Jdi na obsah Jdi na menu
 


Posadnutosť

Bola nádherná. Uhranula mi okamžite, keď som ju zbadal. Jej bledé blond vlasy jej planuli vo vetre, na perách jej hral úsmev, ladne sa pohybovala po tráve. Jej bosé nohy šuchotali v tráve, na ktorej sedela rosa. Biele ruky ako mlieko sa dotýkali prekrásnych kosatcov. Fialové kosatce jej krásne ladili k jej fialkovo-sakurovým šatám. Kvet odtrhla a priložila k červeným perám. Blahom privrela oči a vychutnávala si vôňu kosatca. Vyzerala nádherne. Ako náhle otvorila oči, spočinul mi na nich pohľad. Boli tak bledunko modré ako jazierko. Premenlivé ako voda  a rovnako tak nebezpečné, avšak od vtedy pre mňa rovnako potrebné k životu , a tak neuveriteľne krásne a priezračné. Cítil som sa ako v mori, kde ma čosi ťahá dnu, cítil som, akoby som sa v tých očiach utápal. Prekrásny pocit, avšak naháňajúci zimomriavky. Vlasy mala rovné a neuveriteľne dlhé. Nevyzerala ako človek, práve naopak. Vyzerala ako nadprirodzená bytosť, nepatriaca do tohto sveta. Čistá ako anjel, splývala s prírodou ako elf, prekrásna ako víla. Všimla si môj obdivný pohľad a vzhliadla ku mne. Kvet položila späť na trávu a vybrala sa mojim smerom. Ja, hlupák, som si myslel, že ide ku mne. Nešla, avšak aspoň si ma všimla. Prešla okolo a ani sa neobzrela. Na druhý deň som opäť prišiel do parku. Nemohol som na ňu prestať myslieť. Trápila ma po celú noc v mojich snoch. Bola to moja pani. Pani, ktorá ma mala úplne v moci, avšak o mne nič nevedela. V parku som ju opäť videl. Nebola sama. Kŕmila labute a o niekoľko krokov za ňou stál vysoký, svalnatý, tmavý muž so zelenými očami, rovnako prenikavými a neodolateľnými. S jeho ohnivými vlasmi si neposlušne pohrával vietor. Stál tam, pozeral na ňu a čakal. Keď vstala, obzrela sa mojim smerom. Nebola sama. Obzrel sa i on. Usmiala sa na mňa takým hrejivým úsmevom, až mi poskočilo srdce. Pristúpila ku mne. Tentoraz to nebol omyl. Skutočne stála pri mne. ,,Dobrý deň, pane, ako som vás tak pozorovala, všimla som si, že odo mňa nemôžete oči odtrhnúť,“ povedala to tak nežne, tak tichučko a predsa dosť nahlas. Muž za ňou sa pri jej slovách zamračil. ,,Nemôžem, ste taká prekrásna, že to nie je možné. Dokonca ma vaša krása sprevádza i v mojich snoch,“ povedal som ako zhypnotizovaný. Čakal som, že mi vynadá do perverzákov, no nestalo sa tak. Úsmev jej naďalej zdobil tvár.  ,,Ste milý, Ďakujem za kompliment,“ povedala. Chcela sa otočiť, no rýchlo som povedal ,,Nechceli by ste so mnou niekam zájsť?“  Pozrela na mňa nevinne a prekvapene zároveň. Prikývla. ,,Kedy vám to vyhovuje,“ spýtala sa ma neisto ,,Kedykoľvek,“ povedal som. Opäť sa usmiala. ,,Tak, môže byť dnes na večer asi za 7 hodín v reštaurácii oproti zmrzline?,“ spýtala sa ma. Nevedel som, kde to je, ale to mi bolo fuk. prikývol som. S úsmevom odišla aj s mužom, ktorý bol za ňou. Potom ako odišla som ešte hodnú chvíľu hľadel za ňou, potom ma však napadlo, že budem musieť zistiť, kde je tá reštaurácia. Nenapadlo ma nič iné, ako zavolať svojmu kamarátovi a spýtať sa ho. Našťastie hneď vedel o akú reštauráciu ide, a tak ma navigoval. Za desať sedem som už netrpezlivo čakal. Presne o siedmej prišla i ona. Mala nádherné čierne elastické šaty, z pod ktorých jej vykúkali nádherné avšak bledé nohy na obrovskom opätku. Usmiala sa a prisadla si ku mne. Odsunul som jej stolicu a prisunul, aby si sadla za stôl. Chcel som byť gentleman. Koženú kabelku si položila na stôl. Keď k nám prišiel čašník, objednal som čosi na pitie a na zahryznutie, keď som videl, že ona sa k tomu nemá. ,,Smiem vedieť vaše meno?,“ spýtala sa ma po dlhej chvíli ticha. Opäť nesmelo. ,,Tim,“ povedal som , ,,a smiem vedieť ja to vaše?,“ na to mi len odvetila ,,Cindy“  Keď opäť mlčala, opýtal som sa jej ,,Prečo ste prijali moje pozvanie, keď ste ma videli prvýkrát a nepoznali ste ma? Mohol som byť nejaký zlodej, vrah alebo dajaký delikvent,“ spýtal som sa jej to, čo som chcel vedieť Opäť sa usmiala, keď odvetila: ,,Viem rozpoznať dobrých a zlých ľudí. Podľa vášho pohľadu som usúdila, že vy určite nie ste zlý človek“ ,,Pristane vám, keď sa usmievate,“ povedal som, hneď čo sa opäť usmiala. ,,Ďakujem,“ opäť s úsmevom. Porozprávali sme sa. Povedala mi o sebe, o detstve, o škole, ktorú študovala, i o tom mužovi za ňou. Ak mám povedať pravdu, pripadala mi, že chodila na gymnázium, ale ani za nič by som na ňu netipoval, že vyštudovala ekonomiku. Bolo mi trošku hlúpo, keď spomínala toho muža. Cítil som sa trápne, pritom ako rozprávala o tom, že je to len bodyguard muža, s ktorým sú priatelia z detstva, pretože som na neho žiarlil, i keď mi vôbec nepatrila. I ja som hovoril o sebe. O tom ako som študoval grafiku, o tom, že bývam sám a nemám žiadnu známosť. Viac som nemal čo. nebolo toho veľa, ale aspoň nestála reč. Keď sa už blížilo k polnoci, ospravedlňujúco dodala, že už by mala ísť, pretože zajtra pracuje a keďže len prednedávnom vyštudovala a našla si prácu, nechcela by, aby ju hneď aj vyhodili. Vstal som i ja s tým, že ju odprevadím domov. Tak sa aj stalo. Chytil som ju za ruku a odprevadil ju až ku dverám jej domu. Bola to nádherná vila. Ako som sa od nej dozvedel, patrila tomu mužovi, ktorého bodyguard stál v parku za ňou. Bolo mi jasné, že aj keď k nemu ona necíti nič viac ako priateľstvo, z jeho strany je to iné. Nemýlil som sa. Začal ju viacej strážiť, i keď mu nepatrila. Keď si to uvedomila, odišla od neho preč a nasťahovala sa ku mne. Keďže som žil v dome úplne sám, bolo tam dosť miesta. Vtedy sa náš vzťah posilnil a otehotnela. Jim, muž, ktorý ňou bol posadnutý ju dal vystopovať. Počkal kým odíde a ja zostanem sám. Šla do práce. Ja som mal voľno. Dvere sa náhle otvorili a v nich stál on ,,Hej, ty hajzel! Ako si sa opovážil na ňu čo i len siahnuť!,“ začal po mne vyziapovať. Za ním stál jeho bodyguard a nebol sám. Stáli tam ešte ďalší štyria. Začal som ustopovať, keď som zistil že proti presile nič nezmôžem Vtedy si to všimol a zhúkol po mne. ,,Zrazu nie si hrdina, kradnúť dievky hej, ale bojovať nie. Chcel by si utiecť čo?! Rich, zabi ho!,“ prikázal tomu bodyguardovi z parku, a ten už len vystrelil. Prepadol som sa do tmy. Keď som sa zobudil, ležal som v nemocnici. Vedľa mojej postele sedela Cindy a plakala. Keď si všimla, že som jej zovrel ruku, pozrela sa na mňa svojimi uslzenými očkami ,,Skoro ťa zabil. Nebyť suseda, policajta, už by si bol mŕtvy,“ povedala. Z toho som usúdil, že počul výstrel a odviedol ma do nemocnice ,,A čo sa stalo s Jimom a jeho gorilami?,“ spýtal som sa. Jej smutný výraz mi napovedal, že z toho vyviazli.  Keďže to už bolo chorobné, udali sme ho, avšak nič sa nestalo. Mal ľudí všade. Potom ako som sa dostal z nemocnice o barle, ktorej sa zbavím už o dva týždne, sme sa vybrali rovno na letisko. Požiadal som Cindy, nech nechodí do domu, nech ide na tú chvíľu, čo som bol v nemocnici bývať k mojej rodine, ktorej som dal o všetkom vedieť. Ani sme sa nezbalili. Dala výpoveď, ja tiež, vzali sme peniaze a odleteli. Pevne som veril, že začneme nový život. Bez Jima. Všetko bolo v poriadku. Žili sme si šťastne. Možno až príliš. Cindy práve rodila v nemocnici. Ja som zatiaľ všetko chystal pre dlho očakávaného Kylea. Tak sa mal volať náš syn. O týžďeň na to sme boli všetci doma. Spali sme pokope všetci traja v manželskej posteli. Skoro ráno nás čosi zobudilo. Otvorili sa dvere. Stál tam Jim a jeho gorili. ,,Tak tu si ty smrad, hľadal som ťa hádam všade,“ povedal a vystrelil. Cítil som teplo. Niečo vlhké som mal na ruke. Pozrel som sa. Bola to krv. Nie však moja. Predomňa sa hodila Cindy. Jim okamžite volal sanitku. Avšak bolo už neskoro. Privolaný lekári konštatovali už len smrť. Plakal som. Dlho potom som ešte plakal, avšak musel som uvažovať s chladnou hlavou. Vzal som syna a odišli sme. vlakom, lietadlom, autobusom, rôznymi prestupmi, všade kam to šlo. Vedel som, že nás raz vďaka svojim špinavým peniazom vypátra, no dnes to nebude.

O 15 ROKOV NESKOR 

Kyle mal týždeň po 15. narodeninách. Stále sme sa presúvali. Z jedného miesta na druhé. Nechodil do školy. Učili ho súkromne. Málokedy vychádzal. Bol som na neho prísny, no nemohol som dovoliť, aby ho našli a vzali mi aj jeho. Šiel som do reštaurácie. Tam si ku mne prisadol vysoký muž, s červenými vlasmi a zelenými očami. Bol mi povedomý, no nemohol som si spomenúť kto to je. Nerobil som paniku, možno sa len na niekoho podobá. ,,Guy,“ povedal a podal mi ruku ,,Simon,“ odvetil som. Musel som klamať, nech je to ktokoľvek. ,,Môžem vám niečo objednať?,“ spýtal sa, no nečakal na odpoveď, keď pokynul čašníkovi, objednal 2x whisky. Obaja sme sa napili. ,,Ste akýsi smutný,“ skonštatoval, keď sa na mňa pozrel ,,To sa vám len zdá,“ povedal som ,,Nezdá,“ povedal ,,Musíte byť taký dotieravý?!,“ povedal som nahnevane. Nech sa stará o seba. ,,Prepáčte, nechcel som vás vytočiť,“ povedal s úšklabkom. Nasral ma ešte viac ,,Počúvajte, keď si myslíte, že si zo mňa môžete uťahovať, môžete sa hneď zodvihnúť, nikto vás sem nevolal,“ povedal som nahnevane. ,,Ste akýsi podráždený. Nevadí. Odpúšťam vám vaše nevkusné správanie,“ povedal pokojne. ,,To ja by som mal odpúšťať vám, nie vy mne,“ odvetil som ,,Čo by ste mi mal odpúšťať?! To, že som starostlivý, že vám chcem pomôcť, alebo snáď to, že ma zaujímate?,“ povedal.  Nadvihol som obočie ,,Žiadam vás, aby ste odišli,“ povedal som mu. ,,Prečo by som ma?!,“ spýtal sa. Asi ma chcel vytočiť a ja som zúril, že sa mu to podarilo. ,,Keď nechce ísť vy, pôjdem ja,“ odvetil som. Vstal som a chcel som ísť ku dverám, no zachytil moju ruku a sotil ma naspäť na stoličku. ,,To ako si dovoľujete. Keď poviem , že idem, tak pôjdem a nikto, ani vy mi nebude brániť,“ povedal som. Vtedy sa postavil ,,Mlč už,“ povedal a pritisol svoje pery k mojim. Odtisol som ho. ,,Ste normálny, mám ženu a dieťa....“ Vtedy ma opäť pochytil smútok. ,,Nemáte,“ povedal, ,,ste smutný, a ja taký smútok poznám. Je to smútok zo straty. Povedali ste, že máte ženu a dieťa, avšak poklesla vám nálada a ovládol smútok. Takže jeden z nich alebo obaja zomreli. Je mi to ľúto, ale musíte sa cez to preniesť. nechcel som byť hrubý alebo si u vás urobiť zlú mienku. Áno, páčite sa mi. Máte istý šarm, niečo vo vás ma priťahuje. Práve preto som si k vám prisadol. Videl som, že ste smutný a pochopil som. Chcel som vás rozveseliť, no viem, že to asi nepôjde, tak som si vybral, že sa pokúsil vás rozptýliť, aby ste na to aspoň na chvíľku zabudli,“ dokončil ,,Takže vy ste nechceli....,“ ,,Nie, nechcel som byť hrubý, len som vám chcel pomôcť,“ usmial sa na mňa. ,,Tak, kto to bol?“ spýtal sa ma. keď som nič nehovoril dodal: ,,Mali by ste o tom hovoriť, bude vám lepšie,“ povedal mi ,,Žena,“ vypadlo zo mňa. ,,Zabil ju jeden muž, ktorý bol do nej chorobne zamilovaný. Mieril na mňa, aby ju mal pre seba, no ona sa vrhla predo mňa a zabilo ju to. Zavolal lekára, no bolo už neskoro. Bolo to asi týždeň po synovom narodení. Vôbec s ním nebola. Každá matka sa teší na dieťa, no ona si ho neužila. Neužila si nič. Zomrela mladá, chvíľku predtým vyštudovala, neužila si život,“ vtedy sa mi kotúľali z očí slzy. Objal ma. Jeho silné paže ma zvierali. Bola to teplučká náruč. Oprel som sa do toho dotyku a vychutnával si jeho blízkosť. Celých 15 rokov som nepocítil niečiu ochranu, oporu, vždy som musel byť ten silný a nepripúšťať si smútok, musel som byť veľmi silný, kvôli Kyleovi, no on... Vďaka nemu mi je lepšie. Odľahlo mi. Mal pravdu. ,,Poplač si, pomôže ti to,“ povedal nežne. Zdvihol som k nemu tvár, pretože som hľadel do zeme. Vtedy mi na perách pristáli tie jeho a splynuli do bozku. Veľmi hlbokého a vrúcneho. Plného žiaľu, smútku, ľútosti voľnosti a šťastia. ,,Dlho si s nikým nespal však? Predpokladám, že od smrti tvojej ženy,“ povedal Prikývol som. ,,To môžeme zmeniť,“ povedal ,,Ale ja nie som na chlapov,“ povedal som mu, keď ma začal bozkávať po krku a mieril so mnou na poschodie ,,Ani ja som na začiatku nebol. Ono to prišlo samo, keď som bol pripravený to prijať a priznať si to. Páčili sa mi ženy. No neskôr sa mi začali i muži a ženy už potom menej. Nechcel som si to priznať, až kým so nezistil, že sa mi to viacej páči s mužmi než so ženami. I ty to budeš môcť povedať až keď sa so mnou vyspíš,“ usmial sa. Spolu sme šli stále v objatí po schodoch. Zakopol som, no on ma zachytil , usmial sa a šli sme ďalej. Otvoril dvere, oprel ma o stenu a ruku mi položil na zadok. Prechádzal sem a tam, nežne bozkával, stiahol mi tričko a ruku presunul ku stehnu, potom späť. ,,Máš pevný zadok,“ skonštatoval. Bolo mi to strašne trápne. Chcel som sa prepadnúť pod zem. Toto dopustiť. No on s vážnou tvárou povedal ,,Nestresuj, to bude v poriadku“ a zvalil ma na posteľ. Cítil som jeho dotyky, jeho dych i bozky. Jeho ruka robila divy a v bozku som mu vzdychal do úst. Bolo to super. Keď som sa na neho pozrel, rozotieral to po mojom stehne. ,,Hej,“ skríkol som no on sa začal smiať a pobozkal ma. Prevalil ma na brucho. Nechápal som ,,To nie je koniec?,“ spýtal som sa. ,,Snáď si si nemyslel, že ťa spravím a hotovo. Čo nevieš, že chlapi sa vedie vynájsť,“ povedal mi s úšklabkom ,,Vedel som, no myslel som si, že keďže spím s chlapom prvýkrát tohto ma ušetríš,“ povedal som. Smial sa ešte hlasnejšie. Potom už boli počuť len naše vzdychy. Rozkošou zmorený, čo mi stekal pot po chrbte som si ľahol. Potom čo som si chvíľu poležal som sa vybral ku sprche a umyl som sa. ,,Tak čo?“ počul som v sprche cez dvere ,,Nepáčilo sa ti to?,“ spýtal sa, i keď dobre poznal moju odpoveď. S ručníkom kolo pása som vyšiel von a usmial som sa ,,Páčilo,“ povedal som. ,,Vedel som to,“ povedal ,,Tak prečo si sa pýtal,“ povedal som naoko nahnevane ,,Aby som to počul z tvojich úst. ,,Nedáme si ešte rýchlovku?,“ spýtal sa ma, keď si ma  sebe pritiahol. ,,Nie,“ povedal som so smiechom. ,,Prečo?,“ zatváril sa sklamane. Nahodil kukuč  ,,Prosím,“ vtedy mi pripadal ako dieťa. Malinké dieťa, ktorému sa dovolí všetko ,,Nie,“ povedal som a nahodil som podobný kukuč ,,Veď sa ti to páčilo,“ povedal detsky Rozosmial som sa ,,Mám syna, zabudol si? Nechcem, aby sa o mňa bál, vážne už musím,“ povedal som. ,,Hodím ťa domov,ô povedal, no ja som okamžite zaprotestoval ,,Nie, nie, pôjdem sám, vážne,“ povedal som a on neprotestoval. ,,Dobre,“ povedal milo, ,,Keď chceš“   Prišiel som domov. Kyle sedel pri stole a robil si dajaké cvičenia. ,,Ahoj,“ pozdravil som ho ,,Ahoj,“ odzdravil. Šiel som dačo uvariť, no on na mňa skríkol, že už niečo uvaril. Šiel som sa pozrieť, či ten jeho útok prežila kuchyňa bez ujmi a na moje prekvapenie bola v poriadku a čistá. Pozrel som sa na linku, no nič tam nebolo. Napadla ma chladnička. Bingo. Otvoril som dvierka a bol ta malý hrniec. Vytiahol som ho a otvoril pokrývku. Rajčinová polievka s plnenými paprikami ,,Ako si to zvládol, veď si nikdy nevaril?!,“ spýtal som sa ho neveriacky. ,, Veď podľa kuchárky,“ vysvetlil mi. ,,Čo to tu voní?,“ spýtal som sa ho. ,,Nevšimol si si? Mal som chuť na niečo sladké, a tak som listoval v tej knihe. Nešiel som tam tento koláč a urobil ho. Dal som ho kvôli plnke do chladničky,“ povedal mi. ,,A ty si bol v obchode?,“ spýtal som sa ho ,,Áno,“ prikývol. ,,Nepovedal som ti, aby si bezo mňa nikam nechodil?!“ bol som nahnevaný. No on sa na mňa len tak nevinne pozrel a povedal ,,Nechodil si. Bol som hladný,“ a vtedy som mu odpustil. Bola to moja vina. šiel som do izby, keď vtom ku mne doľahol Kyleov hlas ,,Kde si bol?“ spýtal sa ma. ,,To nie je tvoja starosť,“ povedal som. Možno som na neho bol trochu hrubý, no už to nevezmem späť. Nechcel som ho nikam púšťať, pretože bol veľmi podobný Cindy, rovnako krásne rovné blond vlasy, až na to, že tie jeho boli krátke, rovnako bledá pokožka, červené pery, modré, hlboké oči. Bol jej vernou kópiou. Ale bolo dačo, čo mal po mne. Nebol to síce zovňajšok, ale veľká časť povahy. Bál som sa, že keby ho našli, mohla by opäť pokračovať Jimova posadnutosť Cindy, tentoraz Kyleom. Nemohol som to dopustiť, preto som bol neuveriteľne opatrný. Na druhý deň som šiel opäť do baru a opäť som ho tam stretol. ,,Ahoj Simon,“ pozdravil ma a chytil ma za ruku ,,Ahoj, Guy,“ odzdravil som ho a chytil ho pevnejšie. Naklonil sa ku mne  a pobozkal ma. ,,Milujem ťa,“ povedal ,,Ja teba tiež,“ odvetil som. Bola to pravda. Síce som miloval stále len Cindy a Cindy, no od včera sa to zmenilo. On to zmenil . Bolo to rovnaké ako s ňou. Po prvom dni som vedel, že ich milujem, obaja mi ukradli srdce. Ona krásou, on povahou. Oboch ich však nosím v srdci. naveky tam bude miesto i pre Cindy, pretože ona bola mojou prvou skutočnou láskou, s ktorou mám syna, ktorý mi ju bude naveky pripomínať. ,,Tak čo, zopakujeme to?,“ spýtal sa ma. Usmial sa a pozrel na mňa. Čakal na moju reakciu. Keď som sa usmial i ja, prestal sa brzdiť. Opäť sme skončili na poschodí. Takto to šlo celý mesiac, stretli sme sa opäť v bare ako každý iný deň. Šli sme na poschodie ako každý iný deň, a opäť sme strávili spoločnú noc. Keď sme sa obliekali, vypadol mu z vrecka lístok. Zodvihol som ho a nechtiac ho prečítal, pretože sa mi roztvoril v rukách. – Rich, pokiaľ to bude možné, stále sa predstieraj za Guya. Zisti o Timovi čo najviac, skús sa dostať k nemu a získať jeho syna Kylea. Potom ho priveď sem.           Jim-  Vtedy som primrzol na mieste. Lístok mi z rúk vypadol. On sa poň zohol, nakukol doň a vtedy mu došlo, čo som prečítal. Jeho snaha bola v tomto momente zmarená a ten dokonalý plán, ktorý by vyšiel nebyť tohto lístku v jeho nohaviciach, ktorý vykúkol, by sa to všetko Jimovi i Richimu podarilo. Chcel som otvoriť dvere a rozbehnúť sa preč, no chytil ma, hodil na postel a namieril na mňa zbraň. Vtom mi zazvonil mibil. Zodvihol som mu to ,,Kyle, okamžite odtiaľ vypadni, už za tebou neprídem, našli ma, utekaj,“ povedal som a hovor zložil. ,,Ty hajzel!,“ skríkol po mne. Vtedy bez jediného závahania, bez mihnutia oka  vystrelil. Pomaly a pritom rýchlo som upadal do tmy. Ešte som stihol začuť jeho posledné slová ,,Ja Kylea nájdem a privediem ho za Jimom,“ Ak našli má, nájdu aj Kylea. Kyle je sám, neujde im...................................

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA