Jdi na obsah Jdi na menu
 


3.časť- minulosť

5. 9. 2010

Zaznel Richardov hlas. Prekvapený Dan sa na neho pozrel ,,Prečo by som nemal?,“ spýtal sa , ,,ukáž mi to krídlo, ošetrím ho,“ povedal Dan, ale Richard nič. Mlčal ,,Načo čakáš?!“ spýtal sa netrpezlivo. ,, Nemôžem,“ povedal ,,Prečo?,“ spýtal sa ho ,,Ak sa dotkneš môjho krídla stratím nevinnosť,“ povedal Richard ,,Nevinnosť,“ odfrkol Dan ,,Ak by som ju stratil, čakal by ma súd, zväčša smrť. Necítime... Hlúposť, veď k rodine, ktorú si mi zabil som niečo cítil. Mal som ich rád. Anjel nedokáže milovať niekoho iného, len ďalšieho anjela, teda aspoň by nemal,“ povedal Richard ,,Takže sa ťa nik nesmie dotknúť krídel,“ konštatoval Dan ,,Niekto predsa môže... Ak budem niekoho milovať a on ma tiež.  Snáď si si nemyslel, že nás bolo od začiatku tak málo. Boli sme veľká rasa, no väčšina sa ocitla pred súdom a čakala ich smrť. Máloktorý dostali druhú šancu.  Nevieš aké to je. Otáčať sa stále okolo, dávať si pozor, myslíš, že sme o to stáli?! Pravá láska..... Myslíš, že sa hľadá ľahko?! Niektorým ani celý život nestačil na to, aby ju našli. Bolo nás kvôli tomu málo, ale vám to nestačilo a vraždili ste nás ďalej. A prečo?“ spýtal sa Richard, ktorému sa kotúľali slzy.  Dan ho objal. Nechal nech sa vyplače. ,, Mal by som ti to ošetriť. Neboj, nedotknem sa ich. Ver mi, viem, že toho chcem potom všetkom od teba dosť, ale ver mi, že ti nechcem ublížiť. Keď som ťa videl prvýkrát na oblohe, zdal si sa mi taký iný. Akoby si tam ani nepatril. Rozhorel si vo mne niečo, čo je už dávno preč. Nie je to láska, ani niečo také. Neviem to identifikovať, ale už od začiatku si bol posledná osoba, ktorej by som ublížil,“ to ho presvedčilo, a tak ich zviditeľnil. Dan vytiahol šíp a šiel po vodu, masť a obväz. Chytil Richardovu ruku a dal na ňu masť. prešiel ňou po jeho krídle. A obväz...... Šlo to na princíp ,,Teraz ho zdvihni a teraz polož. Napokon bolo krídlo obviazané a ošetrené.  ,,Tak... hotovo a ani to nebolelo,“ usmial sa Dan. Richard na neho zahliadol, a tak sa Dan opravil ,,Tak bolelo, ale už je to za nami, a teraz sa najeme,“ a šiel po misku. Po chvíli sa vrátil aj s táckou a sadol si vedľa neho ,, Povieš mi niečo o sebe? Ako si žil, kde si sa narodil a tak....“ ,,Moja matka bola temný anjel, otec anjel. Zamilovali sa a tak spojili dve nepriateľské rasy“  ,,Tak preto si pre nás tak dôležitý. Si jeden z nás, aj keď nás nenávidíš,“ povedal Dan  ,,Nie, nie som. Matku okamžite zabil súd a mne hneď pridelili anjelskú matku, ktorú si skoro okamžite zabil. Nik o tom nemal vedieť. Matka pohŕdala ľuďmi, rovnako ako ty. Mal som byť odsúdený za to, čo sa stalo ešte pred mojim narodením.....“ ––––––––––––––––––––––––- Pred rokmi––––––––––––––––––––––––-

,,Súd znie, že sa staneš na rok človekom,“ povedal hlavný z rady. Ocitol som sa na ulici pri nejakom múriku. ,, To je zlé,“ skonštatoval som, keď som uvidel dvoch opitých ľudí, ktorý sa ku mne blížili a škerili sa. Jeden z nich ma chytil za ruky. a druhý si začal rozopínať košelu. Vedel som čo príde. Začal som volať o pomoc, keď to nepomohlo, prosil som ich, aby prestali. Začali sa smiať,, Prestať? Žartuješ ?!“ avšak v tom som niekoho zazrel v diaľke. Pristúpil k nám, povedal niečo tým dvom a oni odišli. Chytil ma za ruku so slovami ,,Už je dobre.  Vzal ma do chatky a podal mi pohár vody. Upil som si z neho so slovami vďaky. Spýtal sa ma na meno a odkiaľ som. Nevedel som. ,,Nepamätáš si?“ pochopil, prikývol som.  ,, Tak ti dajaké meno vymyslíme, nebudem ti predsa hovoriť hej ty.......Aké sa ti páči,“ spýtal sa ma, no mňa žiadne nenapadalo ,,Čo napríklad Mikel?“  Keď uvidel na mojej tvári úsmev, pokračoval ,,Tak Mikel. A čo sa týka tvojho veku môžeš mať asi takých 15-17. Ja som Daniel,  žijem tu sám, ak chceš, môžeš tu zostať, pokým si nespomenieš,“ povedal a doniesol mi misku s jedlom. ,,Tak tu budeš spať,“ ukázal mi na posteľ ,,A čo ty?“ spýtal som sa ho, ale on sa len usmial so slovami ,,Dobrú noc“ Vyzeral byť strašne príjemný a ja som sa tu cítil bezpečne.  Dni ubiehali a náš vzťah sa pomaly dostával na iný priečinok. Žili sme spolu už rok.  Boli sme už ako najlepší kamarát ,,Dobré ránko,“ zvolal som z kuchyne, kde som už pripravoval raňajky ,,Ahoj ty malé slniečko,“ povedal Daniel ospalo. ,,Krásne to vonííííííí,“ povedal Daniel a spoza Mikela pozeral na raňajky. ,,Už by som si aj dal. Som hladný,“ ozval sa Danielov žalúdok ,,Musíš ešte chvíľku vydržať“ usmial som sa. ,,No tak Mikel“ ,,Ja to nemám ako urýchliť, ty nedočkavec,“ povedal som a frngol ho do nosa.  O chvíľu sme už obaja sedeli pri stole a raňajkovali. ,,Mňam, oplatilo sa počkať,“ skonštatoval Daniel s plnou pusou. ,,Som ja ale dobrý kuchár“ povedal som  naoko namyslene ,,To si.,“ povedal bez protestov. Daniel mal ruku položenú na stole. A tak som po nej jemne prešiel prstami, avšak Daniel okamžite ruku stiahol a vstal. ,,Nie, to nemôžeme“ povedal ,,Prečo?“ nechápal som ,,Ja nie som ten kto si myslíš. Nie som človek...“ ,,A čo potom si?“ spýtal som sa trochu posmešne ,,Anjel,“ odvetil ,,Iste,“ povedal som so smiechom avšak jeho vážna tvár mi okamžite vyhnala úškľabok z tváre. ,,Anjel?“ spýtal som sa neveriacky ,,Áno, ale nie taký akého myslíš. Nemám krídla, nelietam, nie som nevinný a krehký. Ani zďaleka Priam naopak. Som temný anjel a takých anjelov s krídlami lovíme a zabíjame. Môj otec je náš veliteľ“ povedal ,,Koľko si ich zabil?“ spýtal som sa ho so strachom ,,Ani jedného. Ako trinásťročný som ušiel,“ povedal ,,Tak potom prečo, prečo Nie?!“ nechápal som.  ,,Aj napriek tomu, že nevraždím, nemôžem sa postaviť našim zákonom. Môj druh nenávidí ľudí a práve preto je zakázané niečo s nimi mať“ ,,A čo by sa stalo keby si s nejakým človekom niečo mal?“ ,,Neviem, ešte sa to nestalo,“ povedal Daniel ,,Tak to skúsme, možno....“ ani som nedopovedal a už mi do toho skočil Daniel ,,Možno! Nebudem riskovať ničí život. Vonkoncom nie tvoj,“ povedal ostro ,,Takže ku mne niečo cítiš?“ spýtal som sa neisto. Prikývol ,,Ale to neznamená...“ Tentoraz som ho nenechal dopovedať ja. Priblížil som sa k nemu, preplietol som si prsty s jednou jeho rukou a tou druhou som mu zablúdil do vlasov. Moje pery sa pritisli na tie jeho vo vrúcny bozk, ktorý opätoval. Po chvíli som sa od neho odtrhol, kvôli kyslíku a povedal som mu ,,Nech by sa malo stať čokoľvek..... Nech by sa MNE malo stať čokoľvek, tak mi je to jedno. Bez teba aj tak môj život nemá zmysel. Už len tvoja prítomnosť vo mne prebúdza niečo, čo som ešte nezažil a necítil. Podľa tvojej reakcie a pohľadu myslím, že aj ja v tebe niečo prebúdzam. Priťahuješ ma a viem, že ja priťahujem teba, tak prečo sa niečomu takému úžasnému brániť, no nie?“ povedal som a opäť som ho pobozkal. Chytil ma kolo pásu a ja som sa na neho pritisol ešte viac a bozkával ho čoraz intenzívnejšie. Podvihol ma a ja som okamžite omotal svoje nohy kolo jeho pásu. Oprel ma o stenu. Rýchlo mi prevliekol tričko cez hlavu a bozkával ma po hrudi. Pritiahol som si jeho tvár k sebe a opäť ho pobozkal. Moje ruky začali rozopínať jeho košeľu a blúdili mu po chrbte, zatiaľ čo som jazykom prechádzal po jeho hrudi.  Daniel si ma vyzdvihol a položil na kuchynský stôl, kde mi začal rozopínať nohavice. Nezaostával som za ním a zopakoval to, čo pred chvíľou on. Obaja sme na sebe ležali nahí a milovali sme sa. Milovali sme sa prvý raz, avšak tak naliehavo akoby posledný. Nevedeli sme sa nabažiť tela toho druhého. Bolo to ako ochutnať niečo nepoznané a zistiť, že potrebujem viac. Jeho dotyky, bozky, cítiť ho, jeho prítomnosť, jeho zrýchlený dych. Bolo to niečo úžasné. Potom  ma Daniel preniesol na posteľ do izby a zaspali sme si v náručí. Ráno som sa prebral oddychujúc na jeho hrudi. Nechcel som ho prebrať, čo však bolo dosť ťažké, keďže mal na mne položenú ruku. Napadlo ma, že o jeho náruč nikdy nechcem prísť. Pripadala mi tak ochranná a tak bezpečná..... Milovaná náruč milovanej osoby. Chvíľu som počkal či sa jeho ruka nepohne a ako na zavolanie sa tak stalo. Posunul svoju ruku a otočil sa. Pokojne som mohol ísť do kúpeľne na prízemí a osprchovať sa. Keď som vyšiel, pozrel som sa do chladničky, aby som urobil raňajky, síce by už bol čas na obed. Chladnička zívala prázdnotou, a tak som sa rozhodol ísť do obchodu. Oblečený a obutý som sa chystal vyjsť von smerom k obchodu, avšak zadržal ma známy hlas ,,Utekáš odo mňa?“ spýtal sa s úsmevom ,,Áno,“ prikývol som, ,,mám totiž veľa požiadaviek,“ povedal som ,,Vyhoviem ti...“ povedal zamilovane ,,Žartoval som.... Nikdy by som od teba neodišiel..... Nikdy“   ,,Tak kam mi to utekáš?“ spýtal sa. ,,Do obchodu. Môžeš si vybrať. Buď to bezo mňa chvíľku vydržíš, alebo zomrieš hladom“ ,,Ťažká voľba.... Ale nakoniec som si vybral chvíľku bez teba,“ povedal Daniel ,,To bolo rýchle rozhodnutie,“ povedal som naoko urazene ,,Vybral by som si vyhladovať, ale viem, že by si do toho obchodu šiel aj tak.....“ povedal Daniel, zliezol ku mne po schodoch, objal ma a dal mi pusu ,,Vráť sa mi skoro“ Povedal. V obchode som nakúpil všetko potrebné. Zbadal som vysokého prekrásneho muža, ktorý sa na mňa stále díval. Potom, ako som vyšiel z obchodu a jeho pohľad zo mňa nezmizol som začínal mať čudný pocit, po chvíli, keď ma sledoval aj pri okľukách som sa začal báť. Obzrel som sa za sebou, no muž tam bol stále. Rozbehol som sa. Narazil som do niečoho a zaknísal sa. Niečie ruky ma zachytili, aby som nespadol Predo mnou stál ten muž, ktorý ma sledoval. ,,Kto ste? Ako ste sa sem tak rýchlo dostali? Prečo ma s...“ Vtom ma však umlčala mužova oslepujúca žiara a spomienky víriace mi hlavou........Vtedy som na Daniela  a rok strávený s ním zabudol. Opäť som bol ten anjel, ktorý si však už svoj trest, na ktorý si nepamätal odpykal. 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA