Jdi na obsah Jdi na menu
 


krutá realita

7. 10. 2009

john sa prechádzal po meste, keď v tom narazil do o hlavu menšieho modrookého študenta s čiernymi vlasmi., ktorému sa z rúk vysypali zošity a učebnice. Pozrel chlapcovi do očí. Očaril ho. Mal asi 15 ale bol nádherný. Vtom chlapec uhol pohladom a zohol sa aby si zobral veci na zemi. John sa rozhodol chlapcovi pomôcť a tak mu zozberal zvyšo popadaných kních. Nenápadne si pozrel otvorenú žiacku knižku. Samé jednotky, dvojky a pochvaly. Podal mu knihy i zošity a chlapec poďakoval a odišiel. John sa za ním ešte hodnú xchvílu obzeral s úsmevom na perách a so zamysleným výrazom na tvári. Jeho hlas mu stále znel v ušiach. Krásny a lubozvučný, tichý a predsa výrazný. Jený.. no jednoducho jedinečný. Doznievajúci hlások neznámeho študenta v Johnovej hlave prerušil zvu mibilu. Veselá a hlasná melódia sa rozzvučala a mobil sa rozvibroval vo vrecku a tak ho John s nechuťou zodvihol. V mobile sa ozval dobre známy hlas jeho najlepšieho kamaráta Georgha ,, Čavko John. Dneska by som chcel skčiť do... no nechaj sa prekvapiť. Zabavíme sa. Poď so mnou. Uvidíš, že bude sranda,“ Johnova odpoveď bola nezrozumiteľná a tak si ju George vyložil za kladnú ,,Stretneme sa o ôsmej na námestí,“ dopovedal George a v Johnovom mobile sa ozvalo tútkanie- Aspoň mám na dnes postarané o zábavu- pomyslel si John.-–––––––––––––––––––Dnes nám dali úlohu z matiky a slaniny. Na zajtra vstupák z matiky, skúša chémiu a dejepis... Super mám čo robiť, aby som to všetko stihol do ôsmej- pomyslel si Sam. ,,Au,“ niekto do neho vrazil- Bože.. to je ale nemehlo- pomyslel si Sam a pozrel sa na človeka, čo do neho vrazil. O hlavu vyšší, zelenooký blonďák... -Tipujem mu kolo 25 rokov. – zatipoval.  Hľadeli si do očí. Sam si uvedomil s akým záujmom a túžbou na neho hľadí človek oproti. Ten pohlad pozná. Zažil ho už veľa krát. Uhol pohladom a začal zberať svoje knihy. Muž mu pomohol a podal knihy. Sam ich vzal a zdrhol. Nechal tam muža len tak stáť. Konečne prišiel domov.  ,,Ahoj mami, som doma,“ povedl Sam. Mama sa usmiala a položila pred neho tanier so špagetami. Sam to zjedol a matka začala s konverzáciou na ktorú bol podľa nej už čas ,, Sam tvoj otecko a môj manžel bol skvelý muž. Si jeho obrazom. Ty aj tvoj starší brat, ale otecko je už 5 rokov mŕtvy. Viem, že to stále bolí. Nie len teba. Ale aj mňa a tvojho brata Tima. Nikdy na neho nezabudnem. Ani na jeho leukémiu. Ale, je čas začať nový život.....“ ,,Nohla by si tieto keci preskočiť a prejsť rovno k veci?!“ ,,No....Chcela by som manžela a pre vás dvoch otca. A ty ho najviac potrebuješ“ ,,Nemusíš sa kvôli mne obetovať. Ja otca nepotrebujem, nie niekoho cudzieho“ ,,Sam, ale ja potrebujem milovanú osobu o ktorú sa môžem oprieť a aj tvoj brat by to potreboval. Je ako utrhnutý z reťaze. Chcela by som vám predstaviť môjho priateľa. Má 30, je milý, pekný. Má rád deti ale žiadne nemá, preto by ich chcel“ ,,Takže je od teba o dva roky mladší...“ ,,Sam, nenarážaj na to.. Je to normálne 2 roky hore-dole . Mať 15. ročného a 20. ročného syna v 32-rokoch nie je najlepšie. Potrebujem pomoc. S tvojím problémovým bratom, ktorý stále v niečom lieta a s teenegerským dospievajúcim deckom, ktoré prichádza na to, že je lepšie tráviť večer s kamošmi po baroch ako doma“ ,,Za to si môžeš sama. Mať dieťa v 12. Ty si sa tak rozhodla.“ ,,Viem a tvoj otec mi bol oporou. A teraz tu nie je. 5 rokov som sama. Potrebujem niekoho.“ To bol koniec debaty, lebo Sam sa rozhodol túto konverzáciu skrátiť a tak preskočil na tému ,, Dnes spím u kamoša, vrátim sa doobeda“ ,,Čavko brácho, dík za to, že si ma z toho vysekal Dnes sa zato budeš musieť dostaviť do toho bordelu. Ja... díky. Nebyť teba... asi bych bol v base. Neviem prečo si necúvol po prvý krát. Ale teraz už cúvnuť nemôžeš. Ja... zo začiatkusi robil len niečo ako bútlavú vŕbu, rande, stretávky, ale dnes to bude iné....“ povedal Tim a objal mladšieho brata. Matka nebola v dosahu tak nič nepočula. Keby sa o tom dozvedela... Zabila by ich.. Oboch. A najmä Tima Ale z veľkej časti aj Sama. Sam sa o ôsmej večer dostavil do bordelu, bol stále len ohriaknutý chalan, ktorý sa okoliu vyhýbal.-––––––––––––––––––––––- ,,Konečne, to ti trvalo! Sa tam neviem dočkať a ty ešte meškáš. 10 minút, ma okrádaš o čas,“ povedal George a šli s Johnom niekam do tmavej ale známej uličky. ,,Kam ideme?“ spýtal sa John ,, Kam asi,“ povedal keď zastali pred bordelom ,,John... Ty si hovoril, že si bi. Máš frajerku a tak ti dohodíme dajakého chalana,“ povedal George a vtiahol Johna dnu. Samé svetlá, hudba, alkohol ,,Stretneme sa tu poobede. Veľa šťastia. Prajem príjemnú noc,“ zarehotal sa George a odišiel k pultu. John v diaľke zahliadol známeho chlapca, ktorého zrazil a ktorý ho tak okúzlil.  a tak k nemu pristúpil ,,Ahoj, som John a ty?“ spýtal sa chlapca popíjajúceho víno ,, Sam,“ odpovedal chlapec, no John sa nedal odbiť ,,Koľko máš rokov?“ ,,A ty?“ ,,Pýtal som sa prvý, ale odpoviem ti. Mám 30,“ ,,Hmmm“ ,,A ty??“ ,,Nepovedal som, že odpoviem“ John sa usmial. Ten tvrdohlavý chlapec sa mu začínal páčiť i z vnútra.  ,, Ty tu pracuješ?“ ,,Hej“ ,,Ako dlho“ ,,Hmmmm“ ,,Asi mi neodpovieš, čo?“ „ Uhádol si“ ,,Tak, čo tu robíš?“ ,,To, čo si myslíš,“ odpovedal Sam –BINGO, len ako sa ho to mám opýtať- pomyslel si John. Vtom ho predbehol George so slovami ,, Čav mladý. Poď, trošku sa pohráme,“ povedal a schmatol chlapca mieriac s ním k pultu pre kľúče od izby. Chlapec sa triasol. Dúfal, že nepríde to, čo si myslí. Zastavil ich John a pozhováral sa osamote s Georgom. ,, Hej Gerge, ten chlapec sa mi páči. Idem po ňom Asi som sa do neho buchol. Zhodil som mu cestou domov knihy. Nechaj mňa Ok,“ po dlhom presviedčaní uspel. Takže chlapcova prvá noc bude s Johnom ak sa nič v prípade Johna nepokazí a v prípade Sama ak ho nik nezachráni. John chytil Sama za ruku a šli spolu do izby. Kľúčiky v zámke a tá povolila. Cvak. Sama posadil na postel a dvere za nimi zamkol. Kľúčik si schoval v nohaviciach.  Prisadol si k Samovi, chytil ho za tvár a začal bozkávať. Chlapec sa začal triasť pod Johnovým dotykom. John prestal, pozrel na Sama a spýtal sa ho ,,Čo je?“ milým hláskom. Chlapec sa zahľadel do zeme ,, Ty si.. ešte si s nikým nespal?“ spýtal sa ho John. Chlapec jemne prikývol a John sa na chlapca usmial ,,Takže som tvoj prvý,“ horelo v ňom šťastie. Pozrel sa na chlapca, usmial a začal sa s ním zhovárať ,, Nemusíš sa báť, uvidíš, bude sa ti to páčiť. Ešte pred tým sa pozhovárame aby sme sa lepšie spoznali a ty si sa nebál, ok? Takže... Volám sa John Mojan. Mám 30 rokov, pracujem ako právnik, a ty?“ ,,Som Sam, mám 15 a som prvák na gympli“ ,,Super a čo máš rád? Ja npr.... Vo voľnom čase chodievam rád na plaváreň, pozerám telku a ty?“ ,,Internet, hudba, filmy“ ,,Akú hudbu počúvaš?“ ,,Pop a rap a ty?“ ,,Pop,“ usmial sa John- Ide mu to- pomyslel si a pokračoval ,,Máš súrodencov?“ ,,Staršieho brata a ty?“ ,,Som jedináčik, máš zvieratko?“ ,,Nie a ty?“ ,,Psíka... no... myslím, že sme sa už trošku zoznámili ale ešte jednu vec chcem vedieť. Prečo to robíš? Však sa učíš dobre a myslím, že finančne na tom nie ste zle. Tak potom prečo?“ ,,Ja.. no...kvôli bratovi. On sq zaplietol s nesprávnymi a tak mu pomáham týmto sa z toho vyseká“ ,,Aha...“ chvíľu bolo ticho a potom John položil ruky na Samovu tvár, začal ho bozkávať. Sam mu bozky nesmelo opätoval. John zachádzal rukou nižšie, nižšie až mu ju Sam chytil. Otvoril ústa no nevedel čo má povedať a tak ich zavrel. John sa usmial so slovami ,,Neboj,“ a pokračoval–––––––––––– Ráno sa John prebral v posteli no bol sám. Bola asi jedna hodina poobede. Hladal Sama no ten tam nebol a klúče od izby v jeho nohaviciach neboli. Izba bola otvorená. –Sam ich asi vrátil- pomyslel si John a zberal svoje veci aby sa mohol obliecť. Stretol sa s Georgom a rozprával mu o Samovi. Ako sa sem dostal, ako spolu strávili noc a to, že sa do neho zaľúbil. Každý večer chodil do bordelu a každú noc trávil so Samom. Šlo to tak týždeň. Prišiel ďalší deň a John šiel opäť do bordelu no tentokrát povedať Samovi, čo k nemu cíti a potom sa rozviesť so svoujou priateľkou. Sam tam ale nebol. Keď sa spýtal majiteľa, ten mu povedal, že tu už nepracuje. –A ja hlupák, ani som si od neho nevypýtal adresu- pomyslel si. Hľadal Sama po každom bare no nič. Nenašiel ho. Tak sa snažil na Sama zabudnúť a venovať sa snúbenici. To sa mu ale ani zďaleka nedarilo. A tak sa zoznámil s jej rodinou.- hovorila, že má dvoch synov. Mladšieho a staršieho.  ,,Toto je Tim,“ povedala a ukázala na chlapca oproti mne ,, má 20,“ ,, A ten druhý?“ spýtal som sa s hraným záujmom ,,Ten je vonku s kamarátmi. Príde až večer alebo až ráno,“ povedala , ,,potom ti ho predstavím“ tak sme šli jesť večeru. Rozprávali sme sa do polnoci. V tom sa ozval zvonček a Tim šiel otvoriť. Zjavne to bol jeho brat, pretože ho pozdravil,, čavko, brácho“ Trošku som bol zvedavý kto to je ale počkám pokým príde k stolu- pomyslel si John Sam sa na na bráchu usmial a vošiel do kuchyne. Na vždy voľnej stoličke sedel John. Ten istý John čo si Sam myslel, že ho miluje, ten istý, ktorý s ním strávil prvú nežnú noc. Upokojil sa a sadol si na voľnú stoličku vedťa Johna a Tima ,,Toto je Sam, má 15.. A toto je John, môj budúci manžel,“ povedala vysmiata matka.. Sam sa choval akoby bol John vzduch  no vo vnútri to v ňom vrelo. John bol rád, že ho vidí a vie kde býva. No väčší problém bol, že si berie jeho matku. Jedli potichu. Jediné čo bolo počuť bol zvuk lyžíc štrngajúcich na tanieri. Keď dojedli tak Kay (Samova a Timova matka) zobrala riad, umyla ho a šla pripraviť posteľ do spálne. Tak Tim, Sam a John zostali v kuchyni sami ,,Vidím, že si si rýchlo našiel za mňa náhradu,“ povedal v tom tichu  Sam ,, S ňou som chodil už v minulosti, keď si ty ešte ani na svete nebol. To ty si neprišiel do toho baru! nič si mi nedal vedieť a zmyzol si Hľadal som ťa všade.... Mám ťa mioc rád...“ povedal John ,,Iste,“ to bolo jediné čo Samo povedal, pretože ich prerušil Tim ,, Ja... Mal by som odísť, aby ste si to vyriešili osamote,“ povedal no Sam ho chytil za ruku so slovami ,, Nemáš prečo odchádzať. Povedali sme si všetko čo sme chceli,“ povedal Sam ,,Ja som ešte neskončil,“ povedal John no v tom sa vo dverách zjavila Kay s úsmevom a povedala ,,Môžeme si ľahnúť, všetko je pripravené“ Sam zahliadol na Johna ,,Ako môžeš ty sviňa, len lezieš z postele do postele,“ povedal tak aby to počul len John, potom sa obrátil na matku a s úsmevom povedal ,,Sladké sny“ v izbe sa so všetkým s plačom zdôveril bratovi. Celý mesiac sa Johnovi Sam vyhýbal a neprehovorils ním. Sam stále ,,pracoval“ a Johnovi liezlo na nervy, že si ho Sam nevšíma a Sam mu začal chýbať, tak si od Tima zistil, kde Sam ,,pracuje“ : ,,Tim?“ ,,Áno, potrebuješ niečo?“ ,,No... dalo by sa to tak povedať.. Vieš... Chcel by som sa ťa na niečo spýtať- Kde robí Sam?“ ,,Máš ho naozaj rád,však? Je ti to vidieť na očiach, sľúb mi, že mu neublížiš a budeš ho zahŕňať láskou. Aj on ťa má rád, dokonca pre teba neraz plakal,“ povedal Tim s úsmevom udivenému ale šťastnému Johnovi ,,Na zavolanie“ povedal Tim na Johnovu otázku a podal mu zdrap papiera na ktorom bolo načmárané dajaké číslo. John sa pozrel na číslo a na Tima. Tim sa len usmial a to John pochopil. Vzal to ako súhlas. Odišiel von a z vrecka vytiahol mobil. Začal ťukať číslo z papierika. Z druhej strany sa ozývalo tút až pokým sa neozval starší, hrubý a chraplavý hlas ,,Želáte si?“ ,,Ehm...Sam,“ dostal zo seba napokon John ,,AAAh, takže ste chceli noc, no mali ste povedať hneď, a kedy? Samovi to vyhovuje stále“ ,,Hneď?“, sýtal sa John neisto ,,Kde ste?“ ,,Ehm....“ obzrel sa okolo seba HOTEL rýchlo doň vstúpil vypýtal si izbu, nadiktoval adresu a číslo izba a muž mu povedal že tam Sam bude do hodiny. Tak sa aj stalo. O necelú hodinu sa ozvalo slabé zaklopanie na hotelú izbu číslo 14 ,,Vojdi,“ povedal John, klúčka sa zohla, dveres a otvorili. Nič, dlhé hladanie si do očí, nehybné Johnove sedenie a Samove nechápavé pohľady. Nik sa nepohol až John nabral odvahu, chytil Sama so slovami ,,Dnes je to ako po prvýkrát“ Sam to pochopil. Nič nepovedal. Nechcel sa s Johnom zhovárať. Chcel to mať rýchlo za sebou. – John je potkan, vie, že to nemôžem odmietnuť kvôli bratovi...- pomyslel si Sam John ho začal bozkávať po tvári, no ten ho však zastavil, dal mu dolu nohavice a......... Sám si dal solu nohavice a lahol si. Keď to John pochopil, pretože to bolo všetko také rýchle, žiadna neha, maznanie, láskanie, len rýchlo ukojiť túžbu a v tom mu Sam vyhovel. Nič viac, nič menej. Keď bolo po všetkom, chcel sa ešte pomaznať, no Sam sa už obliekol a kým sa John stihol obzrieť bol fuč. –Takto to nemalo byť- pomyslel si John Lahol si a spal, síce vôbec nezaspal, lebo si vyčítal to so Samom, no aspoň nemusel ísť domov a vidieť Samovo chovanie akoby ano neexistoval. V hoteli bol ešte hodinu a potom vyrazil do ulíc. Prechádzal sa do večera a nakoniec skončil opitý v bare. Sam medzitým ,,pracoval“ Práve spal s 30- ročným, vysokým brunetom, s ktorým asi 3 týždne chodil ,,Prespi u mňa,“ prosil ho už asi po šieste ,,Prepáč, Carl, ale matka nebude nadšená, radšej nie,“ povedal Sam, ktorý sa práve maznal s Carlom ,,Nenechaj sa prosiť,,,“ upieral na neho svoj prosebný pohľad Sam sa postavil a začal sa obliekať ,, Nechoď ešte.. Prosím,“ prosíkal ho Carl ,,Už musím,“ povedal a ešte ho objal. Ten ho však pevne chytil a odmietal pustiť. John sa nakoniec dotrepal domov a ľahol si. Kay ho však nenechala a otravovala so slovami ,,Kde si bol“ no jediné načo sa John zmohol boli myšlienky a obavy ohľadom Sama ,,Kde je Sam?“ opýtal sa John Kay ,,Ja som sa pýtala prvá,“ no keď videla Johnov prísny pohľad dodala ,,Čo ťa tak zaujíma, je vonku s kamarátmi“ ,,Daj mi mobil. Zavolám mu, nech príde domov“ tak sa aj stalo ,,No tak Carl... Pusti ma, musím domov“ ,,Nepôjdeš, pekne tu so mnou ešte zostaneš“ povedal milo Carlo a pobozkal Sama, začal ho bozkávať po celom tele, v tom sa však rozvibroval Samov mobil v už i tak rozopnutých nohaviciach a tak to Sam vzal ,,Sam“ ,,Ahoj,,, oh....oci,“ vykotal sa Sam pri tom úžasnom pocite , ktorý spôsoboval Carlov jazyk ,,Oci?.... Mama a ja ti kážeme prísť hneď domov,“ povedal trpko John ,,len tak medzi rečou, nevyrušujem ťa? povedal naštvaný, dobre vedel, čo má na svedomí Samovo vzlykanie do telefónu, vedel, že sa snaží zatajiť to, no občasný vzlyk mu neujde ,,Hej,“ vychrlil zo seba a zaklapol mobil. O necelú hodinu ho Carl doviezol autom domov. John ich videl oknom. Tentoraz sa Samovi vyhýbal on. Priam ho pohľadom zabíjal. Neveriacim, prísnym no i smutným pohľadom. Ráno sa Sam opäť vyparil s Carlom. John sa zobudil na obed. Sama však nikde. Bol večer, polnoc a Sama ešte stále nikde. John sa mu snažil dovolať no nič. Vtom zazvonil Johnov mobil a John v nádeji, že mu volá Sam zodvihol mobil a odlahlo mu. No keď sa ozval starší a hrubší hlas Georga John bol sklamaný ,,Ty?“ ,Aj ja ťa rád počujem,“ oplatil mu to George ,,Ale to je jedno, Bol som v nemocnici, potom čo ma pustili po tej operácii som videl ako vezú Sama na operačku. Keď som sa spýtal sestričky, povedala či som príbuzný a ja, že hej tak mi povedala, že Sam a jeho kamoš Carl Deztes mali autonehodu a že Carl zomrel na mieste a Sam je v kóme,“ john sa rýchlo dostavil do nemocnice za Samom- plakal a rozprával mu všetko čo mal na srdci ,,Milujem ťa, viem, že to všetko je moja vina, nemal som byť s ňou, no poznal som ju skôr než si sa vôbec narodil, lenže... bola to len jedna noc a poslal som ju dočerta. Neskôr som s ňou začal opäť chodiť no keď so sa s tebou zrazil v tej ulici, zapáčil si sa mi. Zamiloval som si tvoj nevinný a prekrásny vzhľad a tvoje jedinečné oči a ten pohľad,  ktorý som u teba videl vždy keď som sa na teba pozrel. V tom bare, keď sme sa spolu vyspali.... Pre mňa to nebolo ako iné noci, bolo to jedinečné, výnimočné. V živote na to nezabudnem. Chcem aby sa to opakovalo. Nechcem ťa stratiť. Milujem ťa a všetko mi je to ľúto. Nechcem o teba prísť. Ak vstaneš a odpustíš mi všetko, tak jej o nás poviem, rozídem sa s ňou a budeme spolu. Len ty a ja....“ takto to chodilo deň čo deň. Žiadna zmena, nič, Zakaždým za ním chodil, vyznával mu lásku a vždy odchádzal s plačom. Bolo 13. decembra, 13. sa zoznámili. Od ich zoznámenia ubehli tri mesiace a už mesiac bol Sam v kóme a stále nič. John sedel u Sama a Kay prišla s plačom. Plakala kvôli nemu už 2 týždne, no dnes plakala aj kvôli Timovi. Ráno bolo totiž v novinách: CHLAPEC ZABITý MAFIOU . Chlapec menom Tim Clapyn bol zavraždený vlastnými ľuďmi- mafiou. Tim sa zaplietol s mafiou a tak aj dopadol. Dnes, dňa 13.12 ho našli dvaja poľovníci v lese s guľkou v hlave. ,,Jeden syn je v kóme a zomiera mi a ten druhý mi už zomrel. Čo som kumu urolbila? Najprv muž a leukémia a teraz moji synovia, kóma a vražda. Ja už nemôžem ďalej,“ plakala Kay. Vtom sa pohli Samove prsty. Áno, prebral sa z kómy. John celý šťastný zavolal lekára a ten koštatoval, že Sam je v poriadku a že ho onedlho pustia z nemocnice. Chlapec však stratil dočastne pamäť. Tak si ho lekári nechali v nemocnici dlhšie. Pamäť sa mu pomaly vracala. Prv to  boli chvíle s bratom Timom a s mamou Kay. Počas druhých dní to bol John. Nezvládal svoje spomienky a ktomu si prečítal noviny, zistil, že Carl a Tim sú mŕtvy. Utiekol z nemocnice a pomaly si dával všetko dokopy. John prehľadal každý kút. S plačom a strachom o Sama napokon zazrel chlapca na lavičke v daždi, plačúceho pri cintoríne, zvierajúc útržok z novín. Vyšiel z auta, prisadol si a objal Sama ,,Milujem ťa a nechcem ťa stratiť. Za všetko sa ti ospravedlňujem,“ povedal John. Napokon si všetko vysvetlili a vrátili sa spolu autom do nemocnice. Šli do izby kde mal byť Sam a obaja zažili takú nežnú a lásky plnú noc ako  po prvýkrát. Bozkami si zahŕňali všetučké miestočká od tváre po tele. Bozky vystriedal dotyky. Jemné skúmanie toho druhého. Keď sa však otvorili dvere izby a v nich stála Kay, všetko sa zmenilo. S vypúlenými očami, otvorenými ústami a bez dychu na nich hľadela v nádeji, že sa jej to iba zdá. Keď sa však nočná mora nerozplynula, povedala Samovi ,,už nie si môj syn“ a Johnovi ,,vyspať sa s vlastným synom..... Si zviera!“ povedala a plakala ,,Vlastným?“             -nechápal som a zjavne som nebol sám, lebo odpovede sa dožadoval aj John ,,Ten ďeň čo si ma nabúchal, John, a opustil... Zostala som tehotná... Bol to Sam, tvoj syn. Vydávala som ho za Michalovho syna. Nebolo to ťažké, mal ťa rád, Sam Keď začali jeho pochybnosti, pretože v tebe nevidel svoje vlastnosti tak už mal leukémiu a bol na tom veľmi zle. Zverila som sa mu. Ak mi neveríte, dajte si spraviť DNA, ale otec a syn... Mohol si vedieť.. mohol si to tušiť, John,“ povedala Kay s plačom. Sam to nemohol vydržať. Spal s vlastným otcom, miluje vlastného otca. Zobral si veci a ušiel odtiaľ. John chcel ísť za ním, no Kay ho zastavila. Sam sa obviezol stopom a dostal sa na železnicu, s niekoľkými peniazmi sa dostal veľmi ďaleko od starého a krutého života a zlých spomienok. Keď vystúpil nemal z čoho žiť a tak sa vrátil k starému ,,povolaniu“. Áno, uhádli ste. Zasa si zarábal sexom. Napokon to skončilo a on zaujal miesto svojho brata v mafii. Ale či dopadne tak ako jeho brat alebo dopadne šťastne záleží na živote. No nič z toho čo sa stane nezmení jeho minulosť a fakt, ževot nie je fér a realita vie byť niekedy poriadne krutá......

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

i spousta věcí spoustu věcí nezmění

(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:03)

jo to je prostě realita, falešná krutá a esmírně zrádná, co je dnes to nemusí být zítra a bohužel kadžý okamžik nám může odhalit neuvěřitelné skutečnosti díky nim náš živto může o mnoho rychleji skončit nebo se možná i zlepši v krajním případě.

Zlatucke

(Alyssa, 8. 10. 2009 15:51)

Jee super poviedka len skoda ze musela tak smutne skoncit :(

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA