Jdi na obsah Jdi na menu
 


Prekážky

14. 7. 2010

Stál som na nádvorí. Prechádzal som sa okolo a privoniaval k čerstvému vzduchu. Milujem prechádzky, keď si vezmem koňa a bežím s vetrom o preteky. Dnes som však ku stajni nešiel. Moje plány vyrušil  muž rozprávajúci sa s mojim bratom. Môj brat má 18, je odo mňa o 3 roky starší. Pred dvoma rokmi sa zasnúbil a pred rokom sa s ňou oženil. Naša rodina bola od začiatku veľmi známa. Mať rodokmeň, peniaze, sídlo a moc. To bolo heslo našej rodiny, ktoré sa s nami stále tiahlo. Žili sme na hrade. Krásne veľké sídlo. Miloval som tento život. A môj brat tiež. Nepostavil sa proti našim rodičom, keď mu vybrali snúbenicu, ktorú nikdy nevidel a nepoznal, i keď bol na chlapov, vzal si ju bez mihnutia oka, bez jediného odvrávania, i keď jeho srdce už patrilo inému. Vtom bol iný. Nedbal na seba, na svoje potreby či šťastie. Pre neho bolo prednejšie to naše. Teraz to moje, pretože v deň sobáša boli naši rodičia zavraždení. Aj tak si ju vzal, i keď nemusel. Chcel im  slniť posledné želanie. Stal sa rovnaký ako oni. Príliš začal dbať na to, aby sa rodokmeň udržoval, aby sme mali moc a silu. Zastúpil ich priam bravúrne. Žiadne preteky, či zábava, to šlo bokom. Nemal na mňa čas. Staral sa o sídlo a vládu. Niekto predsa po ich smrti musel. Rozprával sa s vysokým blondiakom, ktorý vyzeral ako nejaký generál. Bol som zvedavý kto to bol pretože v tom okamihu som si začal uvedomiť, že mám rovnaké chúťky ako môj brat. Nechcel som si to priznať, ale ten vysoký muž vo mne niečo vzbudzoval. Túžbu? Vášeň? Ani sám som vtedy nevedel. Hľadel som na neho, až kým na mňa brat nezvolal ,,Naoki! Poď sem, predstavím ťa“ Poslušne som k ním prišiel a pozrel na toho muža. Môj brat nás začal predstavovať ,,Tak, toto je môj malý braček Naoki,“ usmial sa na mňa, ,,a toto je môj veľmi dobrý a verný priateľ Yasuo“ ,,Veľmi ma teší, Naoki,“ usmial sa a podal mi ruku. Chopil som  sa jej ,,Aj mňa teší“ ,,Je trošku hanblivý, ale keď si na teba zvykne, už taký nebude,“ povedal môj brat s úsmevom ,,Veľmi sa na teba nepodobá, Isato,“ povedal Yasuo. ,,Nie... no on je skôr po matke a ja po otcovi“ ,,Myslel som si. Poznal som vašich rodičov, a tak ma to napadlo. Zelené oči, krátke blond vlasy, ostré rysy, vysoká a mohutná postava, Isato, celý svoj otec, naopak tvoj brat, tmavé až čierne oči, dlhé hnedé vlasy, nízka, útla postava, hneď ma napadlo, že bude presný obraz tvojej matky,“ povedal Yasuo. ,,Volajú ma povinnosti, takže vás tu nechám osamote,“ povedal Isato a zmizol. ,,Takže sme tu sami. Isato sa zmienil, že máš 15. Patrí už tvoje srdce nejakému dievčaťu?“ spýtal sa Yasuo. ,,Nie,“ pokrútil som hlavou, ,,a tvoje?“ ,,Nepatrí žiadnemu dievčaťu,“ usmial sa. ,,Ako dlho sa poznáš s moji bratom, ešte som ťa tu nevidel,“ povedal som. ,,Krátko, zaujímam ťa?,“ spýtal sa s úškľabkom. Nevedel som čo mám povedať. ,,Nie,“ povedal som napokon. ,,Už toľko krát som sa ľudí spýtal takú vec, a toľký mi povedali nie, ale ani jeden z nich sa tak rozkošne nečervenal,“ usmial sa a pristúpil ku mne. Spravil som krok dozadu, potom ďalší, no on ma chytil za zápästie a pritiahol si ma bližšie. Chytil moju tvár do dlaní a pritisol svoje pery na moje. Zľahka ma pobozkal. Nebránil som sa. Naopak, otvoril som ústa akoby na povel a on do nich vsunul svoj jazyk. Usmial sa, ale neprestával ma bozkávať. Keď sa odo mňa odtiahol, chytil ma za ruku a so slovami ,, toto potvrdilo opak“ ma ťahal preč z hradu. Keď sme boli dosť ďaleko, na moju otázku v očiach odpovedal ,,Aby nás nevidel tvoj brat, zjavne by nebol najradšej“ Mal som 15 a môj prvý bozk patril práve jemu. Prvé prebdené noci myšlienkou na neho boli opäť kvôli nemu. Zaspával som i vstával s myšlienkami na neho a čakal na deň, keď ho opäť uvidím a on si opäť ukradne jeden sladký bozk. Prvé slzy, prvé sklamanie. Nie nadarmo sa vraví, že láska rastie bozkom a končí slzou.  Preplakal som toho veľa, ale v každom vzťahu sa predsa nájde pár prekážok, ktoré treba spolu zdolať...... Stretávali sme sa vždy keď sme mohli. Dotyky, bozky a objatia. Pod nočnou oblohou som počúval divoké bitie jeho srdca.  Moja hlava ležala na jeho hrudi, a jeho prsty sa pohrávali s mojimi vlasmi. Miloval som takéto dni, keď sme len tak ležali a vychutnávali si prítomnosť toho druhého. Bál som sa. Každý deň ma napadala myšlienka, čo ak to skončí, čo ak nato niekto príde? čo ak ma nebude chcieť? čo ak si nájde iného? čo ak ma prestane milovať? čo ak......  Bál som  sa, že to ak je, alebo príde, raz určite. Nájde si ma najšťastnejšieho a nepripraveného ma riadne zasiahne. Strach ma ovládal a nepozvaný býval so mnou. Avšak snažil som sa ho zahnať a nechať ho v úzadí. Darilo sa. Láska ma oslepila. Lietal som v oblakoch, istý, že nikdy nespadnem a neudriem sa. Plával som s istotou, že sa nikdy neponorím, že ma ten tlak lásky vždy vynesie späť na hladinu. Hľadel som zasnene, vždy s istotou, že všetko je ružové a nič zlé sa nestane. Jedným slovom láska a možno len naivita. Alebo oboje obe. Veď láska a naivita kráčajú ruku v ruke, hlavne, keď je to prvá láska a on ňou bol. Pri ňom som sa ničoho nebál. ,,Milujem ťa,“ pošepkal mi do ucha, keď sa ku mne naklonil. Sedel som na ňom a on ma držal za zadok. Pobozkal ma. Z jedného bozku sa stalo vášnivé bozkávanie, potrebné k životu ako ďalšia dávka drogy. Nemohli sme sa jeden druhého nasýtiť, bozkávali sme sa, dotýkali, maznali akoby naposledy, pritom to bolo len ,,ďalšie“. Obaja sme už takmer praskli z toľkej lásky. Čo najrýchlejšie mi dával dolu tričko a ja som mu rýchlo trasúcimi rukami rozopínal gombík za gombíkom. Prevalil ma pod sebou a začal ma bozkávať. Ležal som s privretými očami ako mačka, keď pradie, bolo to úžasné, nemohol som zostať pozadu. Chcel som sa dostať hore, ale nepodarilo sa mi to. Čudoval som sa ako sa mohol prehupnúť on. Bozkával ma po krku, lízal hrudník, bozkával bruško a rozopínal zips nohavíc. Vrátil sa hore a pobozkal ma. –––Vzdychal som a on si so mnou robil čo chcel.-–––––– Vtedy sa konečne uvoľnil a keď videl, že chcem ísť hore a chcem ho mať pod sebou, pomohol mi a vysadil si ma na hruď. Začal som ho bozkávať po krku.-–––––-. Vtedy som sa opäť ocitol pod ním. Začal ma opäť bozkávať–––––––- a tak som sa snažil odtiahnuť jeho ruku, no on mi obe chytil nad hlavou a bozkával ma ďalej. Prestal som ho bozkávať, no on pokračoval––––––––––––. Keď som sa upokojil opäť pokračoval. Potom to bolo už len blaho a rozkoš. Obaja sme vzdychali. Ležali sme na sebe a ticho sme pozorovali hviezdy nad našimi hlavami. Oddychovali sme a rýchlo dýchali. Naše srdcia bili akoby sme behali maratón, ale jedno viem. Táto noc nikdy nezmizne z mojich spomienok. Bolo to úžasné. Ráno ma zobudil Isato s úsmevom. Čo tak prechádzka na koňoch. Žiaril som ako malé dieťa ,,Miluje prechádzky na koni!“ zvolal som veselo ,,Ja vuiem,“ usmial sa ,,A ty nemáš niečo na robote... myslím, máš čas?“ zvolal som a on sa usmial ,,Inak by som ťa nevolal“ Vyletel som z postele a vysadol na koňa ,,AU“ zakňučal som. Vtedy som si uvedomil, že ma bolí zadok ,,Čo je?“ spýtal sa ma brat ,,Ráno som spadol z postele rovno na zadok a ešte ma to bolí,“ povedal som mu. ,, Ty malé nemehlo,“ usmial sa a vysadol tiež. ,,kto bude prvý pri rieke!,“ skríkol som a už som letel s vetrom o preteky. Za mnou som počul približujúci sa smiech môjho brata. Avšak mňa nemohol dobehnúť. Bol som lepší. Samozrejme, že ma nedobehol a po chvíli sa vzdialil, už mi nestíhal. Predo mnou  sa zrazu zjavila jedna stará žena ,,Viem, že tu s ním včera bol. Videla som vás. Bozkávali ste sa a váľali po sebe. Následník trónu a miluje sa s chlapom v lese, ešte ani neviete kto to je. Nedovolím aby ste sa stali následníkom. poviem to ostatným ľuďom, vzbúrime sa. Ešte uvidíte,“ povedala a odišla. Stál som tam ako obarený. Prikovaný a nemohol som sa ani pohnúť. Hľadel som na miesto kde asi pred chvíľou stála. Nevedel som, či jej slová mám brať vážne alebo nie, ale hlavne som sa bál. Isato sa to dozvie a hlavne nás rozdelia, videla nás a keď to povie ľuďom, bude zle. všetci sa to dozvedia. Isato práve dorazil ,,Čo je? Čo si taký, vyzeráš akoby si videl ducha“  ,,To nič.... Vyhral som! Si pomalý,“ povedal som veselo. Nechcel som, aby mal č i len malé tušenie, a tak som sa tváril akoby nič. Keď sme sa vrátili na hrad, celý deň mi to vŕtalo v hlave. Práve teraz. Keď som zabudol na strach, keď som mu dal zbohom a po včerajšku, keď som cítil, že som najšťastnejší človek a nič to nemôže pokaziť. Opäť som sa mýlil. Vôbec som nespal. Stále som na to myslel. Ešte sa mi o tom dokonca aj snívalo. Bál som sa. Bál som sa, čo sa zajtra stane. Vstal som ako inokedy. Ticho, pokoj. ,,Naoki, nechceš mi niečo povedať?“ spýtal sa ma. ,,Ja... nechcel som... ono to prišlo tak náhle a ja...... je mi to ľúto,“ takmer mi vyhŕkli slzy, no on sa zatváril trochu nechápavo a povedal ,,Naoki, nemusíš si to tak brať, nič sa nestalo.  V poriadku. Nevedel som, že sa tak rozcítiš...Veď to robíš stále a nikdy nereaguješ takto,“ povedal Vtedy mi napadlo, že som asi nepochopil ja. V rukách držal moje oblečenie Ups. Vždy za mnou chodieval s vecami, že si ich nemám odkladať v jeho pracovni a ja som na to akosi zabudol. Obarený vyšiel z mojej izby. A ja som sa opäť ponoril do strachu.  Bol som strašne unavený. Nakoniec ma únava premohla a ja som skutočne zaspal. Vstal som, pretože som počul hlasy a zobudil ma hluk z haly. Rýchlo som vstal a zišiel som dole. Môj brat ku mne ihneď pribehol ,,Je pravda čo hovoria tí ľudia vonku? skutočne spávaš s chlapom, Naoki?“ ,,Ja.... Prepáč,“ dostal som zo seba a rozplakal som sa. Bolo vidieť, že je nahnevaný. ,,Bež do svojej izby,“ bol to príkaz. Neopovážil som sa neposlúchnuť,  tak som šiel. Sledoval som celú situáciu z hora z okna. Brat vyšiel von a začal sa s davom rozprávať. Počul som len hluk, nie slová. Nevedel som čo vraví, ale vzhľadom k tomu, že on bol tiež s chlapom si to viem predstaviť. Určite im hovoril, že je to len úlet ako u neho, že aj on mal snúbenicu, a že aj ja ju budem mať. Že v mojom veku je pochopiteľné, keď experimentujem, ale že to sa napraví. Nevhodné správanie na budúceho kráľa, ale on to dajako určite obkecá. Bol som rád, keď sa dav pomaly rozpúšťal. čakal som, že za mnou príde, ale neprišiel. Prešiel si tým istým, čakal som, že príde a porozpráva sa so mnou. Ale neprišiel. Zjavne si myslel, že to zvládnem sám. Celý čas sa mi vyhýbal. Nahneval sa. Iste nechcel aby brat opakoval jeho chyby a jéééééé, ono sa tak stalo. Šiel som von. Potreboval som sa nadýchať čerstvého vzduchu. Len tak som sa prechádzal, telo bez duše, slzy mi stekali po tvári. Zrazu ma ktosi vzadu objal. Čiesi ruky sa ovinuli kolo mňa. objal som sa do toho dotyku. Podlomili sa mi kolená a obaja sme sa zviezli dolu. Sadli sme si na zem a ja som sa ním nechal objímať ,,Čo je, Naoki?,“ spýtal sa ma tak známy hlas. ,,Chýbal si mi. Tak moc si mi chýbal,“ povedal som mu. ,,Aj ty mne. Milujem ťa, Naoki,“ pobozkal ma. Otočil som sa k nemu tvárou a objal ho. ,,Aj ja ťa milujem, Yasuo“ ,,Budeme navždy spolu?,“ spýtal som sa ho ,,Sľubujem,“ povedal. Ráno som sa opäť zobudil kvôli hluku. Rýchlo som sa pozrel z okna. Koč. Bežal som dolu do haly, kde už stáli naši krstný a vítali sa s Isatom. ,,Oh, Ahoj Naoki, ale si vyrástol,“ povedala krstná a roztvorila svoju náruč. Poslušne som k nej pristúpil a nechal sa objať. ,,od toho roku si sa vôbec nezmenil,“ protirečil jej krstný, ,,Naoki, povedz, je pravda čo sa k nám donieslo a čo sa klebetí i tu? Potvrdil nám to Isato, ale chcem to počuť z tvojich úst, tak je pravda, že spávaš s chlapom?“ spýtal sa krstný. Nevedel som čo mám povedať. Len som mlčal. ,,Takže to nepopieraš. Mlčíš, takže to je pravda,“ povedal ,,Zhovárali sme sa s Isatom a spravíme presne to, na čom sme sa pred dvoma rokmi dohodli s vašimi rodičmi, keď išlo o Isata. Zasnúbime ťa s nejakou dievčinou,“ povedala krstná.  Rýchlo som sa obrátil na brata, čakajúc v ňom podporu, avšak tá neprichádzala. Ani sa na mňa nepozrel. ,,Prečo mi chcete zničiť šťastie?!“ spýtal som sa so slzami ,,Milujem toho muža, nadovšetko, nechcem sa ho vzdať len preto, že ste to povedali,“ ,,Prestaň, Naoki! Isatovi to pomohlo, zabudol na chlapov, časom sa do nej zamiloval. Aj ty na neho zabudneš, tak prestaň fňukať! Prišli sme len aby sme ti pomohli, tak láskavo mlč!“ to boli posledné slová krstného, ktoré som vydržal. Rozbehol som sa do izby a už som z nej nechcel vyjsť. Plakal som. Opäť som plakal a plakal. Myslel som, že už nikdy neprestanem plakať. Oči mi vyschli, slzy zaschli a únava ma premohla. Ráno som vstal. Pozrel som cez okno von. Stále tu ten koč stál. Neplánovali tak skoro odísť. Pomaly som pootvoril dvere a pozrel kto je kde. Keď bol čistý vzduch, prekĺzol som von. Vzal si koňa a cválal preč. Zastavil až pri rieke, kde sa stretávali. Bol tam. Vždy keď ho potreboval bol tam. ,,Čo sa stalo?,“ spýtal sa ma. ,,Vedia to. Všetci to vedia. Ľudia, krstný aj môj brat a chcú nás rozdeliť. Krstný ma chcú zasnúbiť,“ povedal som s plačom ,,Ššššššššššš,“ utešoval ma, ,,Neboj, nikto nás nerozdelí. Budeme spolu navždy, pamätáš? Sľúbil som ti to. Sadneme na koňa a ujdeme. Preč, niekam ďaleko. Strýko mi zanechal letné sídlo. Môžeme ísť tam,“ povedal a pobozkal ma. Pomohol mi vysadnúť na koňa a on si sadol hneď za mnou. A už sme leteli s vetrom o preteky. Zaspal som. Keď som vstal, práve ma niesol v náručí po schodoch. Zamrvil som sa a pozrel sa hore. Videl som jeho tvár. Usmial sa. ,,Už sme tu, miláčik,“ povedal a položil ma na posteľ. Tak čo miláčik, splynieme?“ usmial sa. Prikývol som. Po vášnivej noci milovania som vstal a šiel som sa prechádzať potom jeho sídle. Bolo prekrásne. Prechádzal som cez halu, ktorá bola neuveriteľne dlhá a na jej drevených stenách viseli obrazy jeho predkov. Na konci chodby visel rodokmeň. Naspodku bol Yasuo. Nad ním jeho rodičia. ,,Nie,“ šepol som a opäť mi s očí  stekali slzy,, Už nie,“ nad ním boli jeho rodičia. To áno. Ale spoznal som ich. Jeho rodičia boli tí, ktorý mi zavraždili rodičov. ,,Prečo nám nikto nepraje?!“ spýtal som sa ho, pretože som počul približujúce sa kroky. ,,Už si to videl,“ skonštatoval. ,,Ty si to vedel? Vedel si, že tvoji rodičia zavraždili mojich a nič si mi nepovedal?,“ spýtal som sa ho jemne hystericky ,, Opýtam sa ťa prečo si nepovedal bratovi o nás dvoch. Nechcel si aby to vedel a to isté i ja. Nechcel som, aby si to vedel. To čo spravili moji rodičia... Je mi to veľmi ľúto. Keď som to zistil, odišiel som od nich sem. Nevedeli kde som a ani nevedia. Stále som ti chcel byť nablízku. Nezisťoval som prečo to spravili ale spravili a ja som ich za to odsúdil. To čo spravili bolo strašné a kruté, ale ja s tým nemám nič, Naoki,“ povedal ticho a objal ma. Nežne ma pobozkal a obaja sme si šli ľahnúť ,,Bolo toho na teba dosť,“ povedal a vzal ma do postele. Zaspali sme si v náručí. Ráno ma prebudilo šteklenie na tvári a jemné bozky na hrudi. Vstal som. Zacítil som nejaký smrad a on sa len usmial ,,Snažil som sa o raňajky,“ vtedy som sa začal smiať a najskôr naoko urazený Yasuo sa ku mne po chvíli pridal. Po chvíli sme sa upokojili. ,,A čo budeme raňajkovať?,“ spýtal som sa  ,,Už si hladný?,“ zasmial sa, ale potom vstal a potiahol ma na nohy ,,Môj kamarát Hitoshi, o nás vie už od začiatku. Vyrastal tu so mnou. On nám čosi prinesie. Už som mu povedal mal by tu byť čo chvíľa,“ povedal ako na zavolanie sa ozvalo klopanie. Hitoshi otvoril a v nich stál vysoký tmavovlasý a modrooký chlapec, ktorý bol asi o dva roky mladší než Yasuo. ,,Ahoj, Yasuo, tu je dajaké jedlo.... a kto je toto? žeby Naoki?“ usmial sa a ja som prikývol. ,,Je trošku hanblivý, ale keď si na teba zvykne, už taký nebude,“ povedal a mne sa pred očami zjavila scéna, keď to vravel môj brat Yasuovi a o chvíľu sme sa s ním bozkávali v lese. ,,Ahoj, Naoki, Ja som Hitoshi,“ natiahol ku mne ruku a ja som sa jej chopil ,,Teší ma,“ povedal som ,,Aj mňa teší. Už som o tebe toľko počul. Som veľmi rád, že som ťa konečne mohol aj vidieť. To bol môj nápad, nech ťa sem vezme. Hneď keď o tebe začal básniť som mu povedal, nech ťa sem vezme, že sa ti tu bude páčiť, nemýlil som sa, však?,“ usmial sa. ,,Nie, nemýlil si sa. Páči sa mi tu. Je to tu veľm pekné,“ povedal som. Yasuo si ma k sebe pritiahol a všetci traja sme si sadli k obrovskému stolu a začali jesť. ,,Nepôjdeme sa prejsť?“ spýtal sa Yasuo ,,Môžeme,“ povedal som, a tak sme šli. Ruka v ruke. ,Povedz, Naoki, keby ti niekto niečo o mne povedal, myslím niečo zlé, veril by si mu?“ To ma trošku zaskočilo ,,Spýtal by som sa teba,“ odvetil som ,,Som rád,“ usmial sa a pobozkal ma ,,Prečo sa pýtaš na niečo také?,“ ,,Teraz je svet plný intríg, keď teba chcú oženiť a mňa hľadajú rodičia, budeme mať pred sebou mnoho prekážok, ktoré budeme musieť prekonať,“ povedal ,,Nie..... ja už nechcem prekážky, nebolo ich snáď dosť?,“ spýtal som sa. ,,Musíme byť spolu a silný. Spolu prekonáme všetko,“ usmial sa a objal ma. Vtedy tam prišiel Hitoshi. ,,Môžem si požičať tvojho milenca?“ povedal a Yasuo prikývol.  ,,Poď, prejdeme sa na koňoch, zdvihne ti to náladu,“ usmial sa. Vysadli sme na koňov ,,Kto bude prvý...,“ chcel povedať, no ja som mu do toho skočil ,,ja to tu nepoznám, neviem kam mám ísť a cestou som zaspal,“ povedal som ospravedlňujúco ,,Tak kto prvý prejde okolo tohto sídla, môže byť?“ spýtal sa. Prikývol som ,,Ale mňa neporazíš,“ povedal som sebaisto. ,,Stavme sa. Ak vyhráš, môžeš si požiadať o čo chceš, ak vyhrám ja, tak tiež si môžem požiadať o čo chcem. Rozmysli si a povedz mi ja ti tiež poviem čo budem chcieť,“ povedal s úškľabkom.  ,,Dobre, ja chcem, aby si mi dal nejaké zvieratko,“ povedal som ,,Dobre, ja chcem, aby si nakreslil obraz tohto zámku, Yasuo mi povedal, že krásne kreslíš,“ ,,Fajn,“ uzavreli sme stávku a cválali sme. Samozrejme, že som vyhral. Usmial som sa. ,,Čo som ti hovoril“  ,,Fajn, fajn. Dám ti to zvieratko,“ povedal a šli sme opäť do sídla. ,,Ahoj,“ pozdravil som ho a pobozkal. Bozk mi opätoval. Yasuo bozkával perfektne. ,,Milujem ťa,“ povedal som. ,,Aj ja ťa milujem“ Vzal ma do náruče a vyšiel so mnou po schodoch. ,,Yasuo! Yasuo!,“ kričal Hitoshi zdola. Yasuo sa na mňa ospravedlňujúco pozrel a šiel dolu. Mal som si želať, aby nás nechal samých aspoň týždeň. Bolo mi to ľúto. Po chvíle sa vrátil s úškľabkom ,,Takže ty si sa s ním stavil a vyhral si? ,“ spýtal sa ma Yasuo. Usmial som sa, ,,Takže áno... Nenakreslíš mu ten obraz? Strašne ho chce“ spýtal sa ma ,,Nie, to by potom nebolo moje víťazstvo,“ povedal som ,,Fajn, tak ťa vyzývam na preteky. Stávka ak vyhrám, nakreslíš mu portrét  a o týždeň pôjdeš so mnou na bál, ako môj partner,“ povedal usmiaty. ,,Bál a partner?,“ ,,Áno. Budeme spolu tancovať,“ usmial sa ,,hahahaha,“ ,,To nie je vtip. myslím to vážne,“ ,,Fajn... A ja si želám, aby si ma nechal celý čas hore,“ usmial som sa. Začal sa smiať ,,To bolo dobré,“ smial sa , ,, sa ti dole nepáči,“ ublížený tón.  Nemal som šancu odpovedať, lebo sa na mňa vrhol. Začal ma bozkávať po krku, po perách a hrudi, rukami sa ma dotýkal a prechádzal nimi po mojom tele.-––- Potom som sa snažil dostať hore, no nešlo to. Pri mojej snahe sa začal smiať ,,Hej, to nie je vtipné,“ povedal som ublížene ,,Nie, potom prečo sa smejem, zlatko?“ pobozkal ma, ,,si rozkošný, keď sa snažíš,“ a pokračoval––––––––- Po milovaní sme si odpočívali v náručí. Ráno sme sadli na koňa a obaja cválali presvedčený o svojom víťazstve. Predbehol ma. ,,Vyhral som,“ usmial sa ,,To nie je možné,“ vravel som si dokola ,,Naoki, no tak, jednoducho budeš dole, to ťa nezabije,“ pošepkal mi do ucha a zvalil ma na zem ,, No tak, nebuď nahnevaný. Nepodvádzal som,“ povedal Yasuo a pobozkal ma––––––––-. Potom sme šli na obed a všetci traja sme si šli zaplávať. Večer som začal kresliť obraz sídla. Kreslil som ho dva dni, kde medzičasom prišiel Yasuo a spravili sme si malú pauzičku :o)  Dokreslený portrét som mu dal a Yasuo ho dal Hitoshimu. ,,A kedy mi dáš to zvieratko?,“ spýtal som sa Hitoshiho. ,,Zajtra na večer“ povedal. A tak sme šli spať. Ráno sme vstali opäť spolu. Počuli sme hluk, a atak sme vstali. V hale bol Hitoshi a vruke držal meč ,,Čo robíš, Hitoshi?“ spýtal sa ho Yasuo. ,,Prepáč, Yasuo, ale tvoji rodičia sú na ceste,“ povedal ,,Nie, čo to vravíš?,“ spýtal sa ho nechápavo ,,Asi ráno tu budú, musel som im to povedať,“ ,,Ty si ma zradil?“ Spýtal sa ho Hitoshi prikývol. ,,Mal si všetko, a ja nič. Rodinu, sídlo, moc. Zamiloval si sa a oni bez hlavo do teba. Mal si všetko. Nič ti nechýbalo. Ja som naopak nemal nič. Ani rodinu ako sirota, ani sídlo, moc, či milovanú osobu. Chcem všetko čo si mal ty, Yasuo. Tvoju rodinu som si už získal. Keď prídu, poviem im, že v noci som odišiel a keď som sa vrátil nad ránom, sídlo bolo v plameňoch a ty si zhorel. Nestihol som ťa zachrániť ani uhasiť oheň. Nechám celé sídlo spadnúť a tvojho milovaného vezmem. Nech sa pozerá ako mu zomieraš pred očami, Poviem, že som ho zachránil a oni mi ho nechajú. Vezmem ho k sebe. Budem mať všetko, čo si mal ty. Donútim ich nechať mi hrad. Budem mať sídlo, moc, rodinu i milovanú osobu. A ty mi nebudeš stáť v ceste.   Uveria mi, pretože na rozdiel od teba mám na nich vplyv.,“ povedal Hitoshi a zhodil sviečky na okne. Okamžite sa chytili deky a látky, či nábytok. Všetko horelo. Pozeral som okolo seba. Samé plamene. Bol to okamih, ale pomaly všetko horelo. Yasuo ma vzal za ruku a utekal so mnou ku dverám. Tie však boli zablokované, pretože pred nimi stál Hitoshi. Okná boli v plameňoch, nemali sme inú možnosť, len prejsť cez neho. Yasuo sa rozbehol a strčil do Hitoshiho. Zrazu však strácal rovnováhu a púšťal moju ruku. ,,Yasuo!“ chytil som ho a snažil sa ho zodvihnúť. Ani som ním nepohol ,,Yasuo!“ vtedy som si uvedomil, že krváca z boku a stratil vedomie ,,Yasuo!“ kričal som a z očí mi stekali slzy. Vtedy ma niekto chytil za ruku a ťahal ma preč. I keď som sa držal Yasua, odniesol ma. Hitoshi ma prehodil cez plece a vyšiel so mnou von. Zmetal som sa, mixoval, no nepomohlo. Plakal som ako malé dieťa. ,,Prosím....... Pusti ma,“ nariekal som. Slzy mi stekali prúdom.  Posadil ma na zem. Rozbehol som sa do horiaceho sídla, no on ma dostihol a chytil ma a potiahol preč. stále ma držal za ruku, aby som opäť neušiel do plameňov. ,,Si normálny?! Chceš sa zabiť?! Yasuo je už dávno mŕtvy. Ak nezomrel na vykrvácanie, tak ho určite uškvaril oheň a spálili plamene. Už mu niet pomoci, rozumieš?! Zbytočne by si prišiel o život a to ja nechcem!“, povedal ,, teraz si vysadni na toho koňa, pomôžem ti,“ povedal už pokojne, ale príkazom. Pomohol mi na neho vysadnúť a hneď si vysadol aj on ,,Teraz ťa vezmem do sídla, ktoré mi dali Yasuovi rodičia,“ ,,Vravel si, že sídlo nemáš,“ povedal som stále s plačom ,,Nechcel som aby to Yasuo vedel. Ako som povedal, budem mať všetko čo bolo jeho. Moc, sídlo i rodinu, to už som mal. Jediné čo mi chýbalo bolo odstrániť ho z cesty a získať milovanú osobu. Myslel som, že sa nezaľúbim, no keď sme boli v letnom sídle, zmenilo sa to. Zamiloval som sa do teba. Nechcem ti ublížiť, preto ti už vopred hovorím, neodvrávaj mi a rob čo ti vravím,“ povedal Objal ma jednou rukou kolo pása a cválali sme. Nemohol som zaspať, i keď som bol unavený, stále som myslel na Yasua. Boli sme na mieste. Šli sme veľmi dlho. Zosadol a pomohol aj mne. Chytil ma jednou rukou za ruku, druhou za pás a šli sme dovnútra. To sídlo bolo krásne, ale Yasuovo bolo krajšie, pretože bolo Yasuovo. ,,Potrebuješ nejaké oblečenie. Bež hore a doprava. Úplne posledná izba bude naša. Okúp sa a ja ti prinesiem nejaké čisté oblečenie a raňajky. Keď chceš, ešte si pospi. Asaka! Toto je Asaka, moja slúžka, teraz bude tvoja. Ukáže ti to tu a pomôže ti okúpať sa. Asaka, toto Je Naoki, “ povedal ,, Zvládnem sa okúpať aj sám,“ povedal som ,,Neodvrávaj, už som ti to raz povedal, nebudem to opakovať“ a tak som šiel aj s Asakou hore. ,,Tu je vaša izba, pane,“ usmiala sa a otvorila dvere. ,,Napustila som vám vodu, je príjemná, teplá,“ usmiala sa ,,Môžete ma nechať samého?“ spýtal som sa i keď som vedel odpoveď. ,,Nie pane, prepáčte, ale skutočne nemôžem. Prikázal mi to pán Hitoshi a nemôžem jeho príkazy nesplniť“ Okúpal som sa. Strážila ma. Vyšiel som von a obalil sa dekou ,,Vrátili by ste mi moje šaty?,“ spýtal som sa jej ,,Prepáčte pane, ale musím ich oprať, pán Hitoshi vám prinesie čisté. Idem po neho,“ povedala. Keď zatvorila dvere, rozhodol som sa,  že vyleziem von cez okno. Prvé poschodie, to zvládnem. Prichytil som si deku pevnejšie a skočil som. Dopadol som a rozbehol som sa von. Avšak chytili ma dvaja muži ,,Prestaňte, už aj ma pustite!,“ kričal som. Vtom prišiel Hitoshi ,,Chcel utiecť, pane,“ povedali  ,,Pustite ho,“ povedal nahnevane a chytil ma za zápästie a ťahal ma do hradu rovno do izby, z ktorej som skočil a hodil ma na posteľ. ,,Povedal som ti, že ti to už nebudem opakovať. Povedal som ti, že máš robiť čo ti hovorím a neodvrávať. Fajn Ako chceš. Chcel som byť milý a nežný, ale to ty to kazíš. Pretože ja sa snažím,“ povedal  a stiahol zo mňa deku  Začal ma bozkávať, no ja som mal zatvorené ústa  vtom však vošla Asako, a ja som za to bol nesmierne vďačný. ,,Prepáčte pane... ja,“ nemohla sa vykoktať, a tak zo mňa zliezol a prehodil cezo mňa deku. Hodil na mňa čisté oblečenie ,,Obleč sa,“  povedal a vyparil sa. Asako šla za ním.   Vzal som do rúk nohavice a tričko, ktoré boli tak neskutočne hebké a mali farbu zafíru. Miloval som tú farbu, avšak mojou najobľúbenejšou bola farba modrého topásu. Obliekol som sa a zišiel dolu. Prečesával som izbu po izbe a myslel pritom na neho. Na Yasua, ktorému patril môj prvý bozk, prvé milovanie, ale aj prvé trápenie láskou, či slzy ňou spôsobené. Áno, teraz som to vedel. Nešťastie, zlo, či kliatba. Možno všetky a možno ani jedno. Možno nebola chyba v nás, veď mi sme chceli len milovať jeden druhého. Možno sme svoj osud nemali vpísaný vo hviezdach, ani požehnaný anjelmi, ale jedno bolo jasné, nikdy som nikoho tak nemiloval. Bola to pravda, začalo to láskou a končí to bolesťou. Prečo? Prečo práve my? Kládol som si túto otázku dosť dlho, avšak nik mi nevedel odpovedať. Prečo je to tak? Prečo to ľud zistil a nemohli nám priať šťastie? Prečo sa objavili Krstný a chceli ma oženiť? Prečo je Yasuo z rodiny, ktorá zabila tú moju? Prečo ho Hitoshi zradil? A Prečo Yasuo zomrel? Prečo?! Povedal mi, že nás čaká mnoho prekážok, ale mi dvaja ich spolu zvládneme, no nezvládli sme. Bolo toho moc a toľko prekážok sa nedá zvládnuť...... Ako mám poraziť smrť a vziať si ťa späť? Nijako, pretože to nejde.... Tak toto je koniec? Rozhodol som sa. Nemôžem tu zostaň. Nie s touto osobou, s osobou, ktorá nás zradila. Zvrtol som sa a pomaly som šiel úplne dole, do kuchyne, kde má služobníctvo vlastný východ. Aby ma nik v týchto veciach nespozná, vyzliekol som si ich a vzal si dajaké, ktoré viseli na háčiku. Obliekol som si ich, hľadel do zeme a pomaly sa dostal von. Tento východ nebol strážený, veď prečo by aj mal. A tak som prekĺzol a hradbami sa dostal von. Vzal som si prvého koňa, ktorého som zbadal a už som cválal rýchlo preč. Hitoshi si to ešte zjavne nevšimol, a tak som mal poriadny náskok. Bol som na mieste. Chcel som ísť na Yasuovo letné sídlo, Naposledy ho ešte uvidieť, avšak vedel som, že to by bolo prvé miesto kde by ma Hitoshi hľadal. Preto som zamieril domov. Za Isatom. Zamieril som do hradu, kde ma okamžite pustili. Koč krstných tam už nebol, a tak som vybehol hore schodmi  a utekal za Isatom. Otvoril som dvere jeho izby. Objal som ho ,,Prepáč,“ povedal som s plačom. Slzy sa mi kotúľali po lícach, ale nechal som ich voľne tiecť. Jediné čo som teraz potreboval bolo, aby ma poriadne objal. Obtočil svoje paže kolo mojich a pritisol si ma bližšie ,,Prepáč,“ zopakoval som plačlivo. ,,Čo sa stalo?“ spýtal sa ma a ja som začal rozprávať  ,,Potom ako prišli krstný som sa zľakol. Ušiel som s ním do sídla jeho rodičov, no jeho najlepší kamarát nás zradil a zabil ho. Zobral ma na svoj hrad. Je to psychopat. Chce mať všetko čo mal on. Ušiel som,“ rozplakal som sa. Na moje prekvapenie nekričal ani nevyzeral, že je nahnevaný. Naopak. Usmial sa na mňa a ukázal na postel. Sadol som si vedľa neho a on zača rozprávať. ,,Keď som bol o rok starší, aj ja som sa zamiloval do muža. Bol to syn jednej veľmi známej a mocnej rodiny. Hneď keď som ho videl, vedel som, že mi ukradol srdce. Stretávali sme sa. Milovali sme sa, veľmi, ale ľud to zistil a povedal to rodičom. Tí šaleli a chceli ma hneď oženiť, lenže ja som nechcel. Pred tebou som sa hral na poslušného, ale ako náhle sme boli sami s rodičmi, už to bol boj. Hádali sme sa a ja som odvrával. Nechcel som sa viazať na ženu, keď som miloval muža. No oni boli príliš naivný, mysleli si, že sa do nej časom zamilujem, aj keby neboli naivný, nikdy by nedopustili, aby som chodil s chlapom. Museli tak spraviť a ja som s ním chcel ujsť, rovnako  ako ty. Avšak neušiel som. Bál som sa. Keď sa dozvedeli o nás aj jeho rodičia, chceli zabiť tých mojich, ale nepodarilo sa im to. Hovoril mi, že o tom nevedel, ale neveril som mu. Zasnúbil som sa s dievčinou, ktorú mi rodičia dohodili, a odvtedy som už neodvrával. Prestal som sa s ním stretávať. Po roku som sa s ňou mal oženiť. Jeho rodičia ich zabili a vtedy som sa sňou nemusel oženiť, ale spravil som to. Znenávidel som ho, pretože som si myslel, že to vedel, ale potom, čo zomrela mi všetko vysvetlil. Ušiel od nich. Nemohol som sa však k nemu vrátiť, kvôli rodičom, a tak sme sa stali veľmi dobrými priateľmi. V našom svete je priam nemožné, aby boli dvaja muži spolu. To som si vedy myslel. Vzdal som to. Ty to nevzdávaj,“ povedal mi. ,,Ale on zomrel,“ povedal som ,,Videl si ho zomierať? a ak aj náhodou áno, neboj, máš takmer 16 a život pred sebou. Ty to zvládneš,“ povedal ,,Ale ja nechcem iného ja milujem len Yasua,“ povedal som ,,Yasua? Z rodiny Iwao?,“ spýtal sa ma. Prikývol som. Zostal šokovaný. ,,Yasuo je mŕtvy?“ spýtal sa. Vtedy mi to doplo. On miloval Yasua...............

Prečo mi to nepovedal ? Ani on ani Yasou.....Čo ak som bol Yasuovou úbohou náhradou za môjho brata,  ktorého nemohol mať? To sa už nikdy nedozviem..........

O rok, keď mi tiahlo na 17 som šiel k  ruinám jeho letného sídla. Chcel som ho dať opraviť a znovu postaviť, ale nešlo to. Jeho rodina to mala vo vlastníctve, takže som sa k tomu mohol len nenápadne priblížiť. Hitoshiho som odvtedy nevidel. Po Isatovom zistení, že sme milovali toho istého muža sme sa na moje prekvapenie veľmi zblížili. Obaja sme museli byť silný kvôli tomu druhému a občas sme si vymenili skúsenosti. Bolo to fajn. Isteže som sa na Yasua veľmi hneval, ale predsa sa nemôžem hnevať na mŕtvu osobu. O rok som mal prevziať vládu, Isato si chcel dať pohov, niekam odísť a založiť si niekde ďaleko rodinu. Presvedčil som ho, že i on musí o vzťah bojovať, a že Yasuo nebol jeho posledný. Ani zďaleka. A tak, aby sa vyhol toľkým prekážkam kvôli vzťahu s mužom, chcel odstúpiť. Mal známosť. Na moje počudovanie to bol Hitoshi. Nič som nikomu nevyčítal ani som Isata neodhováral. vedel o ňom všetko, no podľa neho sa Hitoshi zmenil. Veril som mu. Veď i Hitoshi môže byť šťastný. Pravdepodobne si uvedomil, že silou lásku nezíska. O tom, že sa Hitoshi zmenil ma ubezpečilo najmä to, že sa kvôli Isatovi chcel vzdať sídla, moci a Yasuovej rodiny a založiť si vlastnú rodinu niekde ďaleko len s Isatom. Ako obyčajný ľudia....... Bol som rád, že obaja našli šťastie. Avšak kde bolo to moje šťastie? Isato a Hitoshi mali oslavu. Trval som na tom, aby to, že sú spolu riadne oslávili. Len my, nik viac, pretože sa to nik nemal dozvedieť. Načo si vyrábať toľké prekážky, keď nemusia byť. Avšak odísť mohli až za rok, keď budem mať 18. Na oslave sme všetci pili červené víno. Isato ho miloval. Vtedy ku mne prišiel Hitoshi, položil pohár s vínom vedľa mňa na stolík a potom mi povedal ,,Prepáč, Naoki, za všetko čo som povedal a urobil. Veľmi sa ti za to ospravedlňujem. A ešte jednu vec by som ti chcel povedať. Už sa ti to snažím povedať hodnú chvíľu, ale ty si sa mi stále vyhýbal. Chcem ti povedať, že Yasuo je živý. Nezabil som ho. Predsa to bol môj najlepší kamarát. Nedokázal som to. Ako zraneného ho jeho rodičia vzali von zadným vchodom, odniesli ho do svojho hradu, lenže on sa bránil, chcel utiecť, potreboval ťa vidieť, chcel ťa vidieť. Uzdravil sa a chcel utiecť, tak ho jeho rodičia dali mne nech ho niekam dám. Zavrel som ho dolu v pivnici môjho hradu. Po čase však ušiel. Neviem kde je, ale myslím, že čo skoro ťa navštívi, pretože stále volal tvoje meno,“ povedal. Bol som úplne šokovaný. Zjavne som mal aj otvorené ústa a vytreštené oči údivom. Z očí mi začali stekať slzy a ja som sa mu vrhol okolo krku. Objal ma pevnejšie, vedel, že to teraz potrebujem. Medzi vzlykmi som sa ho spýtal ,,Isato to vie?“ Prikývol. Vtedy mi svitla nádej. Avšak budem schopný mu niekedy odpustiť, že som pre neho bol len náhrada? A som ňou stále? Miluje ma vôbec, alebo len môjho brata, ktorého nemôže mať? Budem schopný ísť ďalej, keď sme prešli toľkými prekážkami, čo ak ich bude viac? A budeme môcť byť vôbec spolu, keď prevezmem vládu? Nastali by opäť len ďalšie prekážky, možno by som mal radšej poslúchnuť krstných a vziať si ženu, avšak pokazím si šťastie?

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Jeeee

(Shuido, 16. 7. 2010 16:50)

Tak tato poviedocka sa ti tiez podarila, a myslim ze si to moc rychlo neukoncila, urcite nie, tak ako tych bratov :D Bolo to zlate jeee , este jednu taku x) a teraz ta negativna stranka: PRECO SI TO UKONCILA TAKTO NA DOMYSLENIE??? :( cela ty :D mno ale inak super ;)

Re: Jeeee

(dlac56, 22. 7. 2010 10:12)

Gomenasai Shuido :o)

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA