Jdi na obsah Jdi na menu
 


Bratia

2. 11. 2009

Venované Marike, k jej 15. všetko naj :o)

“Ste nechutný,“ poznamenal som, keď som uvidel ako sa môj brat muchluje s nejakým chalanom. Zjavne spolužiak no myslím, že je medzi nimi aj niečo viac ako len kamarátstvo. “Závidíš Miomo?“ , spýtal sa môj brat. Myslel som, že mu poviem niečo v zmysle: už len tak tebe alebo niečo ako: nie som gay narozdiel od teba, no moje myšlienky prerušil chalan oblizujúci môjho brata.“Nechceš sa priznať? Možno by som ti niekoho zohnal.“ Myslel som, že sa dovraciam niečo absoludnejšie som nikdy nepočul.“ Čo ho chceš preorientovať?“ Poedal môj brat Nioke so záchvatom smiechu. Nemal som chut na nich zízať a počúvať ich narážky a ich uťahovanie, tak som šiel do izby a poriadne za sebou zatresol dverami. Počul som nejaký buchot a tak som vyšiel z izby, aby som sa pozrel čo som rozbil. V okamihu keď som zistil, že ten buchot nemám na svedomí ja ale môj bratček a jeho milenec padla mi sánka k zemi. Môj milovaný bratček bol na prevalenom gauči. Nahý. A ten jeho miláčik sa o neho obtieral akoby bol nejaká tyč v tom najhoršom bodreli. A to má byť môj staší a zodpovedný brat. Občas si myslím, že mám na krku namiesto 25ročného prihriateho brata(čo dokazuje aj tá úžasná póza) nejakú 15ročnú kravu, ktorá skúša všetko preto, aby si udržala partnera.“Nechýba ti matka?“, spýtal som sa Niokeho vážne, no on na to len niečo ako“už som samostatný.“ Tak som ich radšej nechal tak, vzal si bundu a zmizol vo dverách. Šiel som niekde, kde by som nemusel vidieť rôzne sexuálne polohy môjho brata a nejakého úchyláka.

_____“Miomo, chcem ti predstaviť môjho spolužiaka. Volá sa Haji. Občas ma bude navštevovať. Ale nelám si stým hlavu“, povedal Nioke a ja som videl v zelených očiach jeho spolužiaka nejaký plamienok. Záblesk niečoho, čo som nedokázal identifikovať. Odvtedy sa návštevy toho imbecila stupňovali a neprešiel deň, čoby ten kretén neprišiel k nám domov. Osobne som nemal nič proti tomu jeho Hajimu, pokým nestrkal tie svoje úžastné paprče do nášho súkromného života a nepovedal Niokemu aby ma poslal na internát. Navrhol to preto, že som ho videl v jednom bare oblizovať nejakú kurvu. Tak sa ma chcel zbaviť. Preto ho nemám rád a nechcem aby mal niečo s mojim bratom. Nioke nie je možno svätý, no takého hajzla si nezaslúži. No... čo som mohol robiť. Okamžite som bežal za Niokem, no ten mi neveril ani slovo. veril viac jemu, ktorého poznal sotva 2 roky než mňa-svojho brata, keď ma pozná celých mojich 17 rokov.

_____zabočil som do prvého baru. Za pultom stál nejaký vysoký chalan asi vo veku milenca môjho brata. Odhadoval som ho na nejakých 30 rokov. Podal mi pohár niečoho s čudným obsahom, no po 3 poháriku som sa nenamáhal otázkou čo v tom je a tak si barman prisadol ku mne. “Čo ťa trápi, chlapče? Ešte som ťa tu nevidel “, povedal muž skláňajúci sa nado mnou. Po čase som si ani nepamätal koľko som toho stihol vypiť, kým môj žalúdok nezačal protestovať. Našťastie som stihol pribehnúť k záchodom. Keď som si už bol istý tým, že sa môžem konečne odlepiť od záchodovej misy bez strachu, žeby som zašpinil všetkých navôkol ma barman vzal do auta. Šli sme. Vlastne nešli sme ale viezli sme sa. Sedeli sme kludne v aute, teda aspoň ja. On jazdil a sledoval ma. Keď som si začal namýšlať prečo na mňa tak zíza, zistil som , že ma sleduje len preto, aby zistil či som mu už stihol ovracať tie čisté poťahy. Auto zastalo. Moc som nevnímal, no viem , že sme zastali pred úžastnou vilou. Chvílu sme zostali v nehybnom aute. Nemal som strach... Možno preto, že som bol trochu pod vplyvom alkoholu. Muž sa volantom sa otočil ku mne a prehovoril. Bol v bielej košeli a čiernych nohaviciach hompálajúci s klúčikmi. Asi z nervozity. Čumel som do blba keď prehovoril. “Som Mike...“   “Mike? Nie je to anglické meno?,“ opýtal som sa neisto.   “Áno, prisťahoval som sa do Tokya. V ÍRSKU ma totiž podvádzala žena a tak som chcel začať nový  život bez nej,“ dodal Mike.  “To ...kam ..,“ vydal som zo seba hoc na nič lepšie som sa nezmohol. Našťastie ani som nemusel dlho rozmýšlať nad tým čo poviem aby reč nestála. Nebolo treba. Predbehol ma.   “Ty si Miomo však? Poznám tvojho brata. Dosť sa na neho podobáš...Teba som však hne nevidel v bare. Hneď som spoznal ,že nie si Nyoke. Tvoje oči sú totiž úplne iné ako jeho. Zapálenejšie a hltajúce pozornosť. Ako ranný vánok jemné a čisté ako čerstvo napadaný sneh,“ povedal Mike “Trochu mi lichotíš,“ povedal som. Zjavne som bol červený ako paprika. Nebol som sám. I na jeho tvári sa zjavila červeň. Jeho ruka našťastie alebo nanešťastie opustila volant a blížila sa ku mne. Lepšie povedané k mojej tvári. Pohladil ma nežne. Jeho tvár bola natočená k tej mojej. Jeho druhá ruka položená na mojom kolene. Bol blízko. Bolo to nádherné. Keď sa oddialil lapal som po dychu.  Stále som sa ale červenal, pretože jedna jeho ruka stále zostávala na mojom kolene. Mierila pomaly vyššie. Keď sa dostala až na moje stehno a dosť blízko ciela sklesla dolu, pretože sa rozzvonil jeho mobil. Chytil ho. Nevedel som, či je to dobre a či zle, či mám skákať od radosti alebo plakať ale odlahlo mi. Na moje očakávanie však mobil nezdvihol. Naopak položil ho. Trošku mi to bolo nápadné. Prečo asi ten mobil nezdvihol. Vŕtalo mi to v hlave a nedalo pokoja. Myslel som si , že mu volá jeho prietelka či čo.... Bol trochu nervózny. Zatočila sa mi hlava. Keď som začal vnímať okolie, bol na mne. Jeho ruka bola tam, kde by mi nebolo najmilšie. Opäť zazvonil mobil. Tentoraz nie jeho ale môj. Keďže mám clipko, uvidel som, že na displeji svieti meno NYOKE. Zodvihol som to. Mike neprestával, čo mi robilo značne veľmi veľký problém konverzácie.   “A áno..,“ vydal som zo seba dosť namáhavo.  “Snáď prosím.. Kde do pekla si?! Sú 3 hodiny ráno a ty si mal byť doma už o polnoci,“ zvresol po mne Nyoke no ja som sa zmohol len na úbohé   “Uhmm , “ čo však nepatrilo jemu ale Mikeovy. Nechcel som aby prestával. Bolo to super...  “Čakám ťa.. Okamžite príď domov a povieš mi prečo si neprišiel o polnoci ako sme sa dohodli ,“  hlas môjho brata sa vytrácal z mojej mysle a bol tam iba ja a Mike. Keď som sa ráno prebral, neboli sme v aute ale v spálni tej úžastnej vile. Spal vedla mňa a môj mobil bol vypnutý. Okamžite som videl môjho brata ako mi pripravuje šibenicu no vtedy mi napadlo, že to, čo sa tu teraz stalo bolo niečo úžasné a že to vôbec nelutujem. Obliekol som sa a pobozkal spiaceho Mike. Zobral som sa a rýchlo som bežal domov. Keď som otvoril dvere domu, vyletel na mňa  brat s krikom. Mal červené oči a kruhy z nedostatku spánku.    “Si ty vôbec normálny! Prečo si neprišiel domov keď som ti volal a ešte k tomu si si vypol mobil! Vieš ako som sa o teba dočerta bál!“  Ticho ... Videl som tie červené oči podliate krvouako na mňa upierali vyčítavý a zároveň nevinný pohlad. Jeho milenec  Haji bol zjavne po celú noc u nás. Pozrel som na neho. Obetoval mi pohlad. Ten bol však vyčítavý a.. čo?..... So strachom v očiach. Keď sa môj brat nedočkal odpovede tak mi vylepil. Pocítil som chuť krvi. Nemohol som mu to mať za zlé. Však som mu ani len nedal vedieť kde som a či som v poriadku. Celý deň bol ticho a ani sa na mňa nepozrel. Na večer vypadol z domu a mne dal zaracha. Keď som začal protestovať, že on nie je môj otec, pozrel na mňa. Jeho oči už však neboli vyčítavé ale smutné. Videl som, že sa z nich derú slzy. Nič nepovedal a ja som okamžite sklapol. Odišiel von a ticho zavrel dvere. Trochu som bol na seba naštvaný a vyčítal si to. Bál soa o mňa a ja idiot som nemyslel na nič iné iba na vlastné upokojenie túžby než nato , žeby som mal informovať brata o tom kde som a čo robím. No čo a on  ma neinformuje o ničom. Ozvalo sa moje druhé odporné ja. Nevedel som či je to správne a tak som sa tým už viecej netrápil.  Niekto ma objal. Známa vôňa, nežné bozky a dotyky. Nechal som sa unášať. Boli to tie známe dotyky, ktorésom pociťoval včera večer. Do tváre som mu však nevidel. Bol som mu otočený chrbtom. Bozky, nežné dotyky, objatia....Skončili sme v posteli “Bolo to lepšie ako včera večer.. v tom aute...“, povedal som no ten hlas čo mi odpovedal mi bol veľmi známy no nie ten čo som si myslel. Bol to síce známy hlas no nie Mikeov.    

,, Môj brat mi povedal, že si sa s ním včera vyspal,“ povedal muž. Keď som sa pozrel na známu tvár moje obavy sa potvrdili... Bol to on. Ten sviniar Haji. No nie. Ja debil, ako to, že som si to nevšimol. Do kelu.... Toto nemôže byť pravda. Vyspal som sa s mužom, ktorého som nenávidel. V okamihu som vstal, obliekol sa a vyštekol na neho,,Čo to malo znamenať?“ ,,Čo sa rozčuľuješ.. Nesnaž sa to zakryť Páčilo sa ti to,“ povedal a ja som sa nezmohol na žiadnu odpoveď, lebo áno, páčilo sa mi to, ale keby som vedel, že je to Haji a nie Mike neurobil by som to, už len kvôli tomu, že je to debil, podvádza a chodí s mojim bratom. Okamžite som sa rozbehol von. Nevedel som, či milujem toho milého barmana, alebo toho úchylného milenca môjho brata. Samozrejme, že ja som si radšej pripúšťal k srdcu tú prvú možnosť, no sám som si nebol stopercentne istý. Ráno na mňa hľadel svojimi úchylnými očami. Pozrel som na brata, ktorý bol už v pohode, no chytil ma za zápästie a hľadel mi do očí.  Bol trochu vyšší, no nerobilo to problém. Zrazu prehovoril. Zlomeným, tichým ale vážnym a prosebným tónom ,,Akýkoľvek budeš mať problém, povedz mi o ňom,“ povedal a ja so mal pocit, akoby nebol môj brat, ale niekto.... no... ja neviem ako to povedať, no bol mi vtedy bližší trochu iným spôsobom. Na druhý deň som zašiel do baru.. Bál som sa vojsť. Čo ak zistí, že som to včera večer robil a dokonca s jeho bratom? Modlil som sa, aby tam Mike nebol. Dúfal som, že budú moje modlitby vypočuté. Ó bože, prosím, už nebudem nikdy kradnúť, ani hádzať psičkárom psie výkaly pod nohy, ale prosím , nech tam Mike nie je. Prosím bože, nech tam nie je. Vošiel som snu, pozrel som sa na pult a pristúpil. Áno! áno! áno! Nebol tam. Ó bože, ďakujem, že si vypočul moje prosby, budem tvojim dlžníkom. Otočil som sa na podpätku a čo najrýchlejšie vybehol z baru. No zastavil ma hlas. ,,Kam sa tak ponáhľaš?“ Šľak ma trafí. Otočil som sa a dúfal som, že som hluchý. Dúfal som márne. Mike stál predo mnou. ,,Ja... myslel som, že tu nie si, tak som chcel odísť. Kde si bol?,“ spýtal som sa a on mi odpovedal ,,Na toalete“ Ďakujem, bože, že si vypočul moje prosby. Ach tá irónia. Ó bože, čo som spravil, že som si toto zaslúžil. Veď som povedal, že tie výkaly ľutujem, aj tie krádeže. Ou, teraz si spomínam. Nechcel som toho anjelika ukradnúť tomu 5- ročnému dievčatku, ani na jarmoku prasknúť tie balóniky, ani prepichnúť učiteľovi pneumatiky, ale veď to nebolo až také zlé. Iní robia horšie. Ale oľutoval som to.  Toto som si nezaslúžil. ,,Aha,“ to bolo jediné na čo som sa zmohol. ,,Čo je s tebou?,“ spýtal sa ma Mike. A je to tu.  Neubehlo ani 5 minút a už ma prekukol. Som ja ale dobrý herec. ,,Nič,“ zaklamal som, čo zistil aj on. A som v háji. Rád som vás spoznal. Vedel som, že to neudržím. Tak nech je to vonku. Nádych, výdych. Na tri mu to poviem. Raz. Začal som váhať. Ak mu to poviem, nielen že mi prestane veriť, bude nešťastný  a bude ma porovnávať so svojou bývalou. , ale musím mu to povedať. . vedel som, že ak budem počítať do troch, nájdem dajaký dôvod a nepoviem mu to, tak som sa nadýchol ,,Chcem ti niečo povedať“ Jeho oči boli prekvapené, no zrazu ustráchané ,,Čo si vyviedol?!“ spýtal sa a ja som vedel, že musím zdupkať. Moje nohy sa sami obrátili a ja som začal presviedčať sám seba. . Nemôžem ho zradiť. Bol by koniec, neveril by mi. Nezaslúži si to, nech si myslí, že sa nič nestalo. Vzal som nohy na ramená a už ma nebolo. Spomenul som si na slová môjho nevlastného brata Nyokeho ,,Ak budeš mať nejaký problém, povedz mi o ňom,“ alebo tak nejako mi to povedal. Už si to nepamätám. Hlavné je, že mi povedal niečo v tom zmysle. Tak som šiel za ním. Bol smutný. Sedel na gauči a čumel do telky. ,,Čo je?,“ spýtal som sa ho Nakoniec budem ja riešiť jeho problémy., nie on tie moje.  ,,Haji...odišiel“ To som potreboval počuť. Ďakujem bože, aspoň toto.  Ale s Mikeom som si to posral. . Ak zistí, že som chrápal s jeho bratom, zabije ma. ,,Kam,“ opýtal som sa i keď z môjho tónu bolo jasné, že mi na odpovedi nezáleží. ,,Načo sa pýtaš, Miomo, keď to aj tak nechceš vedieť? Nikdy si nebol starostlivý. Nejde ti to. To je moja úloha,“ usmial sa Nyoke. Ja som sa usmial tiež. Bola to pravda. on bol ten starostlivý. Objal som ho. ,,Je ti to ľúto, však?“ spýtal som sa i keď odpoveď mi bola jasná. ,,Nie,“ prekvapilo ma to. Bol so si takmer istý, že povie áno. Usmial sa. Nechápal som. Položil mi ruku na hlavu. Takto sme sedeli asi hodinu. Ticho v blízkosti toho druhého. Až som to ticho prerušil ja ,,Vyspal som sa s Mikeom, Vtedy, keď som neprišiel a včera som si ho pomýlil s Hajim a vyspal som sa aj s ním,“ povedal som. Pozrel som na neho. Vyzeral neutrálne. Možno trochu nahnevane. On sa však opäť len usmial. ,,Som rád, že si mi to povedal“  Bol som rád. Vzal som vankúš a hodil ho po ňom.  ,,no počkaj,“ chytil vankúš a hodil ho po mne. Po únavnej bitke sme skončili na zemi. Pregúlil som sa na neho a vyškriabal sa na jeho hruď, hľadel som mu do očí. ,,Prečo ti to nie je ľúto?,“ spýtal som sa, i keď mi už bola odpoveď jasná. Červené oči od plaču, keď som nechodil, jeho prosba, aby som mu povedal o všetkých svojich problémoch, jeho radosť z mojej dôvery, a to, že mu nie je ľúto, že odišiel Haji. ,,Mám ťa rád,“ povedal a to, čo povedal predtým a mne sa vtedy zdalo, že je pre mňa niečo viac ako len brat. Teraz sa mi ten pocit zopakoval. ,,Veď si môj brat,“ povedal som Potreboval som počuť tie dve slovká. Videl som, že sa k tomu nemé. tak som mu trochu pomohol. Svoju ruku som položil na jeho hruď a jemne som ňou prechádzal dolu k jeho nohaviciam. Ruku som však spomalil. On mi ju chytil, prehopol sa hore a ja som bol pod ním. Ruku mi aj s druhou chytil nad hlavu, naklonil sa k môjmu uchu a zašepkal ,,Chcem ťa,“ šepol , ,,boli to tie dve slovká, ktoré odo mňa chceš počuť?,“ usmial sa. Schválne ma naťahoval ,,Trošku si sa sekol,“ povedal som a on mi do úst zašepkal ,,Milujem ťa,“ a pobozkal ich Keď sa oddialil, povedal som ,,Toto boli tie dve slovká“ Teraz sa začal smiať on ,,A mne tie dve slovká nepovieš?“ ,,Chcem ťa,“ povedal som vášnivo a obízal som si pery. Začal sa smiať ,,Takže teraz napínaš ty mňa?,“ spýtal som sa a začal ma štekliť. ,,Ľúbim ťa,“ dostal som zo seba medzi smiechom. ,,Nepočul som,“ a pokračoval so šteklením ,,Ľúbim ťa,“ povedal som a on prestal so šteklením. Začal ma hladiť a bozkávať. Mike sa zabil. Zistil že jeho brat utiekol za Mikoevou ex a že ho podviedla s ním. Predávkoval sa liekmi... Teraz tu stojím. Stojím pred jeho hrobom a pokladám mu na hrob kyticu ruží. Je mi úzko, no viem, že na to nie som sám.  ,,Som veľmi rád, že ťa mám pri sebe,“ dostal som zo seba, keď mi rozopol košeľu. Bol som veľmi šťastný, aj keď nám to dlho nevydrží, každý moment je vzácny a ak by sa čosi stalo, vždy je to predsa môj brat a dnes je so mnou.... Dopracovali sme sa až sem a náš happyend sa nakoniec udial.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

jak jak?

(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:12)

áááááááááááá okamžité pokračování nebo se zblázním !!!!!!!! áááááááááááááááááááááááááááá *hlas šílence ,k terému ukradli jeho pochutinku :D*

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA