Jdi na obsah Jdi na menu
 


LET

20. 4. 2010

Zbadalo som ho na letisku. Ako náhle som tam prišiel, nespustil zo mňa oči, a tak so ani ja nespustil z neho tie svoje. Občas som sa na neho provokatívne usmial a on mi úsmev opätoval. Obaja sme mali pri nohách batožinu a v rukách letenky. Preložili nám let. Všimol som si, že aj on ide do Tokya. Položil som batožinu na stoličku a poprosil svoju sestričku, nech mi ju postráži. Usmial som sa na neho opäť provokatívne, žmurkol som a pozrel som na toalety. Pozrel sa tam aj on, potom sa jeho pohľad vrátil na moju tvár a ja som si provokatívne olizol pery a vybral som sa smerom k toaletám. On si položil batožinu k mojej sestre s prosbou, nech ju postráži a vydal sa za mnou. Otvoril som  dvere a vošiel dnu. Nikoho tam nebolo. Ani sa len nestihli zavrieť dvere, keď ich v tom zachytil on a vošiel dnu. Vysoký starší brunet, s tmavšou pleťou a gaštanovými očami. Hľadel mi do očí, keď som si začal pohrávať s tričkom, už sa nebrzdil. Vrhol sa na mňa a vtiahol ma do kabínky. Oprel ma o stenu a horlivo bozkával. Nezaostával som. Začal som mu vyzliekať tričko, čo bol trochu problém, kvôli jeho výške, ale podarilo sa mi to. Pravdupovediac som bol trošku v rozpakoch, pretože bol poriadne vypracovaný a uvedomil som si, že by mu to svedčalo vôbec, keby to tričko vôbec nenosil.  Rukami mi blúdil po tele pod tričkom, ktoré následne zvliekol. Bozky presúval po celom mojom tele a ja tiež po tom jeho. Predbiehali sme sa, horlivo bozkávali, preberali iniciatívu. Raz ja, raz on. Keď už však prišlo k nohaviciam, iniciatívu prebral on, no ja som stále zostával aktívny. Naše vzdychy boli tak hlasné, až som sa naokamih zľakol, že sem niekto vtrhne a my budeme mať zle. Ako náhle som však pocítil tú rozkoš, táto myšlienka mi okamžite vyplávala z hlavy, rovnako rýchlo ako tam prišla. Ako náhle prešla táto chvíľa, pozbierali sme si veci a v kabínke sme sa obliekli. Prv som bol ja, a tak som vyšiel, umyl som si ruky, aby to tak nevyzeralo, pretože tam boli práve dvaja chlapi a medzi nimi aj môj otec a keby zistil, čo som tu pred minútkou robil, asi by ma odstrelil, keďže je mafián, i keď je na moje výstrelky už zvyknutý. On ešte nevyšiel.  Pravdepodobne počul zvuk tečúcej vody, a tak ešte zostal v kabínke. Vyšiel som von z toalety a šiel som rovno k mojej mladšej sestre. Bola o desať rokov mladšie než ja. Mala šesť a neuveriteľne sa na mňa podobala. Mala rovnaké zlaté vlasy, až na to, že ich mala dlhšie, po ramená, no boli rovné ako moje. Svetlá bledá pleť, ktorá bola rovnaká ako moja a taktiež aj oči, neprirodzene bledomodré ako moje. Bolo vidieť, že sme súrodenci. Vzhľad sme mali po matke, ktorá zomrela pri pôrode Cassy, mojej sestry. No povahu sme mali odlišnú. Sestra bola celá mama, až na otcovu tvrdohlavosť, a ja... Niečo medzi nimi. Empatiu, dobrosrdečnosť a citlivosť som zdedil po matke, zvyšok vlastností po otcovi. Tvrdohlavosť, arogantnosť, krutá úprimnosť. Po kom som zdedil chuť po adrenalíne, dobrodružstve a riziku, to neviem. Otec hovorí, že matka bola citlivá, naivná a krehká a po ňom, že to nemám. Ja si však myslím, že tieto vlastnosti má aj on. Po matkinej smrti sa o nás stará sám. Nechcel priateľku, síce na nás nemá čas To bol dôvod prečo najal opatrovateľku, kvôli Cassy. No keď mala 5, prepustil ju a opäť sme len my traja. Keď som mal 12, otec mi povedal, že je mafián. Napodiv  mi to nevadilo. Zo začiatku som bol prekvapený a myslel som si že za mnou príde a povie ,,Strieľal som si z teba, synak,“ keď sa tak nestalo, zistil som, že som šťastný. Nie preto, že je mafián, ale preto, že mi to povedal.  Pravdepodobne vedel, že to prijmem v pohode, no myslím, že Cassy to tak skoro nepovie, ak jej to vôbec niekedy povie. Povedal mi, že to mama veľmi ťažko niesla a nechce aby to tak niesla i Cassy. Čím som bol starší, tým som bol pre otca čoraz viac nekontrolovateľný. V 13. rokoch som sa vyspal s dcérou otcovej klientky, ktorá priam vybuchla hnevom, keď sa to dozvedela. v štrnástich som ukradol auto a policajti ma hľadali po celom meste. Spôsobil som reťazovú haváriu, no nechytili ma. Začalo ma to baviť, a tak som sa v pätnástich na výlete vyspal s triednym učiteľom, pretože som bol zvedavý a chcel som skúsiť niečo nové a zdrhol som do New Yorku, pretože som chcel ujisť z domu a stal som sa kľúčovým svedkom v prípade sériovej vraždy. Vtedy si po mňa prišiel otec osobne a neuveriteľne zúril. Sľúbil som mu, že s tým prestanem, nebudem na seba pútať pozornosť a už nijakú hlúposť nevyvediem. O to som sa aj snažil.  ,,Poď, pôjdeme do lietadla, Cassy,“ povedal som jej, schytil som batožinu a do druhej ruky som chytil Cassynu ruku. V lietadle som ho zbadal. Sedel tesne za nami. ,,Chris, kde je tato?“ spýtala sa ma Cassy. ,,Neboj, on príde. Trošku neskôr než mi, ale príde,“ povedal som jej ,,A teraz si tu sadni,“ ukázal som jej na sedadlo pri okne a ona si tam poslušne sadla. Ako som si sadal, pristál mi na ňom pohľad a on sa usmial. Pozrel na mňa takým pohľadom, akoby ma videl na tanieri pred sebou. Usmial som sa pri tej predstave a sadol som si. Vzlietli sme. Tentoraz šiel na toaletu on a zastal s rukou na kľučke. Obrátil sa ku mne, usmial sa a ukázal na toaletu. Vošiel dnu. Pochopil som. ,,Cassy, na chvíľku si odskočím na záchod, môžeš si v pohode pospať a oddýchnuť. Je vidieť, že si unavená. Čo chvíľka som späť,“ povedal som, postavil som sa a šielsom na toaletu. Keď som otvoril dvere, stál opretý o stenu a zavrel za mnou. ,,Takže Chris, však?,“ povedal ,,Hej a ty?,“ spýtal som sa ho. ,,Simon,“ odvetil., ,,žiješ v Tokyu, alebo tam ideš len tak?,“ spýtal sa ma ,,Žijem tam a ty?,“ spýtal som sa ,,Tiež... To dievča je....,“ ,,moja sestra,“ doplnil som ,,A vy cestujete sami, alebo sa mám obávať aj tvojho otecka?,“ spýtal sa ma. ,,Sami,“ odvetil som ,,Na letisku si bol dobrý, nevyskúšame to znova?,“ to som ani nemusel počuť, pretože moja ruka už blúdila po jeho stehne. Zopakovali sme si to. Keď som chcel vyjsť z toalety, zastavil ma. Chvíľu váhal, potom zo seba vysypal ,,Dáš mi na seba kontakt?“ Pozrel som sa mu do očí, usmial som sa a vyšiel som. Cassy nespala. Čakala na mňa. Podľa jej výrazu som usúdil, že sa tam bezo mňa bála. ,,Čo ti to toľko trvalo?,“ povedala trochu nahnevane. Mne sa to zdalo chvíľu, no čo už.  ,,Bolo niečo počuť?,“ spýtal somsa jej. Počul som ako si sadol na sedadlo. Trochu som sa zľakol, pretože minule nás muselo byť počuť, no teraz som sa snažil, aby nebolo. Rukou som si zakryl ústa, no on nie. Preto som sa trochu bál. Po tejto otázke som počul smiech. Jeho smiech. ,,Prečo by malo?,“ spýtala sa ma. Zjavne si všimla, že z toalety vyšiel aj on. Nečudo, keď ma čakala. Smiech utíchol. Zjavne bol zvedavý, čo jej poviem. Chvíľu som váhal, až kým som nepovedal ,,Spi, Cassy,“ no ona sa tak ľahko nevzdala. ,,Poviem to tatovi“  ,,Chceš aby sme sa s otcom zase hádali, Cassy?“ ,,Nie,“ povedala smutne, ,,nechcem aby ste sa hádali, ani aby si opäť odišiel,“ povedala ,,Tak mi daj, Cassy, pokoj s takými otázkami a ľahni si, pretože ja som unavený a idem spať,“ povedal som a zatvoril som oči. Chvíľu bola odutá, no po chvíli zaspala. Otvoril som oči. Za chvíľu sme mali byť v Tokyu.  Zobudil som Cassy, keď lietadlo pristávalo. Šli sme vyzdvihnúť batožinu ,,Na čo čakáme?,“ spýtala sa Cassy. V tom však vyšiel Simon a pristúpil k nám. Chytil som Cassy za ruku, prešiel som popri ňom, natiahol som sa a poriadne som ho pobozkal, do ruky som mu vložil papierik s ojim číslom a i s Cassy sme odišli taxíkom domov. Stihol som si všimnúť jeho usmiatu tvár. ,,Prečo si mu dal pusu?,“ spýtala sa Cassy, že som mu dal telefónne číslo si našťastie nevšimla. ,,Vieš, že ani sám neviem, Cassy? Lákalo ma to,“ povedal som. Doma sme sa vybalili, o pár hodín prišiel aj otec. Simon mi zavolal hneď na druhý deň, nadiktoval mi adresu a ja som šiel za ním. Zazvonil som a otvoril mi. Vyzval ma, nech idem dnu, a tak som šiel. ,,Spravím ti kávu?,“ spýtal sa ma ,,Nepijem kávu“ ,,Čaj, džús, malinovku?“ ,,Malinovku,“ odvetil som. Na chvíľu zmizol. Keď sa vrátil, v rukách mal dva poháriky s malinovkou. Sadol si oproti mne a postavil poháre pred nás ,,Koľko máš rokov, Chris?,“ spýtal sa ma ,,16 a ty?“ ,,26,“povedal ,,Bývaš tu sám?,“ spýtal som sa  ho. ,,Áno,“ prikývol a nemohol spustiť oči z mojich pier. ,,Takže, zavolal si ma, pretože by si to chcel zopakovať?,“ spýtal som sa ho ,,Nie,“ pokrútil hlavou,  ,,teda áno, ale nie hneď?,“ povedal. Usmial som sa ,,Čo ti bráni?,“ spýtal som sa ho ,,Ty,“ povedal. Pozdvihol som obočie. Nechápal som ,,Potrebujem ti niečo povedať a spýtať sa na niečo“ ,,Tak na čo čakáš?“ ,,Máš niekoho?,“ spýtal sa ma ,,Nie,“ povedal som, ,,a ty?“ ,,Nie,“ pokrútil hlavou ,,Na tom letisku, padol si mi do oka a bol som veľmi rád, že sme sa stretli v to lietadle , a že žijeme obaja v Tokyu.... Myslím, že ťa...“ zvyšok som prepočul, pretože mi zvonil mobil. Zodvihol som ho a v ňom sa ozval hlas môjho otca. ,,Kde si Chris,“ povedal otec pokojne. ,,U kamaráta, prečo?,“ odvetil som.  ,,Pýtam sa, nezáleží prečo, len tak,“ odvetil ,,Tak teda ahoj,“ chcel som zložiť, no otec ma zastavil ,,Neskladaj,“ prikázal, ,,príď domov, chcem sa s tebou hneď porozprávať a nebudem to riešiť po telefóne,“ povedal a zložil. ,,Prepáč, musím ísť, ale ja ti dám vedieť, kedy budem môcť, daj mi číslo, aby som ti mohol zavolať,“ povedal som a on mi ho dal. Odišiel som domov. Otec bol v telefóne pokojný, takže mi len povie niečo o dajakej svojej ceste, dôvod a koniec ,,Ahoj,“ pozdravil som ho. ,,Trvalo ti to,“ povedal, ,,takže, dnes idem na pracovnú cestu. Nechcem, aby si v noci niekam chodil. Polícia o mne vie a majú dôkazy, takže na mňa niečo určite chystajú, aby ma dostali, takže musím odísť. Asi budú chcieť na má našiť pascu i cez vás. Takže dávaj na seba i Cassy pozor, Chris. Nemôžem vás zobrať so sebou, ohrozil by som vás a...“ ,,Chápem, nemusíš mi to vysvetľovať,“ povedal som a on ma objal ,,Som rád, že ma chápeš, verím ti Chris, že uchrániš vás oboch,“ povedal otec, ,,budem ťa kontaktovať, ak to bude bezpečné, no nečakaj na môj telefonát, neviem či to vôbec bude bezpečné a nechcem vás vystaviť nebezpečenstvu,“ stratil sa. Objal Cassy a odišiel so svojimi poskokmi. Cassy som odprevadil do izby a zavolal som Simonovi, nech príde. Ani nie o desať minút bol už u nás. Chvíľu bol vykoľajený, keď som mu otvoril no dal sa dokopy a prežili sme opäť vášnivú noc. Teraz žiadna toaleta, ale pohodlná posteľ. Ráno som šiel taxíkom s Cassy do školy. Ona šla do svojej a ja tiež. Mali sme práve prednášku o nechránenom pohlavnom styku. A na moje prekvapenie to prednášal Simon. Ako som sa dozvedel, Simon je policajt, čo všetko skomplikovalo, pretože bol u nás doma a musel vidieť menovku na zvončeku, preto bol taký tichý a zahriaknutý. Zistil, že sm synom mafiána. Keď začal prednášku o tom, že by sme svojho partnera mali poznať a zistiť si o ňom základné informácie a potom použiť ochranu, div, že som nevybuchol od smiechu. Dáva prednášky o niečom, čo sám nedodržuje. Keď skončil, bola prestávka, a tak sme sa na dvore rozprávali ,,Takže policajt, čo?,“ spýtal som sa ho. ,,Nepýtal si sa na to,“ odvetil mi ,,Už vieš, že som..“ ,,Syn mafiána? Áno,“ dokončil ,,A čo s tým spravíš?,“ spýtal som sa ho ,,Chcem aby si vedel, že to náš vzťah nenaruší,“ povedal ,,Vzťah?“ ,,Vzťah, dúfam, že je to i pre teba vzťah, pretože pre mňa to nebola hra už na tých véckach. Ukradol si mi srdce jedným úsmevom, dotykom, pohľadom, slovom a viem, že späť ho už nedostanem. Tak ťa prosím. Daj mi teraz to svoje, pretože ťa ľúbim, Chris,“ povedal, chytil ma za tvár, pritiahol si ma bližšie, sklonil sa a pritisol svoje pery na moje. Neprotestoval som, ani som mu bozk neopätoval.  Vtedy sa odtiahol s iskričkou sklamania a možno obavy. ,,Povedz mi, môžem byť s mužom, ktorý loví môjho otca?,“ spýtal som sa ho Po dlhej chvíli ticha mi odpovedal ,,Neviem,“ tak ticho, že som ho skoro nepočul dodal ,,Môžeš to skúsiť“ ,,Jedna moja časť hovorí, žes tebou byť nemôžem, kvôli otcovi, tá druhá vraví, že ťa miluje, neviem Simon. Otca mám veľmi rád. Toto mu spraviť nemôžem,“ povedal som ,,Chápem,“ smutne sa usmial Aj tak sme sa tajne stretávali. Po týždni sme to nemohli vydržať ,,Ak so mnou odídeš, zničím dôkazy o tvojom otcovi, Chris,“ povedal Simon ,,Prosím, ak to spravíš, pôjdem,“ povedal som. Skoro mu na to prišli, no otec bol zbavený viny a vrátil sa späť. ,,Chris, sklamal si ma,“ povedal a jednu mi vrazil ,,Spávaš s tým policajtom, však?,“ mal nahnevaný hlas. Skoro kričal. ,,Len vďaka nemu nie si vo väzení,“ povedal som nahnevane. Vtom vošla Cassy s plačom. ,,Nehádajte sa“ A tak sa všetko vyriešilo. Otec naďalej pokúšal šťastie a my sme nikam neodišli. Otec nemal na Cassy čas a nemohol som ju tam nechať samu. Býval som so Simonom v jeho byte a Cassy k nám vodil otec, keď šiel ,,pracovať“ a keď skončil, tak si po ňu prišiel. Takto to šlo mesiac. Všetci sme vedeli, že takto to nepôjde. Otec do pokúšal šťastie, keď ho chytili a Simon sa snažil kvôli mne nájsť spôsob, ako ho zbaviť viny. Otec ušiel z vezenia a strhla sa prestrelka. Musel som tam ísť. Mohol prísť o život otec i Simon. Keď som tam prišiel, bolo tam veľa krvi, výstrely, zle sa tam dýchalo. V tom sa ozvali dva hlasy. Na jednej strane ma k sebe volal Simon, ktorý bol pri policajtoch, na druhej to bol otec na strane mafie. Vykročil som smerom k otcovi, keď v tom ma trafila guľka. Guľka zo Simonovej zbrane. Keď som sa prebral, boli sme na lodi. Ja, Simon, Cassy a otec. Bolo mi jedno ako sme sa tam dostali. Hlavne, že sme boli všetci spolu a ja som si nemusel vyberať medzi rodinou a láskou, i keď viem, že by som si vybral rodinu, no som rád, že sme spolu a ďaleko... Moja noha bola úplne v poriadku––––––––––––––––––––––––––––––––––– O dva dni sme leteli lietadlom do Európy. Sedeli sme vedľa seba. Šiel na toaletu a provokatívne sa usmial. Pozrel som sa Cassy, ktorá spala a na otca, ktorý čítal noviny. Vstal som a prešiel som k toalete za Simonom. Zatvorili sme dvere a užívali si prítomnosť jeden druhého.     

 

 

                                                                THE END 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA