? Tichý, utiahnutý chalan, ktorého si nikto nevšímal. Chalan v úzadí.... Zato všetko vďačíš mne. Ak odídeš je koniec,“ povedal Max. Aru stlačil kľučku, vybehol z triedy a utekal domov. Tam ho čakal Jake „Čo s tým tvojim učiteľom?“ spýtal sa ho Jake. „Je koniec,“ odpovedal Aru a objal Jakea. „Milujem ťa,“ povedal Jake „Aj ja ťa milujem,“ povedal Aru. Ráno zaviezol Aruha do školy a šli ruka v ruke až pred triedu. Vtedy Jake objal Aruha kolo pásu Aru kolo krku Jakea a bozkávali. Ich jazyky sa len prepletali. Uvidel ich Max, no oni jeho nie. Jake odišiel so slovami ,,Milujem ťa. Dnes chcem o tom povedať našim. Môj tato to už vie. Vie to od nášho prvého stretnutia. Stačí to povedať už len tvojej...teda našej mame. Tá to určite pochopí. Prídem po teba keď ti skončí škola. Pá chrústik,“ povedal a naposledy pobozkal Aruhu a odišiel. Prvá hodina bola matika. Max meškal. Neprišiel a zazvonilo na prestávku. Jake mi sľúbil, že pôjdeme dnes do nejakého baru. Nevedel som sa dočkať. Hovoril mi, že ma trochu opije a potom pôjdeme do hotela. Nevedel som sa dočkať. Po vyučovaní som čakal na Jakea. Spoločnosť mi robil Viktor. Zazvonil mi mobil. ,,Áno“ ,,Aru...Jake...“ bola to moja mama. Zlomil sa jej hlas. Plakal? Prečo? ,,Jake...Mal nehodu...odviezli ho do nemocnice...tuším ho prevážali...neviem kam...no...ja...volali...pri prevoze...on...ja....zhavarovalo lietadlo...nemôžu ho nájsť...ale Jake...on...nemohol to...nemohol...“ rozplakala sa. Plakala. ,,Nie!Jake...môj Jake...moje zlato...moja láska....on nemohol, nie....je živí, silný, on to určite prežil,“ rozplakal som sa. Moja matka sa sekla. „tvoja láska?“ spustila plačlivo. Sklopil som mobil a plakal. Viktor ma objal. Bol mi oporou. Bol môj múr o ktorý som sa opieral, moja bútľavá vŕba, kam som sa vyplakal...postupom času, po pohrebe, kde mi bol oporou Viktor, som zahodil smútok. Viktor ma zaviedol do baru. Opili sme sa. Šli sme do hotela. Nemohli sme ísť takto domov. Držal ma. Bol na tom o dosť lepšie než ja, ja som totiž ešte zaháňal smútok po Jakeovej smrti. Zaplatil izbu kde bola manželská posteľ. Ležali sme spolu. Teda...vedľa seba. Chytil ma za ruku i ja jeho. Objali sme sa. Plakal som mu v objatí. A ja no...skončili sme spolu v posteli...nemôžete mi to mať za zlé. Nedalo sa mu odolať. Potreboval som útechu. Mesiac sme spolu chodili. Vedeli o tom rodičia a matka nerozoberala Jakea ako moju lásku. Vedela, že stratiť priateľa i brata je strašné a nechcela do mňa rýpať...nechcela mi totiž pridávať bolesť, že som stratil i lásku. On bol jediný človek, ktorého som miloval. Na pohrebe sa nedalo inedtifikovať telo. Nevedeli ani či je to ozaj telo Jakea. Vždy mu večer nosím na hrob kvety. Zvyčajne dve gerbery a dve ruže. Matka neprotestuje proti mojim nočným vychádzkam na cintorín a nekomentuje ani to, keď sa vraciam neskoro večer s opuchnutými, krvou podliatými očami. Nikoho som neľúbil, ani Maxa a priznávam, že neľúbim ani Viktora. Milujem Jakea. Vie to i Viktor, no po tej noci a dennodenných bozkoch a objatiach nestráca nádej. V škole ma zastavil Max. ,,Je mi ľúto čo sa stalo...Úprimnú sústrasť. Netušil som, že si chodil s bratom, dokonca to bol ten chalan čo sa na teba vrhol na zápase...Nechcel by si sa ku mne vrátiť?“ ,,nie. Teraz chodím s Viktorom. Ako si vedel, že bol môj nevlastný brat?“ ten mu ukázal v ruke nožík a povedal ,,dobre reže káble,“ povedal Max
už len jedna časť a je koniec tejto kapitolovky :o)
xD..xD...xD
(sisi/ctenar, 9. 12. 2009 16:11)